Rozhodnutie Smeru, jeho vlády a poslancov, ktorým sa v dôsledkoch ruší verdikt Ústavného súdu o vylúčení dvoch sudcov pre ich zaujatosť, je na prvý pohľad pre verejnosť nezaujímavý. Pre mnohých je problém vôbec rozlíšiť Ústavný a Najvyšší súd, pre iných nie je jasné, kto je Brňák a kto Ľalík a prečo by vláda a zvolený parlament nemohli meniť, čo len chcú, a napokon, Trnka či Čentéš, pre mnohých je rozhodujúce, že chlieb lacnejší nebude. Ide pritom o najväčší zásah do slobody každého z nás od vylúčenia poslanca Gauliedera z parlamentu. Vtedy väčšina zmenila výsledok volieb, dnes zmenila povahu právneho štátu, keď vyrvala rozhodovanie z rúk sudcov a rozhodla za nich.
Pred rokom 1989 tu vládla komunistická strana, nie právo. Ak sa na začiatku strane niečo nepáčilo, napríklad dôležité rozhodnutie súdu, zmenila ho a sudcu zlikvidovala. Postupne doviedla tento systém do dokonalosti, takže už veľmi nemusela čokoľvek meniť, pretože aj sudcov si už vyberala sama. Dôsledkom bolo, že každý, kto žil od Gottwalda po Husáka, mal svoje práva zaručené len do okamihu, kým to nebolo v rozpore s vôľou strany. Ak to v rozpore bolo, ľudia strácali prácu, slobodu a často aj život.
Dnes žijeme 23 rokov v inom svete. Nie strany, vlády a parlamenty, ale súdy majú konečné slovo, a to až do takej miery, že jednotlivec, ak má pravdu, musí vyhrať spor nielen s akousi stranou či vládou, ale aj s celým štátom. Pretože naša záhradka je v právnom štáte chránená viac než diaľničný zámer vlády, a naša sloboda slova je postavená vyššie než ego moci. Len pri takomto nastavení priorít sme slobodní ľudia, a nie bezvýznamné číslo. Volá sa to deľba moci a iba tam, kde funguje, funguje aj spravodlivosť.
Lenže to, o čom minulý týždeň rozhodol najskôr Smer, potom vláda a nakoniec aj parlament, je zrušenie deľby moci. Súd rozhodol, a politická moc rozhodnutie zmenila. Tým sa Slovensko vrátilo k modelu spred roka 1989, keď boli súdy len predĺženou rukou strany.
Osobne považujem za nevyhnutné povedať minimálne toto: politici Smeru, ktorí zákonom zrušili rozhodnutie Ústavného súdu, urobili krok k rozvráteniu ústavného zriadenia, pretože významne narušili deľbu moci. Tým stratil Smer, vláda aj hlasujúci poslanci veľkú časť legitimity, ktorú získali vo voľbách. Z tých istých dôvodov stratil akúkoľvek profesnú úctu minister spravodlivosti Borec, ktorý zákon predložil. Predsedníčka Ústavného súdu Macejková, ktorá znemožnila sudcom prijať iné riešenie, a prezident Gašparovič, ktorý svojvoľne nevymenoval zvoleného kandidáta, nestratili nič, lebo nemali čo, ale svojím konaním sa na demontáži právneho štátu výrazne podieľajú.
Ak teraz ostanú ticho slušní sudcovia a celá právnická elita, je namieste obava, že sa budeme pred rok 1989 vracať častejšie. Právom.
Pred rokom 1989 tu vládla komunistická strana, nie právo. Ak sa na začiatku strane niečo nepáčilo, napríklad dôležité rozhodnutie súdu, zmenila ho a sudcu zlikvidovala. Postupne doviedla tento systém do dokonalosti, takže už veľmi nemusela čokoľvek meniť, pretože aj sudcov si už vyberala sama. Dôsledkom bolo, že každý, kto žil od Gottwalda po Husáka, mal svoje práva zaručené len do okamihu, kým to nebolo v rozpore s vôľou strany. Ak to v rozpore bolo, ľudia strácali prácu, slobodu a často aj život.
Dnes žijeme 23 rokov v inom svete. Nie strany, vlády a parlamenty, ale súdy majú konečné slovo, a to až do takej miery, že jednotlivec, ak má pravdu, musí vyhrať spor nielen s akousi stranou či vládou, ale aj s celým štátom. Pretože naša záhradka je v právnom štáte chránená viac než diaľničný zámer vlády, a naša sloboda slova je postavená vyššie než ego moci. Len pri takomto nastavení priorít sme slobodní ľudia, a nie bezvýznamné číslo. Volá sa to deľba moci a iba tam, kde funguje, funguje aj spravodlivosť.
Lenže to, o čom minulý týždeň rozhodol najskôr Smer, potom vláda a nakoniec aj parlament, je zrušenie deľby moci. Súd rozhodol, a politická moc rozhodnutie zmenila. Tým sa Slovensko vrátilo k modelu spred roka 1989, keď boli súdy len predĺženou rukou strany.
Osobne považujem za nevyhnutné povedať minimálne toto: politici Smeru, ktorí zákonom zrušili rozhodnutie Ústavného súdu, urobili krok k rozvráteniu ústavného zriadenia, pretože významne narušili deľbu moci. Tým stratil Smer, vláda aj hlasujúci poslanci veľkú časť legitimity, ktorú získali vo voľbách. Z tých istých dôvodov stratil akúkoľvek profesnú úctu minister spravodlivosti Borec, ktorý zákon predložil. Predsedníčka Ústavného súdu Macejková, ktorá znemožnila sudcom prijať iné riešenie, a prezident Gašparovič, ktorý svojvoľne nevymenoval zvoleného kandidáta, nestratili nič, lebo nemali čo, ale svojím konaním sa na demontáži právneho štátu výrazne podieľajú.
Ak teraz ostanú ticho slušní sudcovia a celá právnická elita, je namieste obava, že sa budeme pred rok 1989 vracať častejšie. Právom.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.