Nikdy by som si nepomyslela, že tú krásnu budovu galérie Hollar a Fakulty sociálních věd na Smetanovom nábřeží postihne taká katastrofa. Do tej budovy som sa zamilovala pred dvoma rokmi hneď na prvý pohľad. Pre médiá bola táto udalosť senzáciou, informácie a fotografie z miesta vybrali presne tak, aby to celú vec nafúklo. Novinári zverejňovali fotky zakrvavených ľudí, najmä mojej profesorky, ktorej fotka bola vo všetkých novinách. Takto nafúknuto sa to javí z pohľadu čitateľov, ktorí sa tam boli neskôr pozrieť na vlastné oči a nevideli nič viac, len pár črepín a prach zo spadnutej omietky.
To najhlavnejšie však nebolo vidieť z ulice. Pohľad na popraskané steny, osobné veci, ktoré tam počas evakuácie nechali študenti, rozliata káva, pohádzané papiere, rozbité okná, zvalený nábytok v knižnici. Prach, šeď, skoro až atmosféra známa z vojny. V čase pred a ani po výbuchu som, chvalabohu, v škole nebola. Spolužiaci mi však zažitý šok opísali verne. Spolužiačka Jana bola na toaletách pri okne, keď sa zrazu ozval výbuch. „Stála jsem u otevřenýho okna na záchodě a najednou rána a sypalo se sklo a prach.“ Toalety majú okná do dvorčeka. Videla a počula padať zvrchu sklo a omietku, v tej chvíli mala pocit, že spadne celá budova. „A pak jsem začala ječet, vyběhla jsem na chodbu a pak jsem běžela ven a tam už se valili lidé.“
Samozrejme, neutrpela iba naša škola, ale aj galéria vedľa, kaviareň Slávia a krásna historická budova a knižnica Akademie věd. Obrovské sklenené dvere v drevených rámoch aj s veľkými hodinami sa zrútili priamo do haly knižnice. Bola som vďačná, že výbuch nezvalil aj tie krásne mohutné sochy, ktoré sa v knižnici tiež nachádzajú.
Minulý týždeň som mala teda od školy voľno. Dúfam, že sa nám spoločne so spolužiakmi a profesormi podarí pomôcť škole a Hollar vrátiť späť do života.
Text bol pôvodne uverejnený ako blog na www.tyzden.com
Autorka študuje žurnalistiku na Fakulte sociálnych vied Univerzity Karlovej v Prahe. Pochádza z Michaloviec, kde absolvovala Gymnázium Pavla Horova. Baví ju fotografovanie, písanie, cestovanie a jej najobľúbenejším miestom je práve Praha.
To najhlavnejšie však nebolo vidieť z ulice. Pohľad na popraskané steny, osobné veci, ktoré tam počas evakuácie nechali študenti, rozliata káva, pohádzané papiere, rozbité okná, zvalený nábytok v knižnici. Prach, šeď, skoro až atmosféra známa z vojny. V čase pred a ani po výbuchu som, chvalabohu, v škole nebola. Spolužiaci mi však zažitý šok opísali verne. Spolužiačka Jana bola na toaletách pri okne, keď sa zrazu ozval výbuch. „Stála jsem u otevřenýho okna na záchodě a najednou rána a sypalo se sklo a prach.“ Toalety majú okná do dvorčeka. Videla a počula padať zvrchu sklo a omietku, v tej chvíli mala pocit, že spadne celá budova. „A pak jsem začala ječet, vyběhla jsem na chodbu a pak jsem běžela ven a tam už se valili lidé.“
Samozrejme, neutrpela iba naša škola, ale aj galéria vedľa, kaviareň Slávia a krásna historická budova a knižnica Akademie věd. Obrovské sklenené dvere v drevených rámoch aj s veľkými hodinami sa zrútili priamo do haly knižnice. Bola som vďačná, že výbuch nezvalil aj tie krásne mohutné sochy, ktoré sa v knižnici tiež nachádzajú.
Minulý týždeň som mala teda od školy voľno. Dúfam, že sa nám spoločne so spolužiakmi a profesormi podarí pomôcť škole a Hollar vrátiť späť do života.
Text bol pôvodne uverejnený ako blog na www.tyzden.com
Autorka študuje žurnalistiku na Fakulte sociálnych vied Univerzity Karlovej v Prahe. Pochádza z Michaloviec, kde absolvovala Gymnázium Pavla Horova. Baví ju fotografovanie, písanie, cestovanie a jej najobľúbenejším miestom je práve Praha.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.