.na stene v jeho kancelárii visí zarámovaná Shootyho karikatúra, na ktorej Jakuš podáva lopatu anonymnému mužovi stojacemu nad kopou uhlia. Darovali mu ju kolegovia k pätnástemu výročiu, ktoré nedávno oslavoval portál Profesia.sk. Kresba známeho karikaturistu stelesňuje poslanie firmy: sprostredkovať ľuďom prácu. Na portáli, ktorý ovláda 95 percent trhu s personálnou inzerciou, sa každý rok zverejní približne stotisíc pracovných ponúk. Za čas jeho existencie ich počet prekročil milión.
.z núdze zrod
Jakušova kariéra pôvodne nesmerovala do biznisu, ale na univerzitnú pôdu. Po absolvovaní „matfyzu“ pokračoval na štúdiách v Oxforde a na univerzite v rakúskom Linzi. Prečo opustil akademický svet? „Nízka miera vzruchu. Bol pre mňa príliš pomalý,“ hovorí. „Okrem toho, že rýchlo hovorím, snažím sa aj dosť rýchlo žiť.“ Napokon skončil pri informačných technológiách, ktoré sa v 90. rokoch prudko rozvíjali.
Rok síce pracoval ako programátor, no lákalo ho byť sám sebe šéfom a rozbehnúť vlastné projekty: „Vtedy sa vracali kamaráti zo zahraničia a povedali sme si, že na internete niečo skúsime.“ Firma UI42, ktorú založili, sa chcela venovať tvorbe internetových stránok pre firmy. „Napokon sme s tým ani nezačali, všetky predrokované zákazky padli. Nápad portálu Profesia.sk vznikol v hluchom období, keď sme nemali žiadny projekt a mali sme veľa voľného času.“ Ešte dlhý čas však portál tvoril len zlomok aktivít firmy. Súčasne vznikol napríklad aj portál pre lyžiarov Yeti.sk či stránka Nahuby.sk. Sám Jakuš sa venoval komerčným projektom a prvé dva roky existencie Profesie trávil na pracovných cestách vo Švajčiarsku či Amerike. Pracovnému portálu venoval desatinu času. V roku 1999 si však vo firme povedali, že Profesiu buď začnú robiť poriadne, alebo ju zabalia. Vyčlenili ju do samostatnej firmy a Jakuš sa jej začal venovať naplno. Malo to svoju logiku. Boli trhovou trojkou, no na malom trhu sa museli stať jednotkou: „Začali sme aktívne komunikovať s firmami, počúvať ich a budovať produkt.“ V miléniovom roku získali prvenstvo.
.z ruky do ruky
Príbeh portálu by mohol symbolizovať aj ďalší obraz z Jakušovej kancelárie, na ktorom sú štyri fotografie postupne rastúcej Eiffelovej veže. Na rozvoj portálu získali rizikový kapitál zo Slovensko-amerického podnikateľského fondu, ktorý za 15 miliónov korún kúpil dvojtretinový podiel firmy Profesia. Keďže spoločnosť si o pár rokov vybudovala hodnotu stoviek miliónov korún, nemrzela ich neskôr nízka predajná suma? „Minulé rozhodnutia neľutujem, zlé rozhodnutia sú len tie, ktoré neurobím,“ reflektuje dnes Jakuš. „Ak by sme to neurobili, hodnota firmy by možno ani vyššia nebola.“
Aby portál konečne zarábal, museli nájsť odvahu na ťažké rozhodnutia, napríklad spoplatniť služby pre firemnú klientelu. „Mohli sme prísť o pozíciu na trhu, ale povedali sme si, že buď táto služba hodnotu nemá, a tak ju nerobme, alebo ju má a vtedy ju treba vyčísliť.“ V roku 2003 prišiel prvý ziskový rok, ktorý vynahradil všetky predchádzajúce náklady. V roku 2005 Profesiu kúpilo britské vydavateľstvo Daily Mail and General Trust. Podľa týždenníka Trend predajná suma vysoko prevýšila 100 miliónov korún. Jakuš to potvrdzuje, ale presnú sumu neprezradil.
V novembri minulého roka Profesia získala nového majiteľa, fínsku spoločnosť Alma media, ktorá v Česku vlastní portál Jobs.cz. Keďže slovenská Profesia sa pomaly etabluje aj na maďarskom a českom trhu, dostala sa do paradoxnej situácie. Jej matka v Česku konkuruje sama sebe. „Je to komplikované, ale hľadáme spôsob, ako koexistovať a nekanibalizovať si tržby,“ vraví Jakuš. Ten už dnes vo firme nie je ani majiteľom a ani „sám sebe šéfom“. Pred štyrmi rokmi sa výkonnou riaditeľkou stala Ivana Molnárová a on si ponechal funkciu produktového riaditeľa. Ako manažér sa vraj cíti dokonca voľnejšie než ako majiteľ. „Manažér môže napríklad kedykoľvek odísť,“ usmieva sa. „Páči sa mi naša story, lebo sme prešli hádam všetkými fázami. Investícia, ktorú investor vnímal ako veľmi rizikovú, sa mu mnohonásobne vrátila. Následne sme prešli od rizikového kapitálu až k finančnému a strategickému investorovi.“
.o štvrtej padla
Jediný prepad firma zaznamenala počas nástupu krízy, keď sa zrútil pracovný trh a pracovné ponuky klesli o 60 percent. Vďaka dlhodobým kontraktom sa však nedostali do červených čísel. V rámci nadnárodnej skupiny boli jediní. „Vzhľadom na ten prudký prepad to naša firma prežila noblesne, nemuseli sme prepúšťať,“ vysvetľuje Jakuš. Pred niekoľkými rokmi si skúsil rok mimo firmy, potreboval si v tretine kariéry prejsť reflexiou. „Zistil som, čo ma najviac baví a to je rozbiehanie nových projektov. Vrátil som sa vtedy do start-upovej komunity.“ V tom čase rozbehol aj vlastnú myšlienku na založenie portálu na testovanie jazykových zručností, ktorá je už v komerčnej prevádzke. Tento produkt dokáže vyhodnotiť, či sa zamestnanec na jazykovom kurze, ktorý mu zaplatila firma, naozaj zlepšil.
Jakuš napriek ťažko vybudovanému úspechu nezanedbáva rodinu, nedávno napísal blog, v ktorom sa označil za familyholika: „Každý vie, že ma tu po štvrtej nenájde. Preferujem osemhodinový pracovný čas a som rád, ak to platí aj pre našich zamestnancov.“ Podľa neho ide o znak dobre manažovaných procesov – od delegovania až po plnenie úloh. „Pracovať veľa by som ani nemohol. Mám štyri deti, musím ich voziť na krúžky.“
.z núdze zrod
Jakušova kariéra pôvodne nesmerovala do biznisu, ale na univerzitnú pôdu. Po absolvovaní „matfyzu“ pokračoval na štúdiách v Oxforde a na univerzite v rakúskom Linzi. Prečo opustil akademický svet? „Nízka miera vzruchu. Bol pre mňa príliš pomalý,“ hovorí. „Okrem toho, že rýchlo hovorím, snažím sa aj dosť rýchlo žiť.“ Napokon skončil pri informačných technológiách, ktoré sa v 90. rokoch prudko rozvíjali.
Rok síce pracoval ako programátor, no lákalo ho byť sám sebe šéfom a rozbehnúť vlastné projekty: „Vtedy sa vracali kamaráti zo zahraničia a povedali sme si, že na internete niečo skúsime.“ Firma UI42, ktorú založili, sa chcela venovať tvorbe internetových stránok pre firmy. „Napokon sme s tým ani nezačali, všetky predrokované zákazky padli. Nápad portálu Profesia.sk vznikol v hluchom období, keď sme nemali žiadny projekt a mali sme veľa voľného času.“ Ešte dlhý čas však portál tvoril len zlomok aktivít firmy. Súčasne vznikol napríklad aj portál pre lyžiarov Yeti.sk či stránka Nahuby.sk. Sám Jakuš sa venoval komerčným projektom a prvé dva roky existencie Profesie trávil na pracovných cestách vo Švajčiarsku či Amerike. Pracovnému portálu venoval desatinu času. V roku 1999 si však vo firme povedali, že Profesiu buď začnú robiť poriadne, alebo ju zabalia. Vyčlenili ju do samostatnej firmy a Jakuš sa jej začal venovať naplno. Malo to svoju logiku. Boli trhovou trojkou, no na malom trhu sa museli stať jednotkou: „Začali sme aktívne komunikovať s firmami, počúvať ich a budovať produkt.“ V miléniovom roku získali prvenstvo.
.z ruky do ruky
Príbeh portálu by mohol symbolizovať aj ďalší obraz z Jakušovej kancelárie, na ktorom sú štyri fotografie postupne rastúcej Eiffelovej veže. Na rozvoj portálu získali rizikový kapitál zo Slovensko-amerického podnikateľského fondu, ktorý za 15 miliónov korún kúpil dvojtretinový podiel firmy Profesia. Keďže spoločnosť si o pár rokov vybudovala hodnotu stoviek miliónov korún, nemrzela ich neskôr nízka predajná suma? „Minulé rozhodnutia neľutujem, zlé rozhodnutia sú len tie, ktoré neurobím,“ reflektuje dnes Jakuš. „Ak by sme to neurobili, hodnota firmy by možno ani vyššia nebola.“
Aby portál konečne zarábal, museli nájsť odvahu na ťažké rozhodnutia, napríklad spoplatniť služby pre firemnú klientelu. „Mohli sme prísť o pozíciu na trhu, ale povedali sme si, že buď táto služba hodnotu nemá, a tak ju nerobme, alebo ju má a vtedy ju treba vyčísliť.“ V roku 2003 prišiel prvý ziskový rok, ktorý vynahradil všetky predchádzajúce náklady. V roku 2005 Profesiu kúpilo britské vydavateľstvo Daily Mail and General Trust. Podľa týždenníka Trend predajná suma vysoko prevýšila 100 miliónov korún. Jakuš to potvrdzuje, ale presnú sumu neprezradil.
V novembri minulého roka Profesia získala nového majiteľa, fínsku spoločnosť Alma media, ktorá v Česku vlastní portál Jobs.cz. Keďže slovenská Profesia sa pomaly etabluje aj na maďarskom a českom trhu, dostala sa do paradoxnej situácie. Jej matka v Česku konkuruje sama sebe. „Je to komplikované, ale hľadáme spôsob, ako koexistovať a nekanibalizovať si tržby,“ vraví Jakuš. Ten už dnes vo firme nie je ani majiteľom a ani „sám sebe šéfom“. Pred štyrmi rokmi sa výkonnou riaditeľkou stala Ivana Molnárová a on si ponechal funkciu produktového riaditeľa. Ako manažér sa vraj cíti dokonca voľnejšie než ako majiteľ. „Manažér môže napríklad kedykoľvek odísť,“ usmieva sa. „Páči sa mi naša story, lebo sme prešli hádam všetkými fázami. Investícia, ktorú investor vnímal ako veľmi rizikovú, sa mu mnohonásobne vrátila. Následne sme prešli od rizikového kapitálu až k finančnému a strategickému investorovi.“
.o štvrtej padla
Jediný prepad firma zaznamenala počas nástupu krízy, keď sa zrútil pracovný trh a pracovné ponuky klesli o 60 percent. Vďaka dlhodobým kontraktom sa však nedostali do červených čísel. V rámci nadnárodnej skupiny boli jediní. „Vzhľadom na ten prudký prepad to naša firma prežila noblesne, nemuseli sme prepúšťať,“ vysvetľuje Jakuš. Pred niekoľkými rokmi si skúsil rok mimo firmy, potreboval si v tretine kariéry prejsť reflexiou. „Zistil som, čo ma najviac baví a to je rozbiehanie nových projektov. Vrátil som sa vtedy do start-upovej komunity.“ V tom čase rozbehol aj vlastnú myšlienku na založenie portálu na testovanie jazykových zručností, ktorá je už v komerčnej prevádzke. Tento produkt dokáže vyhodnotiť, či sa zamestnanec na jazykovom kurze, ktorý mu zaplatila firma, naozaj zlepšil.
Jakuš napriek ťažko vybudovanému úspechu nezanedbáva rodinu, nedávno napísal blog, v ktorom sa označil za familyholika: „Každý vie, že ma tu po štvrtej nenájde. Preferujem osemhodinový pracovný čas a som rád, ak to platí aj pre našich zamestnancov.“ Podľa neho ide o znak dobre manažovaných procesov – od delegovania až po plnenie úloh. „Pracovať veľa by som ani nemohol. Mám štyri deti, musím ich voziť na krúžky.“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.