Keď Horace videl poslednýkrát Rosu, sľúbil jej, že o ich láske raz napíše knihu. Niekdajší britský vojak, ktorému sa viac ako dvestokrát podarilo ujsť z nacistického zajateckého tábora, aby sa mohol stretnúť so svojou nemeckou milou, svoj sľub dodržal.
Keď na jar roku 1939 Hitler obsadil oklieštené Československo a vytvoril protektorát Böhmen und Mähren, dvadsaťročný Joseph Horace Greasley pracoval ako holič v rodnej dedinke Ibstock. Vtedy mu známy vybavil teplé miesto u hasičov, aby sa tak Horace vyhol vojenskej službe. No Greasley, podobne ako tisíce mladých Britov, sa nechal dobrovoľne naverbovať do britskej armády. Po niekoľkotýždňovom výcviku bol pridelený k 2. leicesterskému práporu a krátko nato ho poslali do Francúzska, kde mal pomôcť zastaviť postup nacistických vojsk.
.peklo na zemi
Na jar roku 1940 Spojenci utrpeli vo Francúzsku drvivú porážku. Britskej armáde sa z obkľúčeného Dunkerque podarilo utiecť, no po sebe zanechala tisíce zajatcov. Jedným z nich bol aj Horace, ktorého Nemci zajali a poslali do zajateckého tábora. Brit prekonal desaťtýždňový pochod Francúzskom a Belgickom, ktorý bol taký vyčerpávajúci, že ho mnohí fyzicky slabšie stavaní spolubojovníci neprežili. V Luxembursku na nich čakal vlak, ktorý ich prepravil do zajateckého tábora číslo 8 v poľskej Poznani, no ani vtedy sa im neuľavilo. Podmienky vo vlaku boli také katastrofálne, že počas transportu zomreli na vyčerpanie, dyzentériu a iné choroby ďaľší britskí vojaci. Tí, ktorí prežili, museli sa o vagón deliť s mŕtvymi telami a vlastnými exkrementmi.
Miesto, kde mali stráviť zvyšok vojny, bolo hotovým peklom na zemi, plným myší, švábov či červov. V jednej miestnosti žilo až 160 väzňov, záchodom im bola diera v zemi. Zima v rokoch 1940 až 1941 bola extrémne krutá, pričom teplota dosahovala až mínus 40 stupňov Celzia. Jedinou šancou, ako prežiť, bolo túliť sa k sebe a vymieňať si telesnú teplotu. Ak ich nezabili surové podmienky, zničili ich pomstychtiví esesáci. Greasley omylom nepozdravil na dvore strážcu, ten ho takmer ubil na smrť. Bol taký dobitý, že nasledujúce dva dni vôbec nevstal z lôžka. Uväznení Briti mali šťastie v nešťastí v tom, že pevnosť číslo 8 navštívila inšpekcia z Medzinárodného Červeného kríža. Esesáci sa postarali, aby naoko bolo všetko v poriadku, no počas návštevy sa so švajčiarskou delegáciou skontaktoval Horaceho kamarát Charlie Cavendish, ktorý jej podrobne vyrozprával pravdu o tábore smrti. Pevnosť číslo 8 síce uzavreli, no Charlie, ktorý vlastne zachránil svojim kamarátom život, náhle zmizol. Ráno neprišiel na nástup a odvtedy ho nikto nevidel.
.horace a Rosa
Preživších vojnových zajatcov presunuli do lepšie zariadeného pracovného tábora s menšou ostrahou v poľskom Sliezsku, kde mali vypomáhať v kameňolome. Tam sa Horace prvýkrát stretol so sedemnásťročnou Rosou Rauchbachovou, ktorá sa v tábore živila ako prekladateľka. Rosa bola dcérou majiteľa kameňolomu a istým spôsobom sa rodine darilo tajiť, že je polovičná židovka. Horace a Rosa sa do seba zaľúbili na prvý pohľad a stali sa milencami. Ich idylka netrvala dlho, pretože Greasleyho opäť premiestnili o 40 kilometrov ďalej, do dnešného českého Jeseníka. Ich láska bola taká silná, že ich nerozdelili ani vážne prekážky. Rosa zistila, kam Greasleyho presunuli a listom sa dohodli na mieste stretnutia.
Horace nenápadne narezal mreže na okne svojej cely, preplazil sa popod plot tábora a vyrazil za Rosou. Dvojica sa stretla v malej kaplnke v lese pri tábore, kde spolu premilovali noc. Horace sa vrátil do cely a Rosa k otcovi do kameňolomu.
Brit už vedel, že by mohol z tábora nadobro utiecť. Namiesto toho začal utekať za svojou Rosou, aby sa poza chrbát strážcov vždy vrátil nadránom späť do tábora, často s potravinami a cigaretami pre svojich kamarátov. Obaja riskovali svoje životy, Horace, ktorý z tábora utiekol dohromady vyše dvestokrát, by za každý útek zaplatil istou smrťou a o život by prišla aj Rosa za pomáhanie nepriateľovi.
Počas pobytu v tábore sa Greasley, ktorý tam oprášil svoje povolanie holiča, zapísal do histórie druhej svetovej vojny, keď sa tvárou tvár postavil k šéfovi SS Heinrichovi Himmlerovi, ktorému sa sťažoval na zlé zaobchádzanie s väzňami. Z tohto stretnutia druhoradého britského vojaka s druhým mužom tretej ríše existuje fotografia, ktorá obletela svet. Medzi nimi je plot, na jednej strane Himmler, na druhej Greasley, ktorý nacistovi, zodpovednému za milióny obetí, ukazuje svoje vychudnuté trčiace rebrá. Horace strávil v tábore takmer celú druhú svetovú vojnu. Jedného rána roku 1945 sa zobudil a zistil, že strážnici cez noc tábor opustili. Cez Rusov sa preživším britským vojakom podarilo dostať k Američanom a odtiaľ putovali do Británie. Greasley bol jeden z posledných vojakov z tábora, ktorí sa dostali domov. Keď sa naposledy videl s Rosou, dal jej presnú adresu svojho bydliska, aby zostali v kontakte. Rosa medzitým pokračovala v tlmočníckej práci, tentoraz pre Američanov, ale ich spoločná korešpondencia zrazu utíchla. Horacemu nakoniec napísala jej kamarátka, že Rosa zomrela pri pôrode dieťaťa, ktoré sa narodilo mŕtve. Greasley sa nikdy nedozvedel, či dieťa bolo jeho.
.stále spievajú vtáci v pekle?
Mladý vojak sa do armády už nevrátil, skúsenosti z tábora ho viedli k tomu, že nemohol vystáť, aby mu dakto rozkazoval. Doma v anglickom Ibstocku najprv viedol holičstvo, neskôr šéfoval taxikárskej a špeditérskej firme. V roku 1970 stretol ženu s menom Barbara, o päť rokov neskôr sa zobrali a v roku 1988 sa pár presťahoval do Španielska. Ako 89-ročný sa spojil so spisovateľom Kenom Scottom, s ktorým dal dohromady svoj životný príbeh v knihe Do The Birds Still Sing In Hell? (Stále spievajú vtáci v pekle?). Tou knihou tak splnil svoj sľub, ktorý dal dávnej láske. Horace Greasley zomrel 4. februára 2010. Mal 91 rokov. Ešte raz utiekol za svojou Rosou, tentoraz do neba.
O útekoch zo zajateckých vojnových táborov sa nakrútilo desiatky filmov, ale Horaceho príbeh je v niečom výnimočný. Málokto kvôli láske riskoval toľko ako Horace a Rosa, ktorých láska bola silnejšia než všadeprítomné a kruté vojnové šialenstvo. O ich príbehu sa Hollywood chystá nakrútiť film. Producentom akčnej snímky, v ktorej by mali hrať áčkoví americkí a nemeckí herci, bude Stratton Leopold, ktorý v minulosti stál aj za filmom Mission Impossible III.
Keď na jar roku 1939 Hitler obsadil oklieštené Československo a vytvoril protektorát Böhmen und Mähren, dvadsaťročný Joseph Horace Greasley pracoval ako holič v rodnej dedinke Ibstock. Vtedy mu známy vybavil teplé miesto u hasičov, aby sa tak Horace vyhol vojenskej službe. No Greasley, podobne ako tisíce mladých Britov, sa nechal dobrovoľne naverbovať do britskej armády. Po niekoľkotýždňovom výcviku bol pridelený k 2. leicesterskému práporu a krátko nato ho poslali do Francúzska, kde mal pomôcť zastaviť postup nacistických vojsk.
.peklo na zemi
Na jar roku 1940 Spojenci utrpeli vo Francúzsku drvivú porážku. Britskej armáde sa z obkľúčeného Dunkerque podarilo utiecť, no po sebe zanechala tisíce zajatcov. Jedným z nich bol aj Horace, ktorého Nemci zajali a poslali do zajateckého tábora. Brit prekonal desaťtýždňový pochod Francúzskom a Belgickom, ktorý bol taký vyčerpávajúci, že ho mnohí fyzicky slabšie stavaní spolubojovníci neprežili. V Luxembursku na nich čakal vlak, ktorý ich prepravil do zajateckého tábora číslo 8 v poľskej Poznani, no ani vtedy sa im neuľavilo. Podmienky vo vlaku boli také katastrofálne, že počas transportu zomreli na vyčerpanie, dyzentériu a iné choroby ďaľší britskí vojaci. Tí, ktorí prežili, museli sa o vagón deliť s mŕtvymi telami a vlastnými exkrementmi.
Miesto, kde mali stráviť zvyšok vojny, bolo hotovým peklom na zemi, plným myší, švábov či červov. V jednej miestnosti žilo až 160 väzňov, záchodom im bola diera v zemi. Zima v rokoch 1940 až 1941 bola extrémne krutá, pričom teplota dosahovala až mínus 40 stupňov Celzia. Jedinou šancou, ako prežiť, bolo túliť sa k sebe a vymieňať si telesnú teplotu. Ak ich nezabili surové podmienky, zničili ich pomstychtiví esesáci. Greasley omylom nepozdravil na dvore strážcu, ten ho takmer ubil na smrť. Bol taký dobitý, že nasledujúce dva dni vôbec nevstal z lôžka. Uväznení Briti mali šťastie v nešťastí v tom, že pevnosť číslo 8 navštívila inšpekcia z Medzinárodného Červeného kríža. Esesáci sa postarali, aby naoko bolo všetko v poriadku, no počas návštevy sa so švajčiarskou delegáciou skontaktoval Horaceho kamarát Charlie Cavendish, ktorý jej podrobne vyrozprával pravdu o tábore smrti. Pevnosť číslo 8 síce uzavreli, no Charlie, ktorý vlastne zachránil svojim kamarátom život, náhle zmizol. Ráno neprišiel na nástup a odvtedy ho nikto nevidel.
.horace a Rosa
Preživších vojnových zajatcov presunuli do lepšie zariadeného pracovného tábora s menšou ostrahou v poľskom Sliezsku, kde mali vypomáhať v kameňolome. Tam sa Horace prvýkrát stretol so sedemnásťročnou Rosou Rauchbachovou, ktorá sa v tábore živila ako prekladateľka. Rosa bola dcérou majiteľa kameňolomu a istým spôsobom sa rodine darilo tajiť, že je polovičná židovka. Horace a Rosa sa do seba zaľúbili na prvý pohľad a stali sa milencami. Ich idylka netrvala dlho, pretože Greasleyho opäť premiestnili o 40 kilometrov ďalej, do dnešného českého Jeseníka. Ich láska bola taká silná, že ich nerozdelili ani vážne prekážky. Rosa zistila, kam Greasleyho presunuli a listom sa dohodli na mieste stretnutia.
Horace nenápadne narezal mreže na okne svojej cely, preplazil sa popod plot tábora a vyrazil za Rosou. Dvojica sa stretla v malej kaplnke v lese pri tábore, kde spolu premilovali noc. Horace sa vrátil do cely a Rosa k otcovi do kameňolomu.
Brit už vedel, že by mohol z tábora nadobro utiecť. Namiesto toho začal utekať za svojou Rosou, aby sa poza chrbát strážcov vždy vrátil nadránom späť do tábora, často s potravinami a cigaretami pre svojich kamarátov. Obaja riskovali svoje životy, Horace, ktorý z tábora utiekol dohromady vyše dvestokrát, by za každý útek zaplatil istou smrťou a o život by prišla aj Rosa za pomáhanie nepriateľovi.
Počas pobytu v tábore sa Greasley, ktorý tam oprášil svoje povolanie holiča, zapísal do histórie druhej svetovej vojny, keď sa tvárou tvár postavil k šéfovi SS Heinrichovi Himmlerovi, ktorému sa sťažoval na zlé zaobchádzanie s väzňami. Z tohto stretnutia druhoradého britského vojaka s druhým mužom tretej ríše existuje fotografia, ktorá obletela svet. Medzi nimi je plot, na jednej strane Himmler, na druhej Greasley, ktorý nacistovi, zodpovednému za milióny obetí, ukazuje svoje vychudnuté trčiace rebrá. Horace strávil v tábore takmer celú druhú svetovú vojnu. Jedného rána roku 1945 sa zobudil a zistil, že strážnici cez noc tábor opustili. Cez Rusov sa preživším britským vojakom podarilo dostať k Američanom a odtiaľ putovali do Británie. Greasley bol jeden z posledných vojakov z tábora, ktorí sa dostali domov. Keď sa naposledy videl s Rosou, dal jej presnú adresu svojho bydliska, aby zostali v kontakte. Rosa medzitým pokračovala v tlmočníckej práci, tentoraz pre Američanov, ale ich spoločná korešpondencia zrazu utíchla. Horacemu nakoniec napísala jej kamarátka, že Rosa zomrela pri pôrode dieťaťa, ktoré sa narodilo mŕtve. Greasley sa nikdy nedozvedel, či dieťa bolo jeho.
.stále spievajú vtáci v pekle?
Mladý vojak sa do armády už nevrátil, skúsenosti z tábora ho viedli k tomu, že nemohol vystáť, aby mu dakto rozkazoval. Doma v anglickom Ibstocku najprv viedol holičstvo, neskôr šéfoval taxikárskej a špeditérskej firme. V roku 1970 stretol ženu s menom Barbara, o päť rokov neskôr sa zobrali a v roku 1988 sa pár presťahoval do Španielska. Ako 89-ročný sa spojil so spisovateľom Kenom Scottom, s ktorým dal dohromady svoj životný príbeh v knihe Do The Birds Still Sing In Hell? (Stále spievajú vtáci v pekle?). Tou knihou tak splnil svoj sľub, ktorý dal dávnej láske. Horace Greasley zomrel 4. februára 2010. Mal 91 rokov. Ešte raz utiekol za svojou Rosou, tentoraz do neba.
O útekoch zo zajateckých vojnových táborov sa nakrútilo desiatky filmov, ale Horaceho príbeh je v niečom výnimočný. Málokto kvôli láske riskoval toľko ako Horace a Rosa, ktorých láska bola silnejšia než všadeprítomné a kruté vojnové šialenstvo. O ich príbehu sa Hollywood chystá nakrútiť film. Producentom akčnej snímky, v ktorej by mali hrať áčkoví americkí a nemeckí herci, bude Stratton Leopold, ktorý v minulosti stál aj za filmom Mission Impossible III.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.