Tu sú korene mojej lásky k trhom. Zakrátko som si obľúbila trhy prímorské. Na prvých dovolenkách v Chorvátsku a Taliansku, keď sme za rána išli s rodičmi do mestečka, na miesto, kde strašne zapáchali ryby a ženy v zásterách ich chytali holými rukami a nakladali ľuďom do tašiek. Predávali tu aj veľké mušle a gýčové obrázky západov slnka nad morom. Nad otvoreným morom, akého v Chorvátsku takmer niet. Ten pach tých rýb, vrčiace motory lodičiek v prístave, ranné oranžové svetlo, vôňa soli...vidina trhu mi vždy pomôže rýchlo sa teleportovať pocitom na dané miesto. Na konci deväťdesiatych sa naše trhy úplne pokazili. Všade prišli Číňania, aj na onen trnavský jarmok a namiesto rapkáčov a blšáka sa tu zrazu dali kúpiť už iba tie zvláštne smrdiace tenisky a kabelky. Namiesto babiek v zásterách sme sa bavili s čínskym mladíkom v koženkovej bunde. Zanevrela som na trhy. Azda s výnimkou trhu na žilinskej a toho malého pri Medickej záhrade, ale ani to už nie je to, čo to bývalo. Keď som sa presťahovala do Nepálu, moja trhová úchylka dosiahla vrchol. Tradičné medené a bronzové riady, koreniny, látky, vrava, lesk ženských šiat...pomóc! Toto je niečo, čo mi veľmi chýbalo pri návratoch do Európy. Ulice mi zrazu prišli pusté, tiché a vyľudnené. V Ázii je trh všade a stále. Dnes som však znova ožila. Do Moskvy, kde teraz bývam, prišla jar. A s jarou sem vraj vždy zavítajú trhy, ktoré trvajú až do jesene. Už som strávila pár chvíľ motaním sa po trhovisku pri Arbate. Nádherné voňavé paradajky, babky bylinkárky, kaviár, tradičné ruské sladkosti, šatky na hlavu, áno, áno, to je ono!!! Aspoň niečo familiárne v tej Moskve už mám! Mmmm a tie kvašáky, čo som tu dnes videla!!!
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.