Lacnejšie potraviny!

Kto by si myslel, že predseda vlády si po prijatí „zákazu“ zisku zdravotných poisťovní, otvorení 2. dôchodkového piliera a ďalších jeho ideových priorít dá pauzu, mýlil by sa. Robert Fico sa síce nevyjadril ku škandalóznej manipulácii svojho straníckeho kolegu Pavla Pašku (viac na str. 36 – 38) s čistopisom schváleného zákona, ale zato požiadal ministra hospodárstva, aby urýchlil prípravu zákona „zakazujúceho zneužívanie ekonomickej sily obchodných reťazcov“. Ficovi sa nepáči, že niektorí predajcovia majú na niektorých produktoch „40- až stopercentné marže“ a myslí si, že obchodné reťazce sa „nabaľujú“. Vláda by preto mala zákon „namierený proti rastúcim cenám“ schváliť už tento týždeň. Ide o ďalší z návrhov, nad ktorým ekonómovia krútia hlavou: samotní obchodníci hovoria, že zákon ceny nezníži, pretože existuje niekoľko spôsobov, ako každý takýto pokus obísť. Navyše, túto novelu presadzujú producenti potravín, ktorých cieľom nie je zníženie cien v obchode, ale zvýšenie cien, za ktoré ich produkty budú nakupovať predajcovia. A napokon, prijatie tvrdej regulácie cien (dá sa tušiť, že jej zavedenie môže byť len otázkou času) alebo iného administratívneho tlaku na predajcov, aby znižovali ceny, môže viesť k tomu, že niektoré produkty nebudú predávať. Do toho ich vláda nútiť nemôže, jedine, že by zlacňované produkty dotovala. V tom by sa Fico mohol poučiť od ideovo spriazneného venezuelského prezidenta, ktorý v rámci „socialistickej revolúcie“ zaviedol cenovú reguláciu na mlieko – nepáčila sa mu jeho „vysoká cena“. Výsledkom je dnes to, že na mlieko sa stoja hodinové rady alebo ho Venezuelčania kupujú na čiernom trhu oveľa drahšie než predtým. Hoci u nás sa tiež nič nedá vylúčiť, skôr sa zdá, že ide o záležitosť, kde sa ideálne stretáva mediálna  stratégia so spôsobom uvažovania nášho premiéra.