Svet Petra Zajaca

Kruciálne kauzy posledného dvadsaťročia akoby svedčili o prevahe gaunerov, ľudí šliapucich po práve a spravodlivosti za ľahostajného prizerania „mlčiacej väčšiny“ nad hŕstkou tých, čo sa pokúšajú spravodlivosť nastoliť.Únos Kováča mladšieho ostal nepotrestaný. Násilná smrť Róberta Remiáša nevyšetrená. Kauza Hedvigy Malinovej uviazla v osídlach Generálnej prokuratúry. Pezinská skládka stále straší. Zvolenie Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora sa chýli k hanebnej koncovke. A možno najťaživejší ostáva prípad študentky Cervanovej, lebo ani najlepšia časť sudcovského stavu si nemyslí, že je psou povinnosťou slobodnej justície otvoriť tento proces, aby sa učinilo zadosť spravodlivosti, pretože po roku 1989 sa objavili nové fakty a dokumenty.  
Právo a spravodlivosť nie sú prázdne formulky. Sú žité, práve preto sú mierou spravodlivosti ponovembrového Slovenska jeho kruciálne kauzy. Nikto sa tomu nevyhne. Ani minister spravodlivosti si nemôže byť istý, či sa zatváraním očí nestane ministrom nespravodlivosti.  Je nevyhnutné trvať na spravodlivosti, lebo spravodlivosť je šťastím spoločnosti. Iste, existuje spravodlivosť pamäti, ktorá vynesie skôr či neskôr všetko na svetlo dňa, rozprávková spravodlivosť, Božia spravodlivosť.  Ale existuje aj svetská spravodlivosť. Práve tej sa boja tí, čo bránia nespravodlivosť za každú cenu, aj za cenu ľudských životov. Lebo nehybnosť, stagnácia je ako domček z karát. Vytiahnete z neho jednu kartu a celý sa zrúti.