Ľudia na internete sa snažia byť obozretní. Naznačuje to prieskum kalifornskej mediálnej školy USC Annenberg, ktorý publikovala na konci apríla. Vyplýva z neho aj to, že starší ľudia sú v digitálnom svete úzkostlivejší, ale zároveň sa v ňom pohybujú menej efektívne a niekedy idú sami proti sebe. V digitálnom svete si treba dávať pozor, lebo jeho zlý vplyv je veľký. Rozbité manželstvá, vybielený účet, strata zamestnania. Internet by však nemal byť strašiak, pretože keď sa s ním naučíme pracovať, prestáva byť taký nebezpečný.
.nenechať sa vyhodiť
Keď dáte do vyhľadávača v angličtine „facebook vyhodený zo zamestnania“, nájdete skoro tristo miliónov výsledkov. Dočítate sa o ľuďoch, ktorí sa hodili na péenku, a potom doma facebookovali, až to ich šéfovi prišlo podozrivé. Príbehy čašníkov či letušiek, ktorí ohovárali svojich zákazníkov. Ďalší pridávali na sociálnu sieť rasistické fotky alebo príspevky. Pravidlá prejavu na sieti nie sú jadrová fyzika. Správajte sa slušne a nepíšte niečo, za čo by ste sa mohli neskôr hanbiť. Ak sa vám vaša práca nepáči, dajte radšej sami výpoveď, ako by ste sa mali ponosovať na sieti. Obzvlášť, ak je medzi vašimi kamarátmi aj váš šéf alebo šéfka.
Ak sa napriek tomu neubránite, dávajte prinajmenšom pozor, kto môže vidieť vaše príspevky. Pokiaľ je pod statusom alebo fotkou symbol zemegule, je dostupný aj ľuďom, ktorí nie sú vaši kamaráti. Dve siluety znamenajú, že si ho pozrú len vaši priatelia (to však neznamená, že ho nemôžu posunúť ďalej). Výbornou funkciou na Facebooku sú zoznamy. Do jedného si dajte blízkych priateľov, pred ktorými sa môžete otvoriť. Do druhého spolupracovníkov a vzdialených známych. Keď pridávate príspevok, zvolíte, či ho môže vidieť len jedna skupina alebo všetci. Osobné myšlienky tak nebudú musieť vidieť tí, pre ktorých nie sú určené. V nastaveniach súkromia sa dá nájsť aj mnoho ďalších užitočných vecí. Napríklad zablokovanie možnosti označenia na fotkách. Stačí kliknúť na zámok v pravom hornom rohu a nájsť si päť minút na nastavenie.
.neprísť o identitu
Hakeri sa v roku 2006 napojili na sieť Národného bezpečnostného úradu a stiahli obrovské množstvo dôverných emailov. Pomohlo im pri tom jednoduché heslo nbusr123, ktoré si úrad zabudol zmeniť. Tento kód je dnes legenda. Ítečkári ho nosia na tričkách a vtipkujú o ňom. Pre nás ostatných je to memento, že v digitálnom svete nie je nič dôležitejšie, ako bezpečné heslo. Najhoršie sú jednoduché kódy ako 123456, heslo či qwertz. Je to, akoby sa zámok na vašom dome dal otvoriť perom. Keď útočník získa vaše heslo, môže sa za vás vydávať v emailovej komunikácií, ukradnúť vám pracovné dokumenty aj osobné súbory. A pokiaľ je šikovný aj vás pripraviť o peniaze.
Kvalitné heslo je dlhé a zložené z písmen, čísel aj špeciálnych znakov ako pomlčka či bodka. Napríklad strom+2360AX. Prečo treba takéto komplikované heslá? Kvôli počtu možností. Keď kód používa iba písmená, pri dĺžke osem znakov má útočník 200 miliárd možností. To výkonný počítač rozlúskne za sekúnd. Heslo s dvojnásobnou dĺžkou, ktoré obsahuje aj veľké písmená, cifry a zopár špeciálnych znakov, neprekoná ani za tisícročia. Neviete, ako si také heslo zapamätáte? Nevymýšľajte náhodné písmená. Len spojte pár slov, pridajte čísla a máte bezpečné heslo. Odporúča sa tiež nemať na všetkých webových službách rovnaké heslo. Aspoň pre tie najdôležitejšie služby ako email, internetové bankovníctvo či sociálne siete by ste mali mať iné heslá a nepoužívať ich na menej dôveryhodných stránkach.
.nenaletieť podvodníkom
Nigérijskému princovi, ktorý potrebuje previesť peniaze cez váš účet, už zrejme neuverí nikto. Podvodníci a spammeri však majú aj ďalšie metódy. Dávajte si pozor na akýkoľvek podozrivý email. Podvodníci sa ozývajú napríklad na inzeráty. Mobilný telefón, ktorý ponúkate na inzertnom portáli, sa im veľmi páči, ale, žiaľ, sú z Afriky alebo Ázie. Sľúbia o päťdesiat eur viac, takže človek sa ulakomí, ale svoje peniaze nikdy neuvidí.
Rovnako netreba podľahnúť dojemným príbehom. Napríklad Ruske, ktorá neprežije tuhú sibírsku zimu, ak jej nepošlete do jej dediny stokilovú piecku. Alebo, vlastne, praktickejšie by bolo poslať peniaze, ona si ju kúpi. Keď narazíte na podozrivý email, vyhnúť sa treba nielen zapleteniu s podvodníkom, ale aj otváraniu príloh či odkazov. Na opačnej strane môže byť škodlivý softvér či ďalší spam. Sfalšovať sa dá aj korešpondencia dôveryhodnej inštitúcie, akou je banka. Podozrievavý treba byť pri vzhľade alebo obsahu správy, ktoré sa vymykajú normálu. Napríklad keď od vás „banka“ vyžaduje citlivé údaje ako rodné číslo alebo heslo. Pozorne treba skontrolovať emailovú adresu, odkiaľ správa prišla – PayPa1 nie je to isté čo PayPal. Pokiaľ si nie ste istý, radšej do banky zavolajte.
Jedna z premyslenejších taktík je neočakávaný email od blízkeho kamaráta. Píše vám, že ho okradli a potrebuje, aby ste mu poslali nejaké peniaze, napríklad cez Western Union (na tejto spoločnosti nie je nič zlé, ale podvodníci ju milujú, takže keď vidíte jej názov, treba sa mať na pozore). Aj v tomto prípade treba zdvihnúť telefón a kamarátovi zavolať. Je takmer isté, že mu niekto ukradol heslo od emailu a snaží sa neférovo obohatiť.
Autor je spolupracovník .týždňa.
.nenechať sa vyhodiť
Keď dáte do vyhľadávača v angličtine „facebook vyhodený zo zamestnania“, nájdete skoro tristo miliónov výsledkov. Dočítate sa o ľuďoch, ktorí sa hodili na péenku, a potom doma facebookovali, až to ich šéfovi prišlo podozrivé. Príbehy čašníkov či letušiek, ktorí ohovárali svojich zákazníkov. Ďalší pridávali na sociálnu sieť rasistické fotky alebo príspevky. Pravidlá prejavu na sieti nie sú jadrová fyzika. Správajte sa slušne a nepíšte niečo, za čo by ste sa mohli neskôr hanbiť. Ak sa vám vaša práca nepáči, dajte radšej sami výpoveď, ako by ste sa mali ponosovať na sieti. Obzvlášť, ak je medzi vašimi kamarátmi aj váš šéf alebo šéfka.
Ak sa napriek tomu neubránite, dávajte prinajmenšom pozor, kto môže vidieť vaše príspevky. Pokiaľ je pod statusom alebo fotkou symbol zemegule, je dostupný aj ľuďom, ktorí nie sú vaši kamaráti. Dve siluety znamenajú, že si ho pozrú len vaši priatelia (to však neznamená, že ho nemôžu posunúť ďalej). Výbornou funkciou na Facebooku sú zoznamy. Do jedného si dajte blízkych priateľov, pred ktorými sa môžete otvoriť. Do druhého spolupracovníkov a vzdialených známych. Keď pridávate príspevok, zvolíte, či ho môže vidieť len jedna skupina alebo všetci. Osobné myšlienky tak nebudú musieť vidieť tí, pre ktorých nie sú určené. V nastaveniach súkromia sa dá nájsť aj mnoho ďalších užitočných vecí. Napríklad zablokovanie možnosti označenia na fotkách. Stačí kliknúť na zámok v pravom hornom rohu a nájsť si päť minút na nastavenie.
.neprísť o identitu
Hakeri sa v roku 2006 napojili na sieť Národného bezpečnostného úradu a stiahli obrovské množstvo dôverných emailov. Pomohlo im pri tom jednoduché heslo nbusr123, ktoré si úrad zabudol zmeniť. Tento kód je dnes legenda. Ítečkári ho nosia na tričkách a vtipkujú o ňom. Pre nás ostatných je to memento, že v digitálnom svete nie je nič dôležitejšie, ako bezpečné heslo. Najhoršie sú jednoduché kódy ako 123456, heslo či qwertz. Je to, akoby sa zámok na vašom dome dal otvoriť perom. Keď útočník získa vaše heslo, môže sa za vás vydávať v emailovej komunikácií, ukradnúť vám pracovné dokumenty aj osobné súbory. A pokiaľ je šikovný aj vás pripraviť o peniaze.
Kvalitné heslo je dlhé a zložené z písmen, čísel aj špeciálnych znakov ako pomlčka či bodka. Napríklad strom+2360AX. Prečo treba takéto komplikované heslá? Kvôli počtu možností. Keď kód používa iba písmená, pri dĺžke osem znakov má útočník 200 miliárd možností. To výkonný počítač rozlúskne za sekúnd. Heslo s dvojnásobnou dĺžkou, ktoré obsahuje aj veľké písmená, cifry a zopár špeciálnych znakov, neprekoná ani za tisícročia. Neviete, ako si také heslo zapamätáte? Nevymýšľajte náhodné písmená. Len spojte pár slov, pridajte čísla a máte bezpečné heslo. Odporúča sa tiež nemať na všetkých webových službách rovnaké heslo. Aspoň pre tie najdôležitejšie služby ako email, internetové bankovníctvo či sociálne siete by ste mali mať iné heslá a nepoužívať ich na menej dôveryhodných stránkach.
.nenaletieť podvodníkom
Nigérijskému princovi, ktorý potrebuje previesť peniaze cez váš účet, už zrejme neuverí nikto. Podvodníci a spammeri však majú aj ďalšie metódy. Dávajte si pozor na akýkoľvek podozrivý email. Podvodníci sa ozývajú napríklad na inzeráty. Mobilný telefón, ktorý ponúkate na inzertnom portáli, sa im veľmi páči, ale, žiaľ, sú z Afriky alebo Ázie. Sľúbia o päťdesiat eur viac, takže človek sa ulakomí, ale svoje peniaze nikdy neuvidí.
Rovnako netreba podľahnúť dojemným príbehom. Napríklad Ruske, ktorá neprežije tuhú sibírsku zimu, ak jej nepošlete do jej dediny stokilovú piecku. Alebo, vlastne, praktickejšie by bolo poslať peniaze, ona si ju kúpi. Keď narazíte na podozrivý email, vyhnúť sa treba nielen zapleteniu s podvodníkom, ale aj otváraniu príloh či odkazov. Na opačnej strane môže byť škodlivý softvér či ďalší spam. Sfalšovať sa dá aj korešpondencia dôveryhodnej inštitúcie, akou je banka. Podozrievavý treba byť pri vzhľade alebo obsahu správy, ktoré sa vymykajú normálu. Napríklad keď od vás „banka“ vyžaduje citlivé údaje ako rodné číslo alebo heslo. Pozorne treba skontrolovať emailovú adresu, odkiaľ správa prišla – PayPa1 nie je to isté čo PayPal. Pokiaľ si nie ste istý, radšej do banky zavolajte.
Jedna z premyslenejších taktík je neočakávaný email od blízkeho kamaráta. Píše vám, že ho okradli a potrebuje, aby ste mu poslali nejaké peniaze, napríklad cez Western Union (na tejto spoločnosti nie je nič zlé, ale podvodníci ju milujú, takže keď vidíte jej názov, treba sa mať na pozore). Aj v tomto prípade treba zdvihnúť telefón a kamarátovi zavolať. Je takmer isté, že mu niekto ukradol heslo od emailu a snaží sa neférovo obohatiť.
Autor je spolupracovník .týždňa.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.