Upratujem
Po celý život mám striktný denný režim a snažím sa ho stále zachovávať. Noviny čítam až pri večernom televíznom spravodajstve. Dovtedy sa pohybujem, sadím, okopávam a zametám. Zametaním som posadnutý. Pozrite, tri metly mám, včera som si kúpil ďalšiu. Poriadok mi je imperatívom. Zarovnávam si ceruzky, v šuplíkoch mám poriadok.
Som nespravodlivý
Vinohrady a víno si už zobral na plecia môj druhý syn. Došiel zo sveta a spýtal sa ma. Máš peniaze? Načo? Na riadenú fermentáciu, na pneumatický lis, traktor, pár hektárov viníc. Vravím, toľko mám. Dal som celoživotné úspory jemu, a nie ďalším trom synom. On potiahne aj ich.
Som onioman
Varím rád, nakupujem v obchodných reťazcoch. Napriek tomu, že mám adekvátnu odbornosť, filozofiu „bio“ viac-menej odmietam. Často je to podvod. Ovládam ceny na päť centov. Viem, kde sa čo oplatí kúpiť. Som onioman, shopaholik. Chodím po obchodoch, prehrabávam sa v balíčkoch a stále nakupujem. Je to neduh, ale úžasná zábava.
Neprirodzene voniam
Po holení sa parfumujem. Pitralonom. Nemám slabosť pre žiadne exkluzívne vône. Napokon, k vínu voňavky nepatria. Volala mi nedávno nahnevaná známa, že akýsi someliér - zasran ju vyhodil z degustácie. Bola veľmi navoňaná. Hovorím jej, to spravil dobre. Dobre? Veď to bol Chanel 5, povedala a tresla mi telefónom.
Osudné štvorky
V dátume narodenia mám štyri jednotky. Mohli mi v živote pomôcť. Nepomohli. V živote som nikdy nestál na stupni víťazov. Vždy to bolo len štvrté miesto, zemiaková medaila. Štvorky sú pre mňa životne dôležité: mám štyroch synov, štyroch vnukov, štyroch kocúrov a ráno sa mi musí štyri razy kýchnuť. Nie trikrát. To som zdedil po svojom otcovi.
Citujem Hitlera
Bol to najväčší zloduch. Možno zloduch číslo dva. Stalin vraždil aj svojich. Adolf dokázal zblbnúť milióny. Výstižne však charakterizoval Čecha ako cyklistu. Má zhrbený chrbát a napriek tomu stále šliape. Cyklistom som i ja. Komunizmus nám všetkým pozohýbal chrbáty.
Starnem
A som z toho rozladený. Som ako Škoda 1000 MB, tisíc malých bolestí. Často hľadám kľúče, zabúdam zuby, zabúdam vypnúť telefón. Z Brazílie som volal z nového mobilu. Nevedel som ho vypnúť, a potom došla faktúra na 450 eur. Už mi je ťažko aj cestovať za vínom. Minulý rok mi bolo v Južnej Amerike na umretie. Čím je človek starší, tým je to bolestnejšie. Opúšťa vás telo i duša. Tak to pomaly ondzíme, ako povedal nebohý Tonko Trusina a po modransky dodal: dakujem za pozornost!
Po celý život mám striktný denný režim a snažím sa ho stále zachovávať. Noviny čítam až pri večernom televíznom spravodajstve. Dovtedy sa pohybujem, sadím, okopávam a zametám. Zametaním som posadnutý. Pozrite, tri metly mám, včera som si kúpil ďalšiu. Poriadok mi je imperatívom. Zarovnávam si ceruzky, v šuplíkoch mám poriadok.
Som nespravodlivý
Vinohrady a víno si už zobral na plecia môj druhý syn. Došiel zo sveta a spýtal sa ma. Máš peniaze? Načo? Na riadenú fermentáciu, na pneumatický lis, traktor, pár hektárov viníc. Vravím, toľko mám. Dal som celoživotné úspory jemu, a nie ďalším trom synom. On potiahne aj ich.
Som onioman
Varím rád, nakupujem v obchodných reťazcoch. Napriek tomu, že mám adekvátnu odbornosť, filozofiu „bio“ viac-menej odmietam. Často je to podvod. Ovládam ceny na päť centov. Viem, kde sa čo oplatí kúpiť. Som onioman, shopaholik. Chodím po obchodoch, prehrabávam sa v balíčkoch a stále nakupujem. Je to neduh, ale úžasná zábava.
Neprirodzene voniam
Po holení sa parfumujem. Pitralonom. Nemám slabosť pre žiadne exkluzívne vône. Napokon, k vínu voňavky nepatria. Volala mi nedávno nahnevaná známa, že akýsi someliér - zasran ju vyhodil z degustácie. Bola veľmi navoňaná. Hovorím jej, to spravil dobre. Dobre? Veď to bol Chanel 5, povedala a tresla mi telefónom.
Osudné štvorky
V dátume narodenia mám štyri jednotky. Mohli mi v živote pomôcť. Nepomohli. V živote som nikdy nestál na stupni víťazov. Vždy to bolo len štvrté miesto, zemiaková medaila. Štvorky sú pre mňa životne dôležité: mám štyroch synov, štyroch vnukov, štyroch kocúrov a ráno sa mi musí štyri razy kýchnuť. Nie trikrát. To som zdedil po svojom otcovi.
Citujem Hitlera
Bol to najväčší zloduch. Možno zloduch číslo dva. Stalin vraždil aj svojich. Adolf dokázal zblbnúť milióny. Výstižne však charakterizoval Čecha ako cyklistu. Má zhrbený chrbát a napriek tomu stále šliape. Cyklistom som i ja. Komunizmus nám všetkým pozohýbal chrbáty.
Starnem
A som z toho rozladený. Som ako Škoda 1000 MB, tisíc malých bolestí. Často hľadám kľúče, zabúdam zuby, zabúdam vypnúť telefón. Z Brazílie som volal z nového mobilu. Nevedel som ho vypnúť, a potom došla faktúra na 450 eur. Už mi je ťažko aj cestovať za vínom. Minulý rok mi bolo v Južnej Amerike na umretie. Čím je človek starší, tým je to bolestnejšie. Opúšťa vás telo i duša. Tak to pomaly ondzíme, ako povedal nebohý Tonko Trusina a po modransky dodal: dakujem za pozornost!
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.