Ústavný orloj

To, že sa nominálne prvý právnik štátu splietol v tom,  kedy zákon vstupuje do platnosti (!) je totiž v najužšej  príčinnej súvislosti s kritériami, ktoré na Slovensku postačujú na zvolenie do najvyšších ústavných  funkcií. Keby na Slovensku nevládla  akási tichá, všeobecná akceptácia princípu, nazývaného kontraselekcia (negatívny výber), protestovalo by sa a krútilo hlavami už  vtedy, keď Gašparovič z Macejkovej urobil predsedníčku súdu. Iste, ani ostatní sudcovia  košického dvora nepatria medzi svetové  celebrity ústavného práva, avšak  neznáma  právnička  bez jedinej citácie v renomovanejšom zdroji  bola  i v tejto spoločnosti evidentne  najmenej odborne spôsobilá  na predsedanie takej inštitúcii, akou Ústavný súd je.  Bizarnosť len zdôrazňuje okolnosť, že na neprípustnosť  pridelenia Čentéšovho spisu musel  Macejkovú upozorniť  nositeľ  titulu „právny expert HZDS“ Peter Brňák.
Ak sa teda o profesijnom renomé Macejkovej dá hovoriť iba žartovne, musela spĺňať  akési iné očakávania, keď z nej „akoby člen Smeru“ Gašparovič   urobil predsedníčku. O tom, akého typu  tie očakávania boli, sa malo ukázať takmer hneď po menovaní,  keď vydala plošný zákaz vyjadrovania sa sudcov pre médiá.  To, pravda, bola ešte „maličkosť“ oproti úslužnosti k predsedovi parlamentu, keď na jeho požiadanie  posunula  vyhlásenie verdiktu o „zákaze zisku“ o pár mesiacov. A neskôr sa pričinila aj o to, aby sa prvé pojednávanie k podaniu proti Ficovmu vyvlastňovaciemu zákonu  uskutočnilo takmer dva roky  po doručení do podateľne súdu. A dalo by sa pokračovať.   Takže to, že v kauze Čentéša sa z Macejkovej vykľul ďalší  „akoby člen Smeru“,  je úplne  v logike očakávaní, ktoré sa do nej vkladali:  Lojalita, servilnosť, vazalstvo k tej časti politiky, ktorej vďačí za pozíciu, na akú by sa ako (pod)priemerná právnička nikdy nedostala.   
Silných argumentov na to, aby skončila vo funkcii – stačiť by mal už „súkromný“  list manžela Čentéšovi –  vyrobila Macejková  za pár týždňov toľko, že porovnanie znesie už len  so svojím protektorom Gašparovičom.   Na svojom poste však zostane, a to  zrejme až do vypršania mandátu.  Príčinná podmienenosť  prognózy tkvie v tom, že s „elitami“ typu Macejková je slovenská demokracia zrastená.  Len sa  pozrime na ten orloj:  Gašparovič, Harabin, Trnka (donedávna), Paška, Jasovský, Macejková –  to sú naši najvyšší ústavní činitelia.  Čuduje sa niekto, že  štát kolabuje  v základných funkciách, ako je vymáhanie práva, spravodlivosť, vláda zákona, Rómovia, zdravotníctvo,  ak inštitúciám,  ktoré sa majú starať, vládne takáto zostava?