„Naši“ v kine

Pokiaľ viem, slovenský preklad nejestvuje, iba český, Josefa Jaroša z roku 1924. O to slávnostnejšie je, že Argonautika vyšla znova, nádherná, Michalom Singerom bohato ilustrovaná knižka s vysvetlivkami a registrami, nechýba autorský doslov filologičky Magdaleny Moravovej, neviem, či sa sem hodí slovo bibliofília, ale iné mi nenapadá. A najkrajšie na tom je, že Argonautika je knižka –kiežby sa jej v Česku a na Slovensku predalo viac ako tisíc kusov – ktorou české nakladateľstvo Argo oslavuje dvadsiate prvé výročie svojho vzniku. Nie je ešte všetko iba o hmotnom zisku. Teším sa a učím sa naspamäť, Argonautika chce byť recitovaná.
Keď si náhodou budem potrebovať oddýchnuť, pôjdem do kina, tento týždeň s najväčšou pravdepodobnosťou nie raz, ani dva, ale hneď trikrát. Okrem Veľkého Gatsbyho Baza Luhrmana, nad ktorým slintám v Popcorne a ku ktorému sa tu určite vrátim v recenzii, majú totiž v slovenských kinách tento týždeň premiéru dva filmy, ktorých vzhliadnutie pokladám za síce príjemnú, ale povinnosť. Oba totiž akoby boli akosi spojené  s „naším“ časopisom, respektíve s „našimi“ témami a „našimi“ ľuďmi.
Najprv je tu Kauza Cervanová, celovečerný, v československej koprodukcii nakrútený autorský dokument Roba Kirchhoffa o jednom z veľkých biľagov našich moderných dejín. Veľa sa povedalo, veľa sa napísalo, veľa sa urobilo, ale akosi to stále nie je dosť. Preto som presvedčený, že ten film Slovensko jednoducho potrebuje.
Druhým „naším“ filmom premiérovaným v slovenských kinách tento týždeň, je Fulmaya, dievčatko s tenkými nohami, tiež autorský dokument. Česká režisérka a scenáristka Vendula Bradáčová v ňom mapuje nepálsku životnú anabázu našej stĺpčekárky Doroty Nvotovej.
A ešte budem čítať bakalárske a diplomové práce, ale to už sa sem veľmi nehodí.

Juraj Malíček/
Teoretik popkultúry, agnostik, nepraktizujúci salónny marxista a kaviarenský povaľač. Prednáša teóriu populárnej kultúry a príbuzné disciplíny na UKF v Nitre.