Návrat na miesto, na ktoré máte príjemné spomienky, vždy poteší. Helsinki sú v posledných rokoch suverénne najčastejším dejiskom hokejových MS (predtým 1997,2003, 2012) a hokejová špička sa v tomto meste stretla opäť. Hoci šampionát vyvrcholí vo švédskom Štokholme, žreb prisúdil slovenskému tímu, spoločne s ďalšími siedmimi, odohrať duely v základnej skupine plus prípadné štvrťfinále práve vo fínskej metropole. Z našej strany žiadny problém, plnú polovicu hokejových medailí si Slováci odniesli z tunajšej Hartwall Arény. Aprílové nominačné peripetie a polemiky vystriedalo tradičné májové fanúšikovské peklo. Alebo raj, záleží to na výsledkoch.
.prvý súper – Francúzsko
Veľký rešpekt k hokejovému trpaslíkovi. Lebo rastie, a dosť rýchlo. Vlani sa o tom naši presvedčili na vlastnej koži, veľa nechýbalo a strieborná rozprávka sa nemusela konať. Vtedy v poslednom zápase základnej skupiny museli vyhrať, a zvládli to len tak-tak, tesne 5:4. Francúzi pritom v skupine nastrieľali presne toľko gólov, ako Slováci, teda 21, ale dostali takmer trikrát viac. Tentoraz to bol úvodný zápas celého šampionátu s jasným víťazstvom 6:2. Hokejoví Napoleoni ukázali, že útočiť vedia, ale obrana bola zraniteľná. Päť gólov všetkých štyroch útokov vyhnalo z bránky 37-ročného veterána Hueta, aby sa do bránky postavil ešte o tri roky starší Lhenry, na ľade sme tak videli súboj najstarších hráčov majstrovstiev. Jozef Stümpel sa narodil len o mesiac neskôr ako francúzska brankárska dvojka.
.druhý súper – Fínsko
Fajn hostiteľ, nepríjemný protivník. A prvá prehra Slovenska na šampionáte, po začiatku, ktorý vôbec na prehru nevyzeral. Jedna šanca za druhou sa valili na bránku, v ktorej stál absolútny nováčik v medzinárodnom hokeji Antti Raanta. Týždeň pred 24. narodeninami dostal čerstvý fínsky majster s Ässätom Pori vôbec prvú reprezentačnú šancu a neinkasoval ani gól. Jeho zaradenie do zostavy má súvislosť s jednou nenápadnou, ale dôležitou zmenou vo fínskom trénerskom štábe. Bývalého brankára Passiho Nurminena, presláveného výstupom, či skôr výpadom z lietadla po zisku titulu v Bratislave pred 2 rokmi, na poste trénera gólmanov nahradil 41-ročný Ari Moisanen, ktorý pozná Raantu od žiackych čias v Raume. „Viem, ako tvrdo na sebe makal posledných 10 rokov, v domácej súťaži dominoval v základnej časti aj v playoff, zakaždým bol vyhlásený za najužitočnejšieho hráča. Vôbec sme nemali obavy, či zvládne úroveň MS, veď aj Slováci sa vlani dostali do finále s dovtedy neprevereným Lacom a Švédi o rok skôr s Fasthom,“ spokojne hodnotil výkon novej fínskej brankárskej hviezdy Moisanen. Na Fínov v poslednom období nemáme šťastie, šiesta prehra na MS za posledných 6 rokov, a do tohto obdobia spadá aj najbolestivejší neúspech so Suomi v zápase o olympijský bronz vo Vancouvri pred troma rokmi. Naši v útoku pohoreli, symbolicky a našťastie len úsmevne po zápase horelo aj v presscentre, skratovaný panel reklamného partnera IIHF vyúdil kolegov a preveril pripravenosť miestnych hasičov.
Voľný deň po dvoch zápasoch za sebou padol vhod, žiadna zlá nálada na tréningu nepanovala, skôr naopak. Záverečné bago „o kávu“ je nevyčerpateľným zdrojom zábavných momentov, v pondelok sa hralo aj s dvoma pukmi, góly sa (ne)uznávali, naoko vážne hádky vyvolávali salvy smiechu medzi novinármi, čakajúcimi na rozhovory. Kustódi Samo Petráš a Mišo Malina, zvyknutí za tie roky pri reprezentácii na kadečo (tí keby mohli hovoriť...to by bol bestseller!), len s úsmevom krútili hlavami. Jednoducho, pred ďalším ťažkým zápasom treba hlavy vyčistiť.
.tretí súper – Nemecko
Začiatok ako zo zlého sna, prvá tretina bola pod Vladimírom Vůjtkom asi najhoršia na MS vrátane vlaňajška. Bez pohybu, dve presné prihrávky za sebou boli nedosiahnuteľným snom, streľba na bránku neexistovala. „V prvej tretine sme vôbec nestíhali, absolútne sme Nemcom v ničom nestačili. Vleteli na nás a my sme miestami nevedeli, čo sa deje. Bol sme radi za to, že prehrávame iba 0:1 Trochu mi to pripomenulo stretnutie s Čechmi v Prahe,“ spomenul si reprezentačný tréner na duel v príprave. Rovnako ako zápas proti jeho krajanom, aj tento naši otočili. Dvoma gólmi to zariadil Tomáš Záborský. Sebavedomý a niekedy problematický chalanisko zaskočil aj kolegu Tomáša Jílka z Českej televízie, ktorý mu v otázke podsúval životný reprezentačný zápas. Náš strelec nenútene prehodil, že nie, veď: „dva góly som už dal aj Čechom.“ Že to bolo v príprave, obaja taktne zamlčali. Na tímovej večeri došlo aj na šľahačkovú tortu v tvári 32-ročného oslávenca Reného Vydareného. Záškodníkom bol Branko Radivojevič, pozornosť odvrátil gratuláciou a nevinným úsmevom sám tréner.
Dva voľné dni, to bola klasika. Slováci bývajú v rovnakom hoteli ako vlani, vozí ich ten istý šofér, ktorý bol pôvodne pridelený hviezdnym Rusom, a tak nebol dôvod meniť program: najskôr motokáry a potom guláš, kolená, rezne a palacinky v nemeckej reštaurácii Zinkeller. To druhé vyskúšala aj naša televízna zostava, chutilo nám aspoň tak, ako hokejistom.
.štvrtý súper – Lotyšsko
Prvý zápas na šampionáte dospelých pre talentovaného Marka Daňa. A to je asi všetko pozitívne, čo sa dá o tomto stretnutí napísať. Najhorší výkon našich široko-ďaleko, Lotyši napriek vnútorným problémom slovenský tím vyzliekli donaha. „Zlé bolo asi všetko. Od disciplíny cez bojovnosť až po zakončenie. Narobili sme si zbytočné problémy,“ hodnotil Branko Radivojevič. Známy bojovník si sypal popol aj na svoju hlavu, už druhýkrát na turnaji netrafil prázdnu bránku. Viac ako slová hráčov hovorila trénerova reč tela, či už v televíznom štúdiu, alebo na tlačovej konferencii. Nepomohlo ani nasadenie Janusa, ktorý bol len tieňom toho brankára, ktorý Slovanu vychytal postup do playoff. Deň po zápase si direktoriát turnaja všimol oplácanie Girgensonsa po Mezeiovom faule, na trestnú lavicu mali ísť teda obaja, presilovka sa nemala hrať a tak nemal byť ani gól na 3:1... Lenže už bolo neskoro. Aj gól na 4:2 padol po málo vídanom slede štyroch smolných situácií v priebehu pár sekúnd: zranenie Ďalogu, ktorý potom nestihol striedať, otrasený si ľahko nechal vziať puk Darzinšom, a jeho prihrávku tečoval Sekera ponad Janusa od žŕdky do bránky. Dominovali však rozpaky z bezkrvného výkonu celého tímu, Lotyši nás predbiehali v nasadení, chcení, prístupe. Prehru bolo treba rýchlo hodiť za hlavu, pretože nás čakal
.piaty súper – Rakúsko
a zápas sa začínal len 18 hodín po skončení toho predchádzajúceho. Do poriadne premiešanej zostavy pribudol nový útočník Haščák, Jozef Stümpel sedel len na tribúne. Zo začiatku sa zdalo, že to pomôže, lenže po otváracom góle Surového už žiadny ďalší nepribudol. „Vyše štyridsať striel a jeden gól. Neuveriteľne to človeka mrzí, keď prehrá takéto dva zápasy za sebou. Hráme v strašnom kŕči,“ smutne konštatoval Peter Ölvecký. Koncovka nás opäť zradila, v záverečných nájazdoch zlyhal strelecký záchranca Záborský či muž dôležitých okamihov Šatan. Naopak, Rakúšanov spasil Thomas Vanek. Keby reprezentoval vlasť svojej mamy Jarmily, tešili by sme sa z Tomáša Vaneka, ak by nastupoval za rodnú krajinu otca Zdeňka, Tomáš Vaněk by pomáhal Čechom, takto sa z bodu navyše tešili Rakúšania. Jednoducho, bol to klasický zápas blbec, nie ten predchádzajúci, pretože Lotyši boli lepší a vyhrať si zaslúžili, ale Rakúšania nie. Po piatich zápasoch mal náš tím sedem bodov, a pred sebou najťažších súperov Rusko a USA s nutnosťou bodovať. Nezávideniahodná úloha, ale nie nesplniteľná.
Autor je športový komentátor
.prvý súper – Francúzsko
Veľký rešpekt k hokejovému trpaslíkovi. Lebo rastie, a dosť rýchlo. Vlani sa o tom naši presvedčili na vlastnej koži, veľa nechýbalo a strieborná rozprávka sa nemusela konať. Vtedy v poslednom zápase základnej skupiny museli vyhrať, a zvládli to len tak-tak, tesne 5:4. Francúzi pritom v skupine nastrieľali presne toľko gólov, ako Slováci, teda 21, ale dostali takmer trikrát viac. Tentoraz to bol úvodný zápas celého šampionátu s jasným víťazstvom 6:2. Hokejoví Napoleoni ukázali, že útočiť vedia, ale obrana bola zraniteľná. Päť gólov všetkých štyroch útokov vyhnalo z bránky 37-ročného veterána Hueta, aby sa do bránky postavil ešte o tri roky starší Lhenry, na ľade sme tak videli súboj najstarších hráčov majstrovstiev. Jozef Stümpel sa narodil len o mesiac neskôr ako francúzska brankárska dvojka.
.druhý súper – Fínsko
Fajn hostiteľ, nepríjemný protivník. A prvá prehra Slovenska na šampionáte, po začiatku, ktorý vôbec na prehru nevyzeral. Jedna šanca za druhou sa valili na bránku, v ktorej stál absolútny nováčik v medzinárodnom hokeji Antti Raanta. Týždeň pred 24. narodeninami dostal čerstvý fínsky majster s Ässätom Pori vôbec prvú reprezentačnú šancu a neinkasoval ani gól. Jeho zaradenie do zostavy má súvislosť s jednou nenápadnou, ale dôležitou zmenou vo fínskom trénerskom štábe. Bývalého brankára Passiho Nurminena, presláveného výstupom, či skôr výpadom z lietadla po zisku titulu v Bratislave pred 2 rokmi, na poste trénera gólmanov nahradil 41-ročný Ari Moisanen, ktorý pozná Raantu od žiackych čias v Raume. „Viem, ako tvrdo na sebe makal posledných 10 rokov, v domácej súťaži dominoval v základnej časti aj v playoff, zakaždým bol vyhlásený za najužitočnejšieho hráča. Vôbec sme nemali obavy, či zvládne úroveň MS, veď aj Slováci sa vlani dostali do finále s dovtedy neprevereným Lacom a Švédi o rok skôr s Fasthom,“ spokojne hodnotil výkon novej fínskej brankárskej hviezdy Moisanen. Na Fínov v poslednom období nemáme šťastie, šiesta prehra na MS za posledných 6 rokov, a do tohto obdobia spadá aj najbolestivejší neúspech so Suomi v zápase o olympijský bronz vo Vancouvri pred troma rokmi. Naši v útoku pohoreli, symbolicky a našťastie len úsmevne po zápase horelo aj v presscentre, skratovaný panel reklamného partnera IIHF vyúdil kolegov a preveril pripravenosť miestnych hasičov.
Voľný deň po dvoch zápasoch za sebou padol vhod, žiadna zlá nálada na tréningu nepanovala, skôr naopak. Záverečné bago „o kávu“ je nevyčerpateľným zdrojom zábavných momentov, v pondelok sa hralo aj s dvoma pukmi, góly sa (ne)uznávali, naoko vážne hádky vyvolávali salvy smiechu medzi novinármi, čakajúcimi na rozhovory. Kustódi Samo Petráš a Mišo Malina, zvyknutí za tie roky pri reprezentácii na kadečo (tí keby mohli hovoriť...to by bol bestseller!), len s úsmevom krútili hlavami. Jednoducho, pred ďalším ťažkým zápasom treba hlavy vyčistiť.
.tretí súper – Nemecko
Začiatok ako zo zlého sna, prvá tretina bola pod Vladimírom Vůjtkom asi najhoršia na MS vrátane vlaňajška. Bez pohybu, dve presné prihrávky za sebou boli nedosiahnuteľným snom, streľba na bránku neexistovala. „V prvej tretine sme vôbec nestíhali, absolútne sme Nemcom v ničom nestačili. Vleteli na nás a my sme miestami nevedeli, čo sa deje. Bol sme radi za to, že prehrávame iba 0:1 Trochu mi to pripomenulo stretnutie s Čechmi v Prahe,“ spomenul si reprezentačný tréner na duel v príprave. Rovnako ako zápas proti jeho krajanom, aj tento naši otočili. Dvoma gólmi to zariadil Tomáš Záborský. Sebavedomý a niekedy problematický chalanisko zaskočil aj kolegu Tomáša Jílka z Českej televízie, ktorý mu v otázke podsúval životný reprezentačný zápas. Náš strelec nenútene prehodil, že nie, veď: „dva góly som už dal aj Čechom.“ Že to bolo v príprave, obaja taktne zamlčali. Na tímovej večeri došlo aj na šľahačkovú tortu v tvári 32-ročného oslávenca Reného Vydareného. Záškodníkom bol Branko Radivojevič, pozornosť odvrátil gratuláciou a nevinným úsmevom sám tréner.
Dva voľné dni, to bola klasika. Slováci bývajú v rovnakom hoteli ako vlani, vozí ich ten istý šofér, ktorý bol pôvodne pridelený hviezdnym Rusom, a tak nebol dôvod meniť program: najskôr motokáry a potom guláš, kolená, rezne a palacinky v nemeckej reštaurácii Zinkeller. To druhé vyskúšala aj naša televízna zostava, chutilo nám aspoň tak, ako hokejistom.
.štvrtý súper – Lotyšsko
Prvý zápas na šampionáte dospelých pre talentovaného Marka Daňa. A to je asi všetko pozitívne, čo sa dá o tomto stretnutí napísať. Najhorší výkon našich široko-ďaleko, Lotyši napriek vnútorným problémom slovenský tím vyzliekli donaha. „Zlé bolo asi všetko. Od disciplíny cez bojovnosť až po zakončenie. Narobili sme si zbytočné problémy,“ hodnotil Branko Radivojevič. Známy bojovník si sypal popol aj na svoju hlavu, už druhýkrát na turnaji netrafil prázdnu bránku. Viac ako slová hráčov hovorila trénerova reč tela, či už v televíznom štúdiu, alebo na tlačovej konferencii. Nepomohlo ani nasadenie Janusa, ktorý bol len tieňom toho brankára, ktorý Slovanu vychytal postup do playoff. Deň po zápase si direktoriát turnaja všimol oplácanie Girgensonsa po Mezeiovom faule, na trestnú lavicu mali ísť teda obaja, presilovka sa nemala hrať a tak nemal byť ani gól na 3:1... Lenže už bolo neskoro. Aj gól na 4:2 padol po málo vídanom slede štyroch smolných situácií v priebehu pár sekúnd: zranenie Ďalogu, ktorý potom nestihol striedať, otrasený si ľahko nechal vziať puk Darzinšom, a jeho prihrávku tečoval Sekera ponad Janusa od žŕdky do bránky. Dominovali však rozpaky z bezkrvného výkonu celého tímu, Lotyši nás predbiehali v nasadení, chcení, prístupe. Prehru bolo treba rýchlo hodiť za hlavu, pretože nás čakal
.piaty súper – Rakúsko
a zápas sa začínal len 18 hodín po skončení toho predchádzajúceho. Do poriadne premiešanej zostavy pribudol nový útočník Haščák, Jozef Stümpel sedel len na tribúne. Zo začiatku sa zdalo, že to pomôže, lenže po otváracom góle Surového už žiadny ďalší nepribudol. „Vyše štyridsať striel a jeden gól. Neuveriteľne to človeka mrzí, keď prehrá takéto dva zápasy za sebou. Hráme v strašnom kŕči,“ smutne konštatoval Peter Ölvecký. Koncovka nás opäť zradila, v záverečných nájazdoch zlyhal strelecký záchranca Záborský či muž dôležitých okamihov Šatan. Naopak, Rakúšanov spasil Thomas Vanek. Keby reprezentoval vlasť svojej mamy Jarmily, tešili by sme sa z Tomáša Vaneka, ak by nastupoval za rodnú krajinu otca Zdeňka, Tomáš Vaněk by pomáhal Čechom, takto sa z bodu navyše tešili Rakúšania. Jednoducho, bol to klasický zápas blbec, nie ten predchádzajúci, pretože Lotyši boli lepší a vyhrať si zaslúžili, ale Rakúšania nie. Po piatich zápasoch mal náš tím sedem bodov, a pred sebou najťažších súperov Rusko a USA s nutnosťou bodovať. Nezávideniahodná úloha, ale nie nesplniteľná.
Autor je športový komentátor
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.