Sadím
Záhrada je živel, každý deň vyžaduje prácu, sledovanosť aj dramaturgiu, ale všetko bez stresu. Nefrfle, keď nie je spokojná s tým, čo som jej v ten-ktorý deň urobila. Už v apríli musím medzi prvými obehať záhradníctva, trhy a napriek tomu, že ma predávajúci často odrádzajú, že je na sadenie ešte priskoro, sadím! Na našej ulici mám v oknách muškáty ako prvá aj ako posledná!
Zbieram zvieratá
Už roky v rodine sympatizujeme s buddhizmom, nevyhodíme ani tú najbiednejšiu rastlinku, ak sa jej podarí ako na potvoru prezimovať. Vynášam chrobáky z domu do trávy, mačkám spomedzi zubov vyberám fúzačov, dážďovky prenášam do lepšej zeme. Darmo si poviem, že štyri mačky by už, hádam, aj stačili. Tie potvory si niekde u susedov musia hovoriť, že ty, nemáš oko, ucho, kúsok labky, zájdi k Vacvalovcom, poplač tam chvíľu na plote, oni ti to ošetria, vráť sa, po tretej návšteve zostávaš!
Túžim po rodokmeni
V posledných rokoch, ktoré som ešte mohla stráviť so svojou mamou, sme veľa spomínali, veľa som sa dozvedela o našej rodine aj sama o sebe. Vtedy ma to chytilo, mať taký krásne namaľovaný rodokmeňový strom na stene. Už pár rokov to rodine predhrávam, akú by som z toho mala radosť, ale výročia sa míňajú a stále nič. Ešte nejaký ten rok počkám, a potom si ho budem musieť dať urobiť sama, aby som si ho ešte užila, pokiaľ si pamätám, kto je kto.
Vydržať
Hrávala som hádzanú, basketbal, bedminton, strieľala z malorážky... Hokej milujem, zápasy našich pozerám v národnom drese. Dcéra si všimla, že už pár rokov poškuľujem po golfe, ale neviem sa odhodlať, tak mi kúpila krásne golfové topánky. Dva roky stáli nepoškvrnené v škatuli. Ale posledné Vianoce mi manžel daroval kurz, to sa už nedalo oklamať. Chvíľu mám pocit, že mi to už celkom ide, potom zase nie, som v takom ponižujúcom období. Tréner tvrdí, že treba vydržať a že topánky mám pekné!
Som trochu straka
Rada chodím po starožitníctvach, burzách, trhoch. Mám rada staré šperky, „serepetičky“, staré autá, veci, ktoré sú po niekom. Raz som kupovala starožitné skrine, priateľka nechápala, načo mi budú. Dám si tam levanduľu, orechový list, poukladám plachty, obliečky, uteráky. A ona, že bohvie, kto si tam ukladal špinavé gate, a ja, vidíš, veď to je ono. Predstavujem si takú milú starú babenku v šatke s veľkými rohmi pod bradou, ako si do tej skrine ukladá naškrobené plachty, uhládza ich rukou a medzi ne vkladá modlitebnú knižku.
Dojedám
Rada varím a rada si to aj zjem. Môj muž dokáže v polovici nedojedeného jedla položiť príbor a prestať, aj keby to boli jeho milované makové rezance. Že vynikajúce to bolo, ale už má dosť. Od detstva neznášam, keď sa necháva na tanieri, no, mama to neznášala. Ale on, teda môj muž, keď nepotrebuje, neje. Ja tiež nepotrebujem, ale jem. Mňa príklady netiahnu, bohužiaľ, ani pozitívne.
Som nervák po otcovi
Otec si vedel dupnúť, aj mame po okuliaroch, ale o pár minút už prišiel za ňou s fialkami. Veľa ma naučil, napríklad používať tri slová: prosím, ďakujem a prepáč. A ešte mi prízvukoval, aby som bola presná. Ak to dodržíš, tak sa bude dobre žiť tebe, a čo je podstatné, aj tým okolo teba. Najťažšie je povedať prepáč. Teraz mi to už ide ľahšie, kedysi som to motala, akože, ale veď aj ty robíš chyby, a tak... Ku slovu „prepáč“ netreba dodávať žiadne ale.
Záhrada je živel, každý deň vyžaduje prácu, sledovanosť aj dramaturgiu, ale všetko bez stresu. Nefrfle, keď nie je spokojná s tým, čo som jej v ten-ktorý deň urobila. Už v apríli musím medzi prvými obehať záhradníctva, trhy a napriek tomu, že ma predávajúci často odrádzajú, že je na sadenie ešte priskoro, sadím! Na našej ulici mám v oknách muškáty ako prvá aj ako posledná!
Zbieram zvieratá
Už roky v rodine sympatizujeme s buddhizmom, nevyhodíme ani tú najbiednejšiu rastlinku, ak sa jej podarí ako na potvoru prezimovať. Vynášam chrobáky z domu do trávy, mačkám spomedzi zubov vyberám fúzačov, dážďovky prenášam do lepšej zeme. Darmo si poviem, že štyri mačky by už, hádam, aj stačili. Tie potvory si niekde u susedov musia hovoriť, že ty, nemáš oko, ucho, kúsok labky, zájdi k Vacvalovcom, poplač tam chvíľu na plote, oni ti to ošetria, vráť sa, po tretej návšteve zostávaš!
Túžim po rodokmeni
V posledných rokoch, ktoré som ešte mohla stráviť so svojou mamou, sme veľa spomínali, veľa som sa dozvedela o našej rodine aj sama o sebe. Vtedy ma to chytilo, mať taký krásne namaľovaný rodokmeňový strom na stene. Už pár rokov to rodine predhrávam, akú by som z toho mala radosť, ale výročia sa míňajú a stále nič. Ešte nejaký ten rok počkám, a potom si ho budem musieť dať urobiť sama, aby som si ho ešte užila, pokiaľ si pamätám, kto je kto.
Vydržať
Hrávala som hádzanú, basketbal, bedminton, strieľala z malorážky... Hokej milujem, zápasy našich pozerám v národnom drese. Dcéra si všimla, že už pár rokov poškuľujem po golfe, ale neviem sa odhodlať, tak mi kúpila krásne golfové topánky. Dva roky stáli nepoškvrnené v škatuli. Ale posledné Vianoce mi manžel daroval kurz, to sa už nedalo oklamať. Chvíľu mám pocit, že mi to už celkom ide, potom zase nie, som v takom ponižujúcom období. Tréner tvrdí, že treba vydržať a že topánky mám pekné!
Som trochu straka
Rada chodím po starožitníctvach, burzách, trhoch. Mám rada staré šperky, „serepetičky“, staré autá, veci, ktoré sú po niekom. Raz som kupovala starožitné skrine, priateľka nechápala, načo mi budú. Dám si tam levanduľu, orechový list, poukladám plachty, obliečky, uteráky. A ona, že bohvie, kto si tam ukladal špinavé gate, a ja, vidíš, veď to je ono. Predstavujem si takú milú starú babenku v šatke s veľkými rohmi pod bradou, ako si do tej skrine ukladá naškrobené plachty, uhládza ich rukou a medzi ne vkladá modlitebnú knižku.
Dojedám
Rada varím a rada si to aj zjem. Môj muž dokáže v polovici nedojedeného jedla položiť príbor a prestať, aj keby to boli jeho milované makové rezance. Že vynikajúce to bolo, ale už má dosť. Od detstva neznášam, keď sa necháva na tanieri, no, mama to neznášala. Ale on, teda môj muž, keď nepotrebuje, neje. Ja tiež nepotrebujem, ale jem. Mňa príklady netiahnu, bohužiaľ, ani pozitívne.
Som nervák po otcovi
Otec si vedel dupnúť, aj mame po okuliaroch, ale o pár minút už prišiel za ňou s fialkami. Veľa ma naučil, napríklad používať tri slová: prosím, ďakujem a prepáč. A ešte mi prízvukoval, aby som bola presná. Ak to dodržíš, tak sa bude dobre žiť tebe, a čo je podstatné, aj tým okolo teba. Najťažšie je povedať prepáč. Teraz mi to už ide ľahšie, kedysi som to motala, akože, ale veď aj ty robíš chyby, a tak... Ku slovu „prepáč“ netreba dodávať žiadne ale.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.