Červené srdce z trubice s neónovými žiarovkami v podkrovnom okne vikiera nedávno zhaslo. O tomto smutnom dome, ktorý stojí pár metrov od budovy liptovskomikulášskej železničnej stanice, sme už písali v reportáži Ich rodné hniezda (.týždeň 32/2008). Vtedy bola na priečelí domu, postavenom koncom 19. storočia, nenápadná tabuľka so znakom mesta Liptovský Mikuláš, ktorá informovala okoloidúcich, že „v tomto dome sa narodil slovenský grafik a maliar Koloman Sokol“. Interiér za oknami, zalepenými nepriehľadnými čiernymi fóliami, skrýval nevestinec a herňu.
.nemohúca samospráva
Vtedajší liptovskomikulášsky primátor Ján Blcháč sľúbil, že iniciuje aspoň rokovania s majiteľom domu aj s prevádzkovateľmi herne a nevestinca, aby došlo k zmene. Stalo sa. „Ako samospráva sa nemôžeme vyjadrovať k predmetu podnikania v tej budove,“ pripomenul pred rokmi primátor Blcháč.
Prešlo pár týždňov, a došlo k zmene. Nevestinec sa ešte v roku 2008 presťahoval do podkrovia domu, v spodnej časti (dodnes) ostala herňa. V miestnosti, kde predtým po nociach vyzývavo posedávali sporo odeté devy, vznikla piváreň. Ešte začiatkom roku 2009 bolo medzi stolmi s popolníkmi a „podpivníkmi“ pódium s tyčou, okolo ktorej sa vlnili „ponuky“. Ján Blcháč dnes hovorí, že ako primátor vtedy spravil všetko pre to, aby rodný dom slávneho rodáka nebol známy ako verejný dom. Ďalej však jeho osud podrobne nesledoval.
.policajní kardiológovia
Červené srdce v okne nevestinca pred železničnou stanicou v centre Liptova nocami vysvecovalo ďalej. Pred niekoľkými týždňami srdce náhle zhaslo. Nevestinec Romantik 2 – Lagúna navštívili príslušníci špeciálneho útvaru Polície SR a „zbalili“ nielen údajné prostitútky z Ukrajiny, ale i personál a prevádzkara.
Na vstupných dverách do pivárne dodnes svieti červený papier s otváracími hodinami a precízne vytlačený oznam s údajmi o prevádzke nevestinca v zmysle príslušných zákonov SR. Málokto tomu venuje pozornosť: do pivárne vstupujú fešné študentky aj zaprášení robotníci v montérkach. Bizarné? Nedôsledné? Skôr symbolické.
Budova, o ktorej hovoríme, je „len“ rodným domom Sokola. Skutoční záujemcovia o život a dielo jedného z najvýznamnejších výtvarných umelcov na svete, ktorého tvorbe vzdával hold i Pablo Picasso, roky navštevujú Centrum Kolomana Sokola v Pongrácovej kúrii, najstaršej svetskej budove v Liptovskom Mikuláši. Budova je mestská, sídli v nej občianske zduženie Spoločnosť Kolomana Sokola. Je v nej rozsiahla expozícia o živote a diele grafika s originálmi diel umelca, dokumentmi, trojrozmernými predmetmi, fotografiami z objektívu Tibora Huszára. Expozíciu dopĺňajú prírastkami, ktoré spoločnosti venovali rodinní príslušníci umelca. Niekoľko miestností je určených na výstavy, konceptuálne ladené na umelecký odkaz Sokolovho diela a tvorby. V centre sa organizujú tvorivé grafické a keramické, hrnčiarske dielne.
.sokolove stopy na tričku
Zuzana Gažíková, predsedníčka o. z. Centrum Kolomana Sokola, vraví, že toto Centrum, ale ani liptovská Galéria Petra Michala Bohúňa, kde dlho pôsobila ako riaditeľka, nemajú finančné možnosti „reštartovať“ rodný dom umelca.
Centrum Kolomana Sokola bezproblémovo funguje od roku 2002, bez ohľadu na politickú situáciu na magistráte. Mesto ako majiteľ budovy, kde Centrum sídli, financuje polovicu nákladov na elektrickú energiu, ale aj morálne, organizačne i finančne podporuje Centrum aj spoločnosť.
„Koloman vyše štyridsať svojich diel daroval mestu a galérii, spoločnosť spravuje asi desať z nich. Okrem toho vlastníme reálie, dokumenty, listiny, fotografie – rozsiahlu zbierku, vzťahujúcu sa na osobný a pracovný život umelca i jeho rodiny.“
Na priečelí Centra je pamätná žulová doska Kolomanovi Sokolovi s bustou od sochára Jána Hoffstädtera. „Pôvodne bola umiestnená na budove vedľa rodného domu Kolomana, kde je, zhodou okolností, tiež krčma,“ vysvetľuje predsedníčka. „Koloman nám osobne potvrdil, že sa narodil v dome, v ktorom bol donedávna nevestinec. Dom postavil a okolo roku 1900 dokončil jeho otec, mal v ňom krčmu. Kontinuita je teda zachovaná aj po vyše sto rokoch,“ smeje sa Zuzana Gažíková.
Hoci Sokol ako mladý odišiel z Liptovského Svätého Mikuláša, do rodiska sa vracal hlavne v tridsiatych a štyridsiatych rokoch za sestrou Jolanou. Z tohto obdobia spoločnosť vlastní skice z náčrtníka umelca, bohatú zbierku korešpondencie medzi súrodencami a mnohé originály fotografií. Expozícia umelca preto „žije“, je dopĺňaná a obmieňaná. „Odráža sa to aj na návštevnosti, chodia hlavne turisti. Mnohí expozíciu navštevujú opakovane, vždy keď prídu na Liptov. Domáci dávajú prednosť výstavám v ponuke,“ konštatuje Zuzana Gažíková.
Nedávno spoločnosť získala originály Sokolových matríc na grafické listy s jánošíkovskou tematikou, aj s autorskými právami tlače grafík a použitia diel. Niekoľko grafických listov už je vytlačených a milovníci Kolomana Sokola si prídu na svoje v sobotu 18. mája. V areáli hradu a kaštieľa Grand Castle v Liptovskom Hrádku sa uskutoční Šikovný trh, na ňom budú k dispozícii originálne tričká s Jánošíkom – takým, ako ho vnímal a interpretoval Koloman Sokol.
.nemohúca samospráva
Vtedajší liptovskomikulášsky primátor Ján Blcháč sľúbil, že iniciuje aspoň rokovania s majiteľom domu aj s prevádzkovateľmi herne a nevestinca, aby došlo k zmene. Stalo sa. „Ako samospráva sa nemôžeme vyjadrovať k predmetu podnikania v tej budove,“ pripomenul pred rokmi primátor Blcháč.
Prešlo pár týždňov, a došlo k zmene. Nevestinec sa ešte v roku 2008 presťahoval do podkrovia domu, v spodnej časti (dodnes) ostala herňa. V miestnosti, kde predtým po nociach vyzývavo posedávali sporo odeté devy, vznikla piváreň. Ešte začiatkom roku 2009 bolo medzi stolmi s popolníkmi a „podpivníkmi“ pódium s tyčou, okolo ktorej sa vlnili „ponuky“. Ján Blcháč dnes hovorí, že ako primátor vtedy spravil všetko pre to, aby rodný dom slávneho rodáka nebol známy ako verejný dom. Ďalej však jeho osud podrobne nesledoval.
.policajní kardiológovia
Červené srdce v okne nevestinca pred železničnou stanicou v centre Liptova nocami vysvecovalo ďalej. Pred niekoľkými týždňami srdce náhle zhaslo. Nevestinec Romantik 2 – Lagúna navštívili príslušníci špeciálneho útvaru Polície SR a „zbalili“ nielen údajné prostitútky z Ukrajiny, ale i personál a prevádzkara.
Na vstupných dverách do pivárne dodnes svieti červený papier s otváracími hodinami a precízne vytlačený oznam s údajmi o prevádzke nevestinca v zmysle príslušných zákonov SR. Málokto tomu venuje pozornosť: do pivárne vstupujú fešné študentky aj zaprášení robotníci v montérkach. Bizarné? Nedôsledné? Skôr symbolické.
Budova, o ktorej hovoríme, je „len“ rodným domom Sokola. Skutoční záujemcovia o život a dielo jedného z najvýznamnejších výtvarných umelcov na svete, ktorého tvorbe vzdával hold i Pablo Picasso, roky navštevujú Centrum Kolomana Sokola v Pongrácovej kúrii, najstaršej svetskej budove v Liptovskom Mikuláši. Budova je mestská, sídli v nej občianske zduženie Spoločnosť Kolomana Sokola. Je v nej rozsiahla expozícia o živote a diele grafika s originálmi diel umelca, dokumentmi, trojrozmernými predmetmi, fotografiami z objektívu Tibora Huszára. Expozíciu dopĺňajú prírastkami, ktoré spoločnosti venovali rodinní príslušníci umelca. Niekoľko miestností je určených na výstavy, konceptuálne ladené na umelecký odkaz Sokolovho diela a tvorby. V centre sa organizujú tvorivé grafické a keramické, hrnčiarske dielne.
.sokolove stopy na tričku
Zuzana Gažíková, predsedníčka o. z. Centrum Kolomana Sokola, vraví, že toto Centrum, ale ani liptovská Galéria Petra Michala Bohúňa, kde dlho pôsobila ako riaditeľka, nemajú finančné možnosti „reštartovať“ rodný dom umelca.
Centrum Kolomana Sokola bezproblémovo funguje od roku 2002, bez ohľadu na politickú situáciu na magistráte. Mesto ako majiteľ budovy, kde Centrum sídli, financuje polovicu nákladov na elektrickú energiu, ale aj morálne, organizačne i finančne podporuje Centrum aj spoločnosť.
„Koloman vyše štyridsať svojich diel daroval mestu a galérii, spoločnosť spravuje asi desať z nich. Okrem toho vlastníme reálie, dokumenty, listiny, fotografie – rozsiahlu zbierku, vzťahujúcu sa na osobný a pracovný život umelca i jeho rodiny.“
Na priečelí Centra je pamätná žulová doska Kolomanovi Sokolovi s bustou od sochára Jána Hoffstädtera. „Pôvodne bola umiestnená na budove vedľa rodného domu Kolomana, kde je, zhodou okolností, tiež krčma,“ vysvetľuje predsedníčka. „Koloman nám osobne potvrdil, že sa narodil v dome, v ktorom bol donedávna nevestinec. Dom postavil a okolo roku 1900 dokončil jeho otec, mal v ňom krčmu. Kontinuita je teda zachovaná aj po vyše sto rokoch,“ smeje sa Zuzana Gažíková.
Hoci Sokol ako mladý odišiel z Liptovského Svätého Mikuláša, do rodiska sa vracal hlavne v tridsiatych a štyridsiatych rokoch za sestrou Jolanou. Z tohto obdobia spoločnosť vlastní skice z náčrtníka umelca, bohatú zbierku korešpondencie medzi súrodencami a mnohé originály fotografií. Expozícia umelca preto „žije“, je dopĺňaná a obmieňaná. „Odráža sa to aj na návštevnosti, chodia hlavne turisti. Mnohí expozíciu navštevujú opakovane, vždy keď prídu na Liptov. Domáci dávajú prednosť výstavám v ponuke,“ konštatuje Zuzana Gažíková.
Nedávno spoločnosť získala originály Sokolových matríc na grafické listy s jánošíkovskou tematikou, aj s autorskými právami tlače grafík a použitia diel. Niekoľko grafických listov už je vytlačených a milovníci Kolomana Sokola si prídu na svoje v sobotu 18. mája. V areáli hradu a kaštieľa Grand Castle v Liptovskom Hrádku sa uskutoční Šikovný trh, na ňom budú k dispozícii originálne tričká s Jánošíkom – takým, ako ho vnímal a interpretoval Koloman Sokol.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.