Keď prišlo v deväťdesiatych rokoch do módy vegetariánstvo a tisíce adolescentov vysvetľovalo doma pri stole, že mŕtve zviera do úst nevloží ani za nič, ostatní mäsožravci sa na tom mimoriadne dobre zabávali. Plieskali sa po stehnách a núkali chúďaťu vegetariánovi na obed kosák či rovno kosu, nech si teda ide nažať za dom alebo do mestského parčíka trávy. Ako keby sami zabudli, že naše staré mamy práve toto robili na jar skoro dennodenne. Stačilo, aby len trochu zakvitla lúka, obhádzala sa podbeľom alebo púpavou a už boli vo svojom živle. Vybehli na lúku, bystrým zrakom zhodnotili situáciu a už kosili alebo trhali raňajky. A nešlo len o už pomerne známy medvedí cesnak.
Dnes kupujeme na trhu a v supermarketoch všakovaké šaláty – niektorí čakajú na sezónu, netrpezlivo na trhoch vyzerajú špenát či rukolu, iní pokojne konzumujú španielske rýchlené papriky, hlávky ľadového či rímskeho šalátu a talianske nahnité redkvičky. Pričom sa stačí vrátiť k zvykom našich predkov, zapojiť fantáziu a trošku sa okolo seba v týchto skorých jarných dňoch poobzerať. Našim babičkám by napríklad určite neušli mladé šťavnaté púpavové lístky. Treba ich len natrhať a použiť ako základnú surovinu do šalátu. Chuťou trochu pripomínajú rukolu, a tak k nim aj pristúpime. K lístkom pridáme citrón a olej, možno trochu dijonskej horčice a máme pred sebou jarnú vitamínovú bombu ako hrom. Lístky musia byť však extrémne mladé, tie staršie sú už horké a nechutili by. Samozrejme, babičky púpavy netrhali v okolí štvorprúdovky a v parku, kde chodia venčiť psov susedia, ale pekne niekde za domom či blízko lesa. Odporúčam to aj vám.
Keď začali púpavy postupne vyrastať a kvitnúť, staré mamy zberali aj ich hlávky a vyrábali z nich púpavový med, ktorý potom ordinovali pri prechladnutí, alebo deťom natierali na maslový chlieb. Pomedzi žlté púpavy však už stihli povystrkovať zo zeme hlavičky aj malé sedmikrásky. Na túto nádhernú a veľmi chutnú trávnikovú zeleninu sa u nás skoro úplne zabudlo. A pritom dokážu tak perfektne spestriť akékoľvek jedlo. Bežne sa kedysi dávali na vrch chleba namazaného masťou či maslom alebo do polievok či omáčok. Pri zbere sedmikrások sa vždy veľmi šikla detská práca. Odporúčam to aj vám, inak prídete o chrbát. Sú totiž veľmi drobunké a treba sa k nim zohýnať. Netreba hovoriť o tom, že taký krehký kvietok lepšie odštipne malá detská ruka vnúčika ako dospelácka laba. Zbiera sa iba kvet a narába sa s ním ako s korením. Samozrejme, hlavičky môžeme aj usušiť a neskôr používať ako bylinkový čaj. Je výborný na priedušky.
Najväčším favoritom lúčnej stravy našich babičiek je však jednoznačne žihľava. Mnohí sa preľaknú, čo za strašné sado-maso praktiky v slovenskom kulinárstve to naši predkovia pestovali. No čuduj sa svete, žihľava bola súčasťou jedálnička v celej Európe už od doby bronzovej. Mladé výhonky tejto spurnej pŕhlivky sú totiž neuveriteľne lahodné, dokonca lahodnejšie ako mladý špenát. Stačí ich spariť horúcou vodou, tie staršie možno trochu povariť či podusiť a máme perfektnú prílohu k rybe alebo k mäsu. Žihľave veľmi svedčia vajíčka, bežne sa pridávala do raňajkovej praženice, kde sa najprv podusila na masle, a potom sa do nej zašľahali vajcia. Rovnako dobre jej urobí cesnak. Pokiaľ s ňou budete narábať ako so špenátom, nikdy nič nepokazíte.
Pri najbližšej gulášpartii či pikniku preto odporúčam poriadne sa okolo seba na lúke poobzerať. Nové gurmánske zážitky totiž určite rastú všade okolo vás.
Autor je scenárista.
Babičkin púpavový med/
Tento recept je taký jednoduchý, že ho zvládne naozaj úplne každý, kto vie rátať. Konkrétne treba vedieť narátať do päťsto. Toľko totiž potrebujeme púpavových hlavičiek v plnom kvete. Najlepšie natrhaných okolo obeda a mimo rušných ciest. Hlavičky neumývame, maximálne strasieme nejakého toho hmyzieho zablúdenca, aby sme z púpav nezmyli peľ, o ktorý nám predovšetkým ide. Púpavy vložíme do hrnca s dvoma litrami vody a dvoma na kocky narezanými citrónmi aj s kôrou. Citróny kúpime chemicky neošetrené alebo ich poriadne vydrhneme v teplej vode. To všetko v hrnci privedieme k varu a necháme pekne 15 minút prebublávať. Potom hrniec odstavíme a zavrieme na 24 hodín do komory lúhovať. Na druhý deň všetko scedíme, najlepšie cez gázu. Do citrónovou šťavou a púpavovým peľom nasýtenej vody potom pridáme dve kilá cukru. Rozmiešame a varíme asi jeden a pol hodiny. Pomaly zmes totiž redukujeme na hustotu medu. Keď sme s konzistenciou spokojní, púpavový med prelejeme do suchých zaváracích pohárov, zaviečkujeme, obrátime hore dnom a necháme tak do druhého dňa. Potom, keď to na nás príde, med otvoríme. Vyvalí sa na nás vôňa rozkvitnutej lúky a bezstarostného detstva.
Dnes kupujeme na trhu a v supermarketoch všakovaké šaláty – niektorí čakajú na sezónu, netrpezlivo na trhoch vyzerajú špenát či rukolu, iní pokojne konzumujú španielske rýchlené papriky, hlávky ľadového či rímskeho šalátu a talianske nahnité redkvičky. Pričom sa stačí vrátiť k zvykom našich predkov, zapojiť fantáziu a trošku sa okolo seba v týchto skorých jarných dňoch poobzerať. Našim babičkám by napríklad určite neušli mladé šťavnaté púpavové lístky. Treba ich len natrhať a použiť ako základnú surovinu do šalátu. Chuťou trochu pripomínajú rukolu, a tak k nim aj pristúpime. K lístkom pridáme citrón a olej, možno trochu dijonskej horčice a máme pred sebou jarnú vitamínovú bombu ako hrom. Lístky musia byť však extrémne mladé, tie staršie sú už horké a nechutili by. Samozrejme, babičky púpavy netrhali v okolí štvorprúdovky a v parku, kde chodia venčiť psov susedia, ale pekne niekde za domom či blízko lesa. Odporúčam to aj vám.
Keď začali púpavy postupne vyrastať a kvitnúť, staré mamy zberali aj ich hlávky a vyrábali z nich púpavový med, ktorý potom ordinovali pri prechladnutí, alebo deťom natierali na maslový chlieb. Pomedzi žlté púpavy však už stihli povystrkovať zo zeme hlavičky aj malé sedmikrásky. Na túto nádhernú a veľmi chutnú trávnikovú zeleninu sa u nás skoro úplne zabudlo. A pritom dokážu tak perfektne spestriť akékoľvek jedlo. Bežne sa kedysi dávali na vrch chleba namazaného masťou či maslom alebo do polievok či omáčok. Pri zbere sedmikrások sa vždy veľmi šikla detská práca. Odporúčam to aj vám, inak prídete o chrbát. Sú totiž veľmi drobunké a treba sa k nim zohýnať. Netreba hovoriť o tom, že taký krehký kvietok lepšie odštipne malá detská ruka vnúčika ako dospelácka laba. Zbiera sa iba kvet a narába sa s ním ako s korením. Samozrejme, hlavičky môžeme aj usušiť a neskôr používať ako bylinkový čaj. Je výborný na priedušky.
Najväčším favoritom lúčnej stravy našich babičiek je však jednoznačne žihľava. Mnohí sa preľaknú, čo za strašné sado-maso praktiky v slovenskom kulinárstve to naši predkovia pestovali. No čuduj sa svete, žihľava bola súčasťou jedálnička v celej Európe už od doby bronzovej. Mladé výhonky tejto spurnej pŕhlivky sú totiž neuveriteľne lahodné, dokonca lahodnejšie ako mladý špenát. Stačí ich spariť horúcou vodou, tie staršie možno trochu povariť či podusiť a máme perfektnú prílohu k rybe alebo k mäsu. Žihľave veľmi svedčia vajíčka, bežne sa pridávala do raňajkovej praženice, kde sa najprv podusila na masle, a potom sa do nej zašľahali vajcia. Rovnako dobre jej urobí cesnak. Pokiaľ s ňou budete narábať ako so špenátom, nikdy nič nepokazíte.
Pri najbližšej gulášpartii či pikniku preto odporúčam poriadne sa okolo seba na lúke poobzerať. Nové gurmánske zážitky totiž určite rastú všade okolo vás.
Autor je scenárista.
Babičkin púpavový med/
Tento recept je taký jednoduchý, že ho zvládne naozaj úplne každý, kto vie rátať. Konkrétne treba vedieť narátať do päťsto. Toľko totiž potrebujeme púpavových hlavičiek v plnom kvete. Najlepšie natrhaných okolo obeda a mimo rušných ciest. Hlavičky neumývame, maximálne strasieme nejakého toho hmyzieho zablúdenca, aby sme z púpav nezmyli peľ, o ktorý nám predovšetkým ide. Púpavy vložíme do hrnca s dvoma litrami vody a dvoma na kocky narezanými citrónmi aj s kôrou. Citróny kúpime chemicky neošetrené alebo ich poriadne vydrhneme v teplej vode. To všetko v hrnci privedieme k varu a necháme pekne 15 minút prebublávať. Potom hrniec odstavíme a zavrieme na 24 hodín do komory lúhovať. Na druhý deň všetko scedíme, najlepšie cez gázu. Do citrónovou šťavou a púpavovým peľom nasýtenej vody potom pridáme dve kilá cukru. Rozmiešame a varíme asi jeden a pol hodiny. Pomaly zmes totiž redukujeme na hustotu medu. Keď sme s konzistenciou spokojní, púpavový med prelejeme do suchých zaváracích pohárov, zaviečkujeme, obrátime hore dnom a necháme tak do druhého dňa. Potom, keď to na nás príde, med otvoríme. Vyvalí sa na nás vôňa rozkvitnutej lúky a bezstarostného detstva.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.