Nízka pôrodnosť vyvoláva obavy z budúceho vývoja spoločnosti. Aj preto sú štatistiky pôrodnosti tak ostro sledované.
Hoci počet narodených aj priemerný počet detí pripadajúci na jednu ženu v posledných rokoch stúpol, akýkoľvek náznak poklesu vyvoláva nervozitu, čo potvrdil aj blog Vladimíra Palka. Namiesto poklesu pôrodnosti politik upozornil na zmenu vykazovania počtu narodených, ktorú v tichosti zaviedol Štatistický úrad od roku 2012: štatistici prestali do celkového počtu narodených zarátavať deti narodené Slovenkám v zahraničí.
.zlyhanie štatistikov
Ak sa pozrieme na porovnateľné čísla za roky 2011 a 2012, ktoré zahŕňajú aj narodených v zahraničí, zistíme, že počet narodených detí v roku 2012 neklesol, ale dokonca mierne stúpol, približne o 100 novorodencov. Priemerný počet narodených na ženu tiež vzrástol na približne 1,47 dieťaťa, čo je najvyššia hodnota za posledných 16 rokov. Pokles sa objaví, až keď porovnáme dva neporovnateľné údaje – počty narodených, tak ako boli vykazované do roku 2011, a nové čísla, v ktorých časť narodených v zahraničí chýba. Zmiznutie časti novorodencov nie je zanedbateľné – v posledných rokoch sa v zahraničí narodilo približne 9 percent novorodencov. A nie je chybou Vladimíra Palka, že bil na poplach. Štatistický úrad totiž na svojich stránkach tieto údaje publikuje bez upozornenia na zmenu metodiky. V ideálnom prípade by mali štatistici o zmenách nielen jasne informovať, ale aj vysvetliť, ako ich používať a interpretovať. Zdá sa, že nič z tohto nepovažuje úrad za svoju povinnosť.
Štatistici zmenu metodiky odôvodňujú tým, že časť Sloveniek, žijúcich v zahraničí, sa na Slovensko nevráti, preto nie je dôvod im narodené deti počítať do celkového počtu narodených. Po novom sa do počtu narodených započítajú len tie deti narodené v zahraničí, ktoré rodičia prihlásia na trvalý pobyt na Slovensku – a tých bolo v roku 2012 len 29 percent. Naoko vyznieva táto argumentácia logicky, dôsledkom odlišného vykazovania pôrodnosti však vznikli neporovnateľné údaje a zmätok.
.miešanie hrušiek s jablkami
Naozaj vedia rodičia detí, pre ktoré žiadajú vydanie slovenského rodného listu, že by mali dieťa prihlásiť na pobyt? Pokiaľ nechcú požiadať o poberanie niektorých dávok, napríklad rodičovského príspevku, tak nemajú dôvod prihlásiť novorodenca na pobyt.
Nový spôsob počítania narodených je nočnou morou demografov, pretože pri výpočte priemerného počtu detí na ženu, ktorý je základným indikátorom pôrodnosti, by sa po novom dávali do pomeru dve neporovnateľné čísla: počet žien s trvalým pobytom na Slovensku a nie ich všetky narodené deti, ale len tie, ktoré majú na Slovensku trvalý pobyt. Pritom sa priamo na stránke Štatistického úradu dočítate, že pod narodenými sa rozumejú novorodenci, ktorí sa narodili matkám s trvalým pobytom na Slovensku. Zmiznutím časti novorodencov zo štatistík v roku 2012 klesne priemerný počet detí na ženu z 1,47 na približne 1,35 dieťaťa.
Priemerný počet detí na ženu je pritom základnou charakteristikou, ktorá slúži na medzinárodné porovnania ako aj hodnotenie vývoja v čase. Pokiaľ chceme tieto porovnateľné údaje aj po roku 2011, musíme počítať s inými než oficiálnymi údajmi o narodených.
Štatistický úrad má pravdu v tom, že relevantná je informácia o počte narodených ženám na Slovensku. V ideálnom prípade by sme teda mali vedieť vyčísliť pôrodnosť žien, ktoré na Slovensku skutočne žijú – a na to by sme potrebovali vedieť, koľko ich je a tento údaj nevedia štatistici spoľahlivo zistiť. Príčinou je zastaraný koncept trvalého pobytu, na ktorom je postavené štatistické výkazníctvo. Chronickým problémom migračných štatistík je, že časť odídených sa z trvalého pobytu neodhlási a korekciu môžu štatistici urobiť až pri najbližšom sčítaní. Štatistici nevedia určiť, koľko občanov Slovenska v zahraničí žije či pracuje, na aký dlhý čas tam odchádzajú a koľko z nich sa po kratšom či dlhšom čase vracia či nevracia späť na Slovensko, pretože väčšina týchto sťahovaní nie je spojená so zmenou trvalého bydliska. Mobilita obyvateľov Slovenska sa výrazne zvýšila po vstupe do EÚ. Podľa odhadov pracovalo v období ekonomickej prosperity v zahraničí asi 200-tisíc občanov Slovenska, s príchodom finančnej krízy sa ich počet znížil. Isto aj vy poznáte mnoho ľudí, ktorí majú trvalý pobyt u rodičov, no roky žijú v zahraničí.
.dá sa to aj inak
Navyše, Slovensku chýba funkčný register obyvateľstva a prihlasovacia povinnosť v mieste obvyklého pobytu, ktorá je bežná v mnohých iných krajinách, napríklad v susednom Rakúsku. S funkčným registrom obyvateľov však v najbližších rokoch nemôžeme rátať, hoci českí štatistici na tento účel využili práve posledné sčítanie. Európsky štatistický úrad pritom počíta so zavedením štatistík, založených na takzvanom obvyklom pobyte už v najbližších rokoch. Nové slovenské vykazovanie narodených je akýmsi hybridom medzi štatistikou založenou na trvalom a obvyklom pobyte, a práve preto vyvoláva zmätok.
Najnovší rozruch okolo počtu narodených však najmä poukázal na neschopnosť Štatistického úradu komunikovať s používateľmi svojich produktov. Podobne ako v prípade sčítania v roku 2011, mohol zmätkom predísť včasnou komunikáciou a spoluprácou s odborníkmi. Kedy si Štatistický úrad uvedomí, že zásadné zmeny nemôže vyriešiť poznámkou pod čiarou?
Autorka je demografka, pracuje vo Viedenskom inštitúte demografie Rakúskej akadémie vied
Hoci počet narodených aj priemerný počet detí pripadajúci na jednu ženu v posledných rokoch stúpol, akýkoľvek náznak poklesu vyvoláva nervozitu, čo potvrdil aj blog Vladimíra Palka. Namiesto poklesu pôrodnosti politik upozornil na zmenu vykazovania počtu narodených, ktorú v tichosti zaviedol Štatistický úrad od roku 2012: štatistici prestali do celkového počtu narodených zarátavať deti narodené Slovenkám v zahraničí.
.zlyhanie štatistikov
Ak sa pozrieme na porovnateľné čísla za roky 2011 a 2012, ktoré zahŕňajú aj narodených v zahraničí, zistíme, že počet narodených detí v roku 2012 neklesol, ale dokonca mierne stúpol, približne o 100 novorodencov. Priemerný počet narodených na ženu tiež vzrástol na približne 1,47 dieťaťa, čo je najvyššia hodnota za posledných 16 rokov. Pokles sa objaví, až keď porovnáme dva neporovnateľné údaje – počty narodených, tak ako boli vykazované do roku 2011, a nové čísla, v ktorých časť narodených v zahraničí chýba. Zmiznutie časti novorodencov nie je zanedbateľné – v posledných rokoch sa v zahraničí narodilo približne 9 percent novorodencov. A nie je chybou Vladimíra Palka, že bil na poplach. Štatistický úrad totiž na svojich stránkach tieto údaje publikuje bez upozornenia na zmenu metodiky. V ideálnom prípade by mali štatistici o zmenách nielen jasne informovať, ale aj vysvetliť, ako ich používať a interpretovať. Zdá sa, že nič z tohto nepovažuje úrad za svoju povinnosť.
Štatistici zmenu metodiky odôvodňujú tým, že časť Sloveniek, žijúcich v zahraničí, sa na Slovensko nevráti, preto nie je dôvod im narodené deti počítať do celkového počtu narodených. Po novom sa do počtu narodených započítajú len tie deti narodené v zahraničí, ktoré rodičia prihlásia na trvalý pobyt na Slovensku – a tých bolo v roku 2012 len 29 percent. Naoko vyznieva táto argumentácia logicky, dôsledkom odlišného vykazovania pôrodnosti však vznikli neporovnateľné údaje a zmätok.
.miešanie hrušiek s jablkami
Naozaj vedia rodičia detí, pre ktoré žiadajú vydanie slovenského rodného listu, že by mali dieťa prihlásiť na pobyt? Pokiaľ nechcú požiadať o poberanie niektorých dávok, napríklad rodičovského príspevku, tak nemajú dôvod prihlásiť novorodenca na pobyt.
Nový spôsob počítania narodených je nočnou morou demografov, pretože pri výpočte priemerného počtu detí na ženu, ktorý je základným indikátorom pôrodnosti, by sa po novom dávali do pomeru dve neporovnateľné čísla: počet žien s trvalým pobytom na Slovensku a nie ich všetky narodené deti, ale len tie, ktoré majú na Slovensku trvalý pobyt. Pritom sa priamo na stránke Štatistického úradu dočítate, že pod narodenými sa rozumejú novorodenci, ktorí sa narodili matkám s trvalým pobytom na Slovensku. Zmiznutím časti novorodencov zo štatistík v roku 2012 klesne priemerný počet detí na ženu z 1,47 na približne 1,35 dieťaťa.
Priemerný počet detí na ženu je pritom základnou charakteristikou, ktorá slúži na medzinárodné porovnania ako aj hodnotenie vývoja v čase. Pokiaľ chceme tieto porovnateľné údaje aj po roku 2011, musíme počítať s inými než oficiálnymi údajmi o narodených.
Štatistický úrad má pravdu v tom, že relevantná je informácia o počte narodených ženám na Slovensku. V ideálnom prípade by sme teda mali vedieť vyčísliť pôrodnosť žien, ktoré na Slovensku skutočne žijú – a na to by sme potrebovali vedieť, koľko ich je a tento údaj nevedia štatistici spoľahlivo zistiť. Príčinou je zastaraný koncept trvalého pobytu, na ktorom je postavené štatistické výkazníctvo. Chronickým problémom migračných štatistík je, že časť odídených sa z trvalého pobytu neodhlási a korekciu môžu štatistici urobiť až pri najbližšom sčítaní. Štatistici nevedia určiť, koľko občanov Slovenska v zahraničí žije či pracuje, na aký dlhý čas tam odchádzajú a koľko z nich sa po kratšom či dlhšom čase vracia či nevracia späť na Slovensko, pretože väčšina týchto sťahovaní nie je spojená so zmenou trvalého bydliska. Mobilita obyvateľov Slovenska sa výrazne zvýšila po vstupe do EÚ. Podľa odhadov pracovalo v období ekonomickej prosperity v zahraničí asi 200-tisíc občanov Slovenska, s príchodom finančnej krízy sa ich počet znížil. Isto aj vy poznáte mnoho ľudí, ktorí majú trvalý pobyt u rodičov, no roky žijú v zahraničí.
.dá sa to aj inak
Navyše, Slovensku chýba funkčný register obyvateľstva a prihlasovacia povinnosť v mieste obvyklého pobytu, ktorá je bežná v mnohých iných krajinách, napríklad v susednom Rakúsku. S funkčným registrom obyvateľov však v najbližších rokoch nemôžeme rátať, hoci českí štatistici na tento účel využili práve posledné sčítanie. Európsky štatistický úrad pritom počíta so zavedením štatistík, založených na takzvanom obvyklom pobyte už v najbližších rokoch. Nové slovenské vykazovanie narodených je akýmsi hybridom medzi štatistikou založenou na trvalom a obvyklom pobyte, a práve preto vyvoláva zmätok.
Najnovší rozruch okolo počtu narodených však najmä poukázal na neschopnosť Štatistického úradu komunikovať s používateľmi svojich produktov. Podobne ako v prípade sčítania v roku 2011, mohol zmätkom predísť včasnou komunikáciou a spoluprácou s odborníkmi. Kedy si Štatistický úrad uvedomí, že zásadné zmeny nemôže vyriešiť poznámkou pod čiarou?
Autorka je demografka, pracuje vo Viedenskom inštitúte demografie Rakúskej akadémie vied
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.