Čím je vzťah dôvernejší, tým menej priťahuje pozornosť štátu. Obchodné vzťahy sú regulované, no pre naše priateľstvá zákon nestanovuje podmienky ani nám neumožňuje podať žalobu za ich zanedbávanie. Neexistujú civilné obrady pri uzatváraní priateľstva či právne prekážky pre jeho ukončenie. Prečo je manželstvo iné? Odpoveď znie, že priateľstvo neovplyvňuje spoločné dobro štruktúrovaným spôsobom, ktorý si vyžaduje právne uznanie a reguláciu, no manželstvo áno.
Jedine tak sa dá vysvetliť pozoruhodná skutočnosť, že takmer všetky kultúry regulujú sexuálne vzťahy medzi mužmi a ženami. Len z týchto vzťahov vznikajú nové ľudské bytosti. Títo noví a vo veľkej miere závislí ľudia nemôžu dosiahnuť fyzickú, morálnu a kultúrnu zrelosť bez dlhého a chúlostivého procesu stálej starostlivosti a dohľadu, pre ktorý majú muži a ženy typicky odlišné prednosti a sú preň tým vhodnejší, čím bližší je ich príbuzenský vzťah k deťom. Ak deti nedospejú, nikdy sa z nich nestanú zdraví, statoční, produktívni členovia spoločnosti; pritom stav ekonomického a sociálneho rozvoja, ktorý nazývame „civilizácia“, závisí od zdravých, statočných a produktívnych občanov. Pravidelný prísun takýchto občanov je však takmer nemožný, ak muži a ženy neodovzdajú svoj život jeden druhému a deťom, ktoré môžu mať. Záver, a sotva zveličený, teda je, že civilizácia závisí od silných manželstiev.
Maggie Gallagherová vyjadruje tento postreh sloganom: „Sex robí deti, spoločnosť potrebuje deti a deti potrebujú mamy a otcov.“ A rozvíja ho: „Rozhodujúcou verejnou či ‚občianskou‘ úlohou manželstva je regulovať sexuálne vzťahy medzi mužmi a ženami, aby bolo menej pravdepodobné, že deti (ich matky a spoločnosť) budú riešiť problémy absencie otca, a zvýšila sa pravdepodobnosť, že nastúpi ďalšia generácia, ktorú v jednej rodine vychovajú matky a otcovia, oddaní jeden druhému a svojim deťom.“
Ba ani dnes neprichádza toto tvrdenie len z jedného tábora. Liberálny demokrat David Blankenhorn uvádza: “Ak človeka učia, ako poväčšine učia ľudí, čo robia antropologické výskumy v teréne, aby začal od začiatku – čiže od najzákladnejších skutočností –, objaví skupinu súvisiacich faktov: ľudia sú sociálni; žijú v skupinách. Silne túžia rozmnožovať sa. Sexualita je súčasťou ich osobnosti. Vykonávajú sexuálnu (nie asexuálnu) reprodukciu. A vynašli inštitúciu, ktorá preklenuje pohlavné rozdelenie, uľahčuje život v skupine a vykonáva reprodukciu. Túto inštitúciu majú všetky ľudské spoločnosti. Volajú ju ,manželstvo‘.”
.bez štátu to nejde
Ak je však manželstvo všade potrebné, všade je aj krehké a veľa vyžaduje. Preto ľudia obvykle potrebujú sociálny tlak, aby do manželstva vstúpili a zostali v ňom: silnú kultúru manželstva. Vyjadrené slovami profesorky práva z Pennsylvánskej univerzity Amy Waxovej, táto kultúra vytvára a udržiava „jednoduché pravidlá pre jednoduchých ľudí“. Poskytuje ustálené vzorce myslenia a správania – scenár, ktorý usmerňuje rozhodovanie ľudí v ich dlhodobom záujme a pre spoločné dobro všetkých.
Zvlášť je to dôležité v oblastiach života, kde naše najsilnejšie motivácie nie sú prirodzene v službách nášho pravého dobra. Ako napísal nebohý sociológ James Q. Wilson, „manželstvo je spoločensky zriadené riešenie problému, ako docieliť, aby ľudia zostali spolu a starali sa o deti, čo samotná túžba po deťoch a sex, ktorý deti umožňuje, neriešia“. Kým osobné problémy umožňujú vznik osobných riešení, manželstvo – podobne ako akákoľvek iná spoločenská inštitúcia – rieši potreby, ktoré je možné riešiť len v spoločnosti. Všeobecná sociálna potreba, reprezentovaná vzťahmi, ktoré môžu tvoriť nové, závislé ľudské bytosti, vysvetľuje, prečo každá spoločnosť v dejinách nášho druhu reguluje sexuálne vzťahy mužov a žien: prečo uznáva manželstvo.
Zaiste, bremeno (alebo podľa nás česť) podpory kultúry manželstva by mali z väčšej časti znášať náboženské a občianske združenia. Cirkvi, synagógy, mešity a chrámy, školy a voľnočasové spolky, skauti a trampi a nespočetné množstvo iných dobrovoľníckych združení vytvárajú v každej generácii návyky mysle a srdca pre manželstvo (a pre mnohé iné skutočnosti). No aj štát by mal podať pomocnú ruku. Keď manželské právo reguluje vstup do manželstva i výstup z neho a pomáha vláde, jednotlivcom i občianskym inštitúciám, niekedy od nich aj vyžaduje správať sa k určitým párom ako k jednotke, a tak vysiela na verejnosť jasný signál, čo si vyžaduje vytvorenie manželstva – čo je to manželstvo. To zas má vplyv na názory ľudí, a teda na ich očakávania a rozhodnutia týkajúce sa ich budúcich či súčasných manželstiev. Reálny vplyv zákona a kultúry ukazujú empirické dôkazy účinkov zákonov umožňujúcich rozvod bez viny. No ak malo dôsledky uvoľnenie právnych prekážok pre rozvod, určite by ich malo aj odstránenie námah a biľagu právneho rozvodu. Vplyv štátu na manželstvo je značný.
Nemôže to byť inak. Je prakticky nemožné zrušiť civilné manželstvo. Vyškrtnime zo zákona slovo „manželstvo“ a štát bude stále povoľovať určité zväzky, ukladať im povinnosti a udeľovať výhody. Zrušme tieto formy regulácie zamerané na budúcnosť a nahradia ich len komplikované, retroaktívne regulácie – spory o vlastníctvo, starostlivosť, navštevovanie a výživné. To, čo štát kedysi robil na základe účinných právnych predpokladov, bude potom musieť robiť z prípadu na prípad náročným určovaním rodičovských (zvlášť otcovských) zodpovedností.
Štát bude vykonávať tieto úlohy len viac či menej efektívne. Nemôže sa im vyhnúť. Prečo nie? Lebo verejná funkcia manželstva – vyžadovať od rodičov (zvlášť otcov) a umožňovať im, aby sa starali o svoje deti a o seba navzájom – si vyžaduje koordináciu celej spoločnosti. Nestačí, ak napríklad nejaké náboženstvo predpokladá, že muž je otcom detí svojej manželky, či uznáva jeho práva a povinnosti voči ich matke alebo ak muž a jeho manželka uzavrú zmluvu, že budú vykonávať určité úlohy. Lebo súkromné inštitúcie môžu zaväzovať len svojich vlastných členov a súkromné zmluvy môžu zaväzovať len svoje vlastné stránky. Dôležitou súčasťou manželského práva je zaväzovať všetky tretie strany (školy, agentúry na adopciu, letné tábory, nemocnice; priateľov, príbuzných a cudzích ľudí), aby predpokladali, že muž je otcom detí svojej manželky, manželia a manželky majú právo na určité privilégiá a sexuálne obmedzenia atď. Toto môže konzistentne docieliť len štát.
.efektívne a menej nákladné
Je však nielen nevyhnutné, ale aj vhodné, aby to štát robil. Všimnime si nasledujúce porovnanie. Prečo dokonca ani najprísnejší libertariáni nenapádajú dopravné predpisy? Po prvé poriadok v doprave chráni zdravie a podporuje efektivitu, t. j. dve veľké dobrá. Po druhé tieto dobrá sú spoločné v dvojakom zmysle: nedokáže ich adekvátne zabezpečiť súkromné úsilie a ich nezabezpečenie má dôsledky pre celú verejnosť. Nie je pravda, že by sme mali v doprave takú istú (či dokonca len o trochu menšiu) bezpečnosť a efektivitu, keby ľudia robili to, čo sa im páči, napr. niektorí by zastavovali len na červenú, iní len na zelenú. Ani škoda za vzniknuté nehody (neskoršie doručenia atď.) by sa neobmedzovala na tých, ktorí by boli zodpovední za ich zapríčinenie. Aby sme zabezpečili bezpečný a účinný transport a obmedzili škody vzniknuté tretím stranám, potrebujeme koordináciu zákonom. Zaiste nie je prehnané povedať, že štát má povinnosť voči svojim občanom zabezpečiť minimálnu bezpečnosť a poriadok: máme na ne právo. A napokon štát dokáže na rozdiel od súkromných združení zabezpečiť tieto dobrá bez neznesiteľných vedľajších účinkov. Zo všetkých týchto dôvodov je vhodné, aby nám štát stanovoval dopravné predpisy.
V eseji zaoberajúcej sa čisto politickou teóriou by sme mohli argumentovať podrobnejšie, tu však môžeme z nášho príkladu vyvodiť široko prijateľné pravidlo: ak niečo slúži ako dôležité dobro, ak ľudia naň majú právo, ak ho nedokážu dobre zabezpečiť súkromné skupiny, ak pri jeho strate utrpí každý a ak ho štát dokáže zabezpečiť bez neprimeraných nákladov, potom štát môže – a mal by – zasiahnuť.
V prípade manželstva sú všetky tieto podmienky splnené. Manželstvo nie je len záležitosťou súkromných problémov a odmien, na ktoré stačia súkromné riešenia. V hre sú práva, náklady a výnosy (externality) celej spoločnosti. Práva, pretože rodičia majú právo na výchovu vlastných detí, kedykoľvek je to rozumne možné – a deti majú právo na starostlivosť oboch svojich rodičov, ako vyhlasuje Dohovor o právach dieťaťa vydaný OSN. Tieto externality majú vplyv na každého, lebo rozpadnuté manželstvá zaťažujú nevinných zúčastnených vrátane detí a v konečnom dôsledku celú spoločnosť. Ako sme videli, nielenže nie je možné, aby príslušné záujmy zabezpečili súkromné skupiny, ale je aj mnohonásobne efektívnejšie a menej nákladné, ak štát bude posilňovať manželské normy namiesto toho, aby zbieral kúsky rozbitej kultúry manželstva. Napokon podpora snubného manželstva nemusí a nemala by zakazovať akýkoľvek vzťah založený na dohode. Z týchto dôvodov by libertariáni mali podporovať reguláciu manželstva, ktorá je (zopakujme) aj tak prakticky nevyhnutná.
.výhody manželstva
Pozrime sa bližšie na sociálne výhody manželstva. Zdravý rozum aj spoľahlivé dôkazy dosvedčujú fakt, že manželstvo prospieva deťom i manželom, pomáha vytvárať bohatstvo, pomáha zvlášť chudobným a limituje štátnu moc.
Po prvé reflexia nám ukázala, že prokreácia jedinečným spôsobom rozširuje a zdokonaľuje manželstvo, takisto aj najlepšie dostupné výsledky spoločenských vied naznačujú, že deti prospievajú najlepšie, keď ich vychováva vlastná matka a vlastný otec, ktorí sú zosobášení. Štúdie, ktoré zohľadňujú iné faktory, vrátane chudoby, ba dokonca genetiky, naznačujú, že deti vychovávané v neporušených rodinách majú najlepšie výsledky v nasledujúcich ukazovateľoch. Po prvé, vzdelanostný rozvoj: gramotnosť a záverečný prospech. Po druhé, emocionálne zdravie: miera úzkosti, depresie, zneužívania látok, samovrážd. Po tretie, rodinný a sexuálny vývin: silné povedomie identity, čas nástupu puberty, miera tehotenstva mladistvých a mimo manželstva, miera sexuálneho zneužívania. Po štvrté, detské a dospelé správanie: miera agresivity, poruchy pozornosti, delikvencia a väznenie.
Všimnime si aj výsledky ľavicovo orientovanej výskumnej inštitúcie Child Trends: “Výskum jasne ukazuje, že štruktúra rodiny je pre deti významná a že rodinná štruktúra najväčšmi prospievajúca deťom je rodina, na ktorej čele sú dvaja biologickí rodičia v nízko konfliktnom manželstve. Deti v rodinách s jedným rodičom, deti narodené slobodným matkám a deti v náhradných rodinách či deti vychovávané kohabitujúcim párom čelia vyšším rizikám slabých výsledkov... V záujme detí je teda dôležité podporovať silné, stabilné manželstvá medzi biologickými rodičmi... Zdá sa, že rozvoj dieťaťa podporuje ani nie tak prítomnosť dvoch rodičov..., ale prítomnosť dvoch biologických rodičov.”
Podľa inej štúdie v Journal of Marriage and Family sa „zdá, že výhoda manželstva existuje primárne vtedy, keď je dieťa biologickým potomkom oboch rodičov“. Nedávne rešerše vypracované v Brookings Institution, Woodrow Wilson School of Public and International Affairs pri Princetonskej univerzite, Center for Law and Social Policy a Institute for American Values potvrdzujú dôležitosť neporušených domácností pre deti.
Spoľahlivo bola skúmaná výchova slobodnou matkou, kohabitácia, striedavá starostlivosť po rozvode aj náhradné rodičovstvo a výsledok je jasný: deti majú tendenciu mať sa horšie v každej jednej z týchto alternatív k zosobášeným biologickým rodičom. Väčšia stabilita manželstiev znamená dať väčšiemu počtu detí najlepšiu šancu stať sa bezúhonnými a produktívnymi členmi spoločnosti. Všimnime si dôležitosť súvisu medzi manželstvom a deťmi na oboch stupňoch nášho argumentu: poskytuje silný dôvod zastávať snubné chápanie manželstva a zároveň poskytuje ústredný dôvod vidieť manželstvo ako verejný záujem.
Tento súvis nie je výlučne spätý len s naším chápaním. Viac ako dostatočne ho podporuje i naša legislatíva. Dávno predtým, než sa začalo hovoriť o manželstvách osôb rovnakého pohlavia, súdy vyhlasovali, že manželstvo je „základom rodiny a spoločnosti, bez ktorých by nebolo civilizácie ani pokroku“. Pripomínali, že „prakticky každý prípad na Najvyššom súde, ktorý uznáva právo uzavrieť manželstvo ako základné, udáva ako dôvod pre toto tvrdenie nerozlučný súvis tejto inštitúcie s prokreáciou“. Nielen podľa nás, ale aj podľa súdov „je prvým účelom manželstva podľa zákonov prírody a spoločnosti prokreácia“; „prokreácia detí pod ochranou a sankciou zákona“ je jedným z „dvoch základných cieľov manželstva“. Vlastne „manželstvo ako chránená právna inštitúcia existuje primárne kvôli hodnote pre spoločnosť, ktorá súvisí s rozmnožovaním ľudského rodu“. Ďalšie príklady možno uvádzať donekonečna.
Druhou spoločenskou výhodou manželstva je jeho tendencia pomáhať manželom finančne, emocionálne, fyzicky a sociálne. Ako ukázal zosnulý sociológ z Virgínskej univerzity Steven Nock, nie je pravda, že manželstvo s najväčšou pravdepodobnosťou uzavrú tí, čo sú na tom dobre, ale manželstvo spôsobí, že ľudia sa majú dobre. Manželstvo nie je len signálom zrelosti, môže ju i podporovať. Preto muži po svadbe majú tendenciu tráviť viac času v práci, menej v baroch, viac času na náboženských zhromaždeniach, menej vo väzení, väčšmi s rodinou.
Manželstvo ako permanentný a exkluzívny zväzok nasmerovaný k rodinnému životu pomáha tieto výhody vysvetliť. Keďže sa manželia a manželky permanentne zaviažu žiť vo vzťahu, ktorého normy utvára jeho vhodnosť pre rodinný život, získavajú emocionálnu poistku pre dočasné neúspechy v živote. A keďže sa zaviažu exkluzívne, opustia „sexuálny trh“, a tak sa vyhnú jeho zvýšeným rizikám. Oddaní svojim deťom a sebe navzájom sa tešia z výhod zmyslu zaostreného na cieľ. Keďže v práci sejú s väčšou vervou, hojnejšie žnú jej plody. Preto záujem štátu o produktivitu a spoločenský poriadok vytvára záujem o manželstvo.
Po tretie tieto dve výhody manželstva – dobro detí a manželov – podporujú výsledky štúdie, ktorá vznikla pod vedením profesora W. Bradforda Wilcoxa ako súčasť Národného projektu manželstva: „Ústredným posolstvom... je, že bohatstvo národov v nemalej miere závisí od zdravia rodiny.“ Tá istá štúdia naznačuje, že trendy v manželstve a plodnosti „hrajú dôležitú, aj keď podceňovanú úlohu pri podpore dlhodobého ekonomického rastu, životaschopnosti sociálneho štátu, veľkosti a kvality pracovnej sily a zdravia veľkých odvetví modernej ekonomiky.“ Ak vôbec niečo je legitímnym záujmom štátu, je to práve toto; a preto je ním aj manželstvo.
Po štvrté s ohľadom na ekonomické výhody manželstva nie div, že jeho úpadok najväčšmi postihuje tých, čo sú na tom najhoršie. Ako argumentuje Kay Hymowitzová v Marriage and Caste in America, úpadok kultúry manželstva najviac ublížil komunitám s nižším príjmom a Afroameričanom. Faktom je, že hlavným indikátorom toho, či človek zažije chudobu alebo prosperitu, je, či vie, aké to je vyrastať v láske a istote pri svojej matke a svojom otcovi, ktorí sú zosobášení.
.slabé rodiny, silný štát
Keďže silná kultúra manželstva je dobrá pre deti, manželstvo, pre celú ekonomiku a zvlášť pre chudobných, slúži aj limitovanej vláde. Je úplne zrejmé, že tam, kde sa manželstvá nikdy nevytvoria alebo sa ľahko rozpadnú, štát sa rozširuje, aby vyplnil vákuum po domácnostiach, keď súdne stanovuje otcovstvo, práva návštev, podporu detí a výživné.
Menej bezprostredné účinky sú však ešte rozsiahlejšie. Keď sa chýbajúci otcovia a mimomanželské pôrody stanú bežnými, nastane rad sociálnych patológií a s nimi väčší dopyt po nových politikách a sociálnych službách poskytovaných štátom. Sociológovia David Popenoe a Alan Wolfe uskutočnili výskum v škandinávskych krajinách, ktorý ukazuje, že s úpadkom kultúry manželstva rastie veľkosť a rozsah štátnej moci aj štátneho míňania. Štúdia ľavicovo orientovanej Brookings Institution zistila, že 229 miliárd dolárov zo sociálnych výdavkov medzi rokmi 1970 a 1996 možno pripísať rozpadu kultúry manželstva a z toho vyplývajúcemu zhoršeniu sociálnych neduhov: tehotenstvo mladistvých, chudoba, zločinnosť, užívanie drog, zdravotné problémy. Iná štúdia z roku 2008 zistila, že rozvod a mimomanželské pôrody stáli každý rok daňových poplatníkov 112 miliárd dolárov. David Schramm z Utahskej štátnej univerzity odhadol, že len samotné rozvody každý rok stoja miestnu, štátnu a federálnu vládu 33 miliárd dolárov.
Preto – hoci by niektorí libertariáni nepriznali manželstvu o nič väčší právny status, než priznávame obradom krstu a bar micva – by privatizácia manželstva bola pre limitovanú vládu katastrofou. Takmer každý ľudský záujem, ktorý by mohol odôvodniť zásah štátu – zdravie, bezpečnosť, vzdelanostný rozvoj, spoločenský poriadok –, by takisto odôvodnil zákonnú reguláciu manželstva. Štát, ktorý nebude podporovať manželstvo, je ako lekár, ktorý nebude odporúčať zdravú stravu a šport. Obaja prehliadajú to, čo je základné a prvoradé, v pomýlenom nadšení pre náhrady a lieky.
Čo je to manželstvo/
Autormi knižnej eseje s podtitulom Obhajoba zväzku muža a ženy napísali Sherif Girgis z univerzity v Princetone, Ryan T. Anderson z univerzity Notre Dame a Robert P. George, ktorý je profesorom na Harvarde a Princetone. Knižná esej, ktorá práve vychádza v slovenčine, je rozšírenou verziou článku z Harvard Law Journal a autori v nej preukážu vzťah k filozofii, etike, sociológii či poézii. Rozlíšia konkurečné chápanie manželstva a pokúsia sa obhájiť prednosť – ako to sami nazývajú - snubného zväzku pred revizionistickým. Viac o knihe aj autoroch možno nájsť na stránke cojetomanzelstvo.sk
Jedine tak sa dá vysvetliť pozoruhodná skutočnosť, že takmer všetky kultúry regulujú sexuálne vzťahy medzi mužmi a ženami. Len z týchto vzťahov vznikajú nové ľudské bytosti. Títo noví a vo veľkej miere závislí ľudia nemôžu dosiahnuť fyzickú, morálnu a kultúrnu zrelosť bez dlhého a chúlostivého procesu stálej starostlivosti a dohľadu, pre ktorý majú muži a ženy typicky odlišné prednosti a sú preň tým vhodnejší, čím bližší je ich príbuzenský vzťah k deťom. Ak deti nedospejú, nikdy sa z nich nestanú zdraví, statoční, produktívni členovia spoločnosti; pritom stav ekonomického a sociálneho rozvoja, ktorý nazývame „civilizácia“, závisí od zdravých, statočných a produktívnych občanov. Pravidelný prísun takýchto občanov je však takmer nemožný, ak muži a ženy neodovzdajú svoj život jeden druhému a deťom, ktoré môžu mať. Záver, a sotva zveličený, teda je, že civilizácia závisí od silných manželstiev.
Maggie Gallagherová vyjadruje tento postreh sloganom: „Sex robí deti, spoločnosť potrebuje deti a deti potrebujú mamy a otcov.“ A rozvíja ho: „Rozhodujúcou verejnou či ‚občianskou‘ úlohou manželstva je regulovať sexuálne vzťahy medzi mužmi a ženami, aby bolo menej pravdepodobné, že deti (ich matky a spoločnosť) budú riešiť problémy absencie otca, a zvýšila sa pravdepodobnosť, že nastúpi ďalšia generácia, ktorú v jednej rodine vychovajú matky a otcovia, oddaní jeden druhému a svojim deťom.“
Ba ani dnes neprichádza toto tvrdenie len z jedného tábora. Liberálny demokrat David Blankenhorn uvádza: “Ak človeka učia, ako poväčšine učia ľudí, čo robia antropologické výskumy v teréne, aby začal od začiatku – čiže od najzákladnejších skutočností –, objaví skupinu súvisiacich faktov: ľudia sú sociálni; žijú v skupinách. Silne túžia rozmnožovať sa. Sexualita je súčasťou ich osobnosti. Vykonávajú sexuálnu (nie asexuálnu) reprodukciu. A vynašli inštitúciu, ktorá preklenuje pohlavné rozdelenie, uľahčuje život v skupine a vykonáva reprodukciu. Túto inštitúciu majú všetky ľudské spoločnosti. Volajú ju ,manželstvo‘.”
.bez štátu to nejde
Ak je však manželstvo všade potrebné, všade je aj krehké a veľa vyžaduje. Preto ľudia obvykle potrebujú sociálny tlak, aby do manželstva vstúpili a zostali v ňom: silnú kultúru manželstva. Vyjadrené slovami profesorky práva z Pennsylvánskej univerzity Amy Waxovej, táto kultúra vytvára a udržiava „jednoduché pravidlá pre jednoduchých ľudí“. Poskytuje ustálené vzorce myslenia a správania – scenár, ktorý usmerňuje rozhodovanie ľudí v ich dlhodobom záujme a pre spoločné dobro všetkých.
Zvlášť je to dôležité v oblastiach života, kde naše najsilnejšie motivácie nie sú prirodzene v službách nášho pravého dobra. Ako napísal nebohý sociológ James Q. Wilson, „manželstvo je spoločensky zriadené riešenie problému, ako docieliť, aby ľudia zostali spolu a starali sa o deti, čo samotná túžba po deťoch a sex, ktorý deti umožňuje, neriešia“. Kým osobné problémy umožňujú vznik osobných riešení, manželstvo – podobne ako akákoľvek iná spoločenská inštitúcia – rieši potreby, ktoré je možné riešiť len v spoločnosti. Všeobecná sociálna potreba, reprezentovaná vzťahmi, ktoré môžu tvoriť nové, závislé ľudské bytosti, vysvetľuje, prečo každá spoločnosť v dejinách nášho druhu reguluje sexuálne vzťahy mužov a žien: prečo uznáva manželstvo.
Zaiste, bremeno (alebo podľa nás česť) podpory kultúry manželstva by mali z väčšej časti znášať náboženské a občianske združenia. Cirkvi, synagógy, mešity a chrámy, školy a voľnočasové spolky, skauti a trampi a nespočetné množstvo iných dobrovoľníckych združení vytvárajú v každej generácii návyky mysle a srdca pre manželstvo (a pre mnohé iné skutočnosti). No aj štát by mal podať pomocnú ruku. Keď manželské právo reguluje vstup do manželstva i výstup z neho a pomáha vláde, jednotlivcom i občianskym inštitúciám, niekedy od nich aj vyžaduje správať sa k určitým párom ako k jednotke, a tak vysiela na verejnosť jasný signál, čo si vyžaduje vytvorenie manželstva – čo je to manželstvo. To zas má vplyv na názory ľudí, a teda na ich očakávania a rozhodnutia týkajúce sa ich budúcich či súčasných manželstiev. Reálny vplyv zákona a kultúry ukazujú empirické dôkazy účinkov zákonov umožňujúcich rozvod bez viny. No ak malo dôsledky uvoľnenie právnych prekážok pre rozvod, určite by ich malo aj odstránenie námah a biľagu právneho rozvodu. Vplyv štátu na manželstvo je značný.
Nemôže to byť inak. Je prakticky nemožné zrušiť civilné manželstvo. Vyškrtnime zo zákona slovo „manželstvo“ a štát bude stále povoľovať určité zväzky, ukladať im povinnosti a udeľovať výhody. Zrušme tieto formy regulácie zamerané na budúcnosť a nahradia ich len komplikované, retroaktívne regulácie – spory o vlastníctvo, starostlivosť, navštevovanie a výživné. To, čo štát kedysi robil na základe účinných právnych predpokladov, bude potom musieť robiť z prípadu na prípad náročným určovaním rodičovských (zvlášť otcovských) zodpovedností.
Štát bude vykonávať tieto úlohy len viac či menej efektívne. Nemôže sa im vyhnúť. Prečo nie? Lebo verejná funkcia manželstva – vyžadovať od rodičov (zvlášť otcov) a umožňovať im, aby sa starali o svoje deti a o seba navzájom – si vyžaduje koordináciu celej spoločnosti. Nestačí, ak napríklad nejaké náboženstvo predpokladá, že muž je otcom detí svojej manželky, či uznáva jeho práva a povinnosti voči ich matke alebo ak muž a jeho manželka uzavrú zmluvu, že budú vykonávať určité úlohy. Lebo súkromné inštitúcie môžu zaväzovať len svojich vlastných členov a súkromné zmluvy môžu zaväzovať len svoje vlastné stránky. Dôležitou súčasťou manželského práva je zaväzovať všetky tretie strany (školy, agentúry na adopciu, letné tábory, nemocnice; priateľov, príbuzných a cudzích ľudí), aby predpokladali, že muž je otcom detí svojej manželky, manželia a manželky majú právo na určité privilégiá a sexuálne obmedzenia atď. Toto môže konzistentne docieliť len štát.
.efektívne a menej nákladné
Je však nielen nevyhnutné, ale aj vhodné, aby to štát robil. Všimnime si nasledujúce porovnanie. Prečo dokonca ani najprísnejší libertariáni nenapádajú dopravné predpisy? Po prvé poriadok v doprave chráni zdravie a podporuje efektivitu, t. j. dve veľké dobrá. Po druhé tieto dobrá sú spoločné v dvojakom zmysle: nedokáže ich adekvátne zabezpečiť súkromné úsilie a ich nezabezpečenie má dôsledky pre celú verejnosť. Nie je pravda, že by sme mali v doprave takú istú (či dokonca len o trochu menšiu) bezpečnosť a efektivitu, keby ľudia robili to, čo sa im páči, napr. niektorí by zastavovali len na červenú, iní len na zelenú. Ani škoda za vzniknuté nehody (neskoršie doručenia atď.) by sa neobmedzovala na tých, ktorí by boli zodpovední za ich zapríčinenie. Aby sme zabezpečili bezpečný a účinný transport a obmedzili škody vzniknuté tretím stranám, potrebujeme koordináciu zákonom. Zaiste nie je prehnané povedať, že štát má povinnosť voči svojim občanom zabezpečiť minimálnu bezpečnosť a poriadok: máme na ne právo. A napokon štát dokáže na rozdiel od súkromných združení zabezpečiť tieto dobrá bez neznesiteľných vedľajších účinkov. Zo všetkých týchto dôvodov je vhodné, aby nám štát stanovoval dopravné predpisy.
V eseji zaoberajúcej sa čisto politickou teóriou by sme mohli argumentovať podrobnejšie, tu však môžeme z nášho príkladu vyvodiť široko prijateľné pravidlo: ak niečo slúži ako dôležité dobro, ak ľudia naň majú právo, ak ho nedokážu dobre zabezpečiť súkromné skupiny, ak pri jeho strate utrpí každý a ak ho štát dokáže zabezpečiť bez neprimeraných nákladov, potom štát môže – a mal by – zasiahnuť.
V prípade manželstva sú všetky tieto podmienky splnené. Manželstvo nie je len záležitosťou súkromných problémov a odmien, na ktoré stačia súkromné riešenia. V hre sú práva, náklady a výnosy (externality) celej spoločnosti. Práva, pretože rodičia majú právo na výchovu vlastných detí, kedykoľvek je to rozumne možné – a deti majú právo na starostlivosť oboch svojich rodičov, ako vyhlasuje Dohovor o právach dieťaťa vydaný OSN. Tieto externality majú vplyv na každého, lebo rozpadnuté manželstvá zaťažujú nevinných zúčastnených vrátane detí a v konečnom dôsledku celú spoločnosť. Ako sme videli, nielenže nie je možné, aby príslušné záujmy zabezpečili súkromné skupiny, ale je aj mnohonásobne efektívnejšie a menej nákladné, ak štát bude posilňovať manželské normy namiesto toho, aby zbieral kúsky rozbitej kultúry manželstva. Napokon podpora snubného manželstva nemusí a nemala by zakazovať akýkoľvek vzťah založený na dohode. Z týchto dôvodov by libertariáni mali podporovať reguláciu manželstva, ktorá je (zopakujme) aj tak prakticky nevyhnutná.
.výhody manželstva
Pozrime sa bližšie na sociálne výhody manželstva. Zdravý rozum aj spoľahlivé dôkazy dosvedčujú fakt, že manželstvo prospieva deťom i manželom, pomáha vytvárať bohatstvo, pomáha zvlášť chudobným a limituje štátnu moc.
Po prvé reflexia nám ukázala, že prokreácia jedinečným spôsobom rozširuje a zdokonaľuje manželstvo, takisto aj najlepšie dostupné výsledky spoločenských vied naznačujú, že deti prospievajú najlepšie, keď ich vychováva vlastná matka a vlastný otec, ktorí sú zosobášení. Štúdie, ktoré zohľadňujú iné faktory, vrátane chudoby, ba dokonca genetiky, naznačujú, že deti vychovávané v neporušených rodinách majú najlepšie výsledky v nasledujúcich ukazovateľoch. Po prvé, vzdelanostný rozvoj: gramotnosť a záverečný prospech. Po druhé, emocionálne zdravie: miera úzkosti, depresie, zneužívania látok, samovrážd. Po tretie, rodinný a sexuálny vývin: silné povedomie identity, čas nástupu puberty, miera tehotenstva mladistvých a mimo manželstva, miera sexuálneho zneužívania. Po štvrté, detské a dospelé správanie: miera agresivity, poruchy pozornosti, delikvencia a väznenie.
Všimnime si aj výsledky ľavicovo orientovanej výskumnej inštitúcie Child Trends: “Výskum jasne ukazuje, že štruktúra rodiny je pre deti významná a že rodinná štruktúra najväčšmi prospievajúca deťom je rodina, na ktorej čele sú dvaja biologickí rodičia v nízko konfliktnom manželstve. Deti v rodinách s jedným rodičom, deti narodené slobodným matkám a deti v náhradných rodinách či deti vychovávané kohabitujúcim párom čelia vyšším rizikám slabých výsledkov... V záujme detí je teda dôležité podporovať silné, stabilné manželstvá medzi biologickými rodičmi... Zdá sa, že rozvoj dieťaťa podporuje ani nie tak prítomnosť dvoch rodičov..., ale prítomnosť dvoch biologických rodičov.”
Podľa inej štúdie v Journal of Marriage and Family sa „zdá, že výhoda manželstva existuje primárne vtedy, keď je dieťa biologickým potomkom oboch rodičov“. Nedávne rešerše vypracované v Brookings Institution, Woodrow Wilson School of Public and International Affairs pri Princetonskej univerzite, Center for Law and Social Policy a Institute for American Values potvrdzujú dôležitosť neporušených domácností pre deti.
Spoľahlivo bola skúmaná výchova slobodnou matkou, kohabitácia, striedavá starostlivosť po rozvode aj náhradné rodičovstvo a výsledok je jasný: deti majú tendenciu mať sa horšie v každej jednej z týchto alternatív k zosobášeným biologickým rodičom. Väčšia stabilita manželstiev znamená dať väčšiemu počtu detí najlepšiu šancu stať sa bezúhonnými a produktívnymi členmi spoločnosti. Všimnime si dôležitosť súvisu medzi manželstvom a deťmi na oboch stupňoch nášho argumentu: poskytuje silný dôvod zastávať snubné chápanie manželstva a zároveň poskytuje ústredný dôvod vidieť manželstvo ako verejný záujem.
Tento súvis nie je výlučne spätý len s naším chápaním. Viac ako dostatočne ho podporuje i naša legislatíva. Dávno predtým, než sa začalo hovoriť o manželstvách osôb rovnakého pohlavia, súdy vyhlasovali, že manželstvo je „základom rodiny a spoločnosti, bez ktorých by nebolo civilizácie ani pokroku“. Pripomínali, že „prakticky každý prípad na Najvyššom súde, ktorý uznáva právo uzavrieť manželstvo ako základné, udáva ako dôvod pre toto tvrdenie nerozlučný súvis tejto inštitúcie s prokreáciou“. Nielen podľa nás, ale aj podľa súdov „je prvým účelom manželstva podľa zákonov prírody a spoločnosti prokreácia“; „prokreácia detí pod ochranou a sankciou zákona“ je jedným z „dvoch základných cieľov manželstva“. Vlastne „manželstvo ako chránená právna inštitúcia existuje primárne kvôli hodnote pre spoločnosť, ktorá súvisí s rozmnožovaním ľudského rodu“. Ďalšie príklady možno uvádzať donekonečna.
Druhou spoločenskou výhodou manželstva je jeho tendencia pomáhať manželom finančne, emocionálne, fyzicky a sociálne. Ako ukázal zosnulý sociológ z Virgínskej univerzity Steven Nock, nie je pravda, že manželstvo s najväčšou pravdepodobnosťou uzavrú tí, čo sú na tom dobre, ale manželstvo spôsobí, že ľudia sa majú dobre. Manželstvo nie je len signálom zrelosti, môže ju i podporovať. Preto muži po svadbe majú tendenciu tráviť viac času v práci, menej v baroch, viac času na náboženských zhromaždeniach, menej vo väzení, väčšmi s rodinou.
Manželstvo ako permanentný a exkluzívny zväzok nasmerovaný k rodinnému životu pomáha tieto výhody vysvetliť. Keďže sa manželia a manželky permanentne zaviažu žiť vo vzťahu, ktorého normy utvára jeho vhodnosť pre rodinný život, získavajú emocionálnu poistku pre dočasné neúspechy v živote. A keďže sa zaviažu exkluzívne, opustia „sexuálny trh“, a tak sa vyhnú jeho zvýšeným rizikám. Oddaní svojim deťom a sebe navzájom sa tešia z výhod zmyslu zaostreného na cieľ. Keďže v práci sejú s väčšou vervou, hojnejšie žnú jej plody. Preto záujem štátu o produktivitu a spoločenský poriadok vytvára záujem o manželstvo.
Po tretie tieto dve výhody manželstva – dobro detí a manželov – podporujú výsledky štúdie, ktorá vznikla pod vedením profesora W. Bradforda Wilcoxa ako súčasť Národného projektu manželstva: „Ústredným posolstvom... je, že bohatstvo národov v nemalej miere závisí od zdravia rodiny.“ Tá istá štúdia naznačuje, že trendy v manželstve a plodnosti „hrajú dôležitú, aj keď podceňovanú úlohu pri podpore dlhodobého ekonomického rastu, životaschopnosti sociálneho štátu, veľkosti a kvality pracovnej sily a zdravia veľkých odvetví modernej ekonomiky.“ Ak vôbec niečo je legitímnym záujmom štátu, je to práve toto; a preto je ním aj manželstvo.
Po štvrté s ohľadom na ekonomické výhody manželstva nie div, že jeho úpadok najväčšmi postihuje tých, čo sú na tom najhoršie. Ako argumentuje Kay Hymowitzová v Marriage and Caste in America, úpadok kultúry manželstva najviac ublížil komunitám s nižším príjmom a Afroameričanom. Faktom je, že hlavným indikátorom toho, či človek zažije chudobu alebo prosperitu, je, či vie, aké to je vyrastať v láske a istote pri svojej matke a svojom otcovi, ktorí sú zosobášení.
.slabé rodiny, silný štát
Keďže silná kultúra manželstva je dobrá pre deti, manželstvo, pre celú ekonomiku a zvlášť pre chudobných, slúži aj limitovanej vláde. Je úplne zrejmé, že tam, kde sa manželstvá nikdy nevytvoria alebo sa ľahko rozpadnú, štát sa rozširuje, aby vyplnil vákuum po domácnostiach, keď súdne stanovuje otcovstvo, práva návštev, podporu detí a výživné.
Menej bezprostredné účinky sú však ešte rozsiahlejšie. Keď sa chýbajúci otcovia a mimomanželské pôrody stanú bežnými, nastane rad sociálnych patológií a s nimi väčší dopyt po nových politikách a sociálnych službách poskytovaných štátom. Sociológovia David Popenoe a Alan Wolfe uskutočnili výskum v škandinávskych krajinách, ktorý ukazuje, že s úpadkom kultúry manželstva rastie veľkosť a rozsah štátnej moci aj štátneho míňania. Štúdia ľavicovo orientovanej Brookings Institution zistila, že 229 miliárd dolárov zo sociálnych výdavkov medzi rokmi 1970 a 1996 možno pripísať rozpadu kultúry manželstva a z toho vyplývajúcemu zhoršeniu sociálnych neduhov: tehotenstvo mladistvých, chudoba, zločinnosť, užívanie drog, zdravotné problémy. Iná štúdia z roku 2008 zistila, že rozvod a mimomanželské pôrody stáli každý rok daňových poplatníkov 112 miliárd dolárov. David Schramm z Utahskej štátnej univerzity odhadol, že len samotné rozvody každý rok stoja miestnu, štátnu a federálnu vládu 33 miliárd dolárov.
Preto – hoci by niektorí libertariáni nepriznali manželstvu o nič väčší právny status, než priznávame obradom krstu a bar micva – by privatizácia manželstva bola pre limitovanú vládu katastrofou. Takmer každý ľudský záujem, ktorý by mohol odôvodniť zásah štátu – zdravie, bezpečnosť, vzdelanostný rozvoj, spoločenský poriadok –, by takisto odôvodnil zákonnú reguláciu manželstva. Štát, ktorý nebude podporovať manželstvo, je ako lekár, ktorý nebude odporúčať zdravú stravu a šport. Obaja prehliadajú to, čo je základné a prvoradé, v pomýlenom nadšení pre náhrady a lieky.
Čo je to manželstvo/
Autormi knižnej eseje s podtitulom Obhajoba zväzku muža a ženy napísali Sherif Girgis z univerzity v Princetone, Ryan T. Anderson z univerzity Notre Dame a Robert P. George, ktorý je profesorom na Harvarde a Princetone. Knižná esej, ktorá práve vychádza v slovenčine, je rozšírenou verziou článku z Harvard Law Journal a autori v nej preukážu vzťah k filozofii, etike, sociológii či poézii. Rozlíšia konkurečné chápanie manželstva a pokúsia sa obhájiť prednosť – ako to sami nazývajú - snubného zväzku pred revizionistickým. Viac o knihe aj autoroch možno nájsť na stránke cojetomanzelstvo.sk
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.