.výsledkom prvej etapy ESO je, že od januára už na Slovensku nemáme krajské úrady. Tie síce zanikli, ich agendu a úradníkov však prevzali obvodné úrady v sídle krajov. Druhá etapa ESO má podľa vládneho návrhu zákona, o ktorom aktuálne rokuje parlament, znamenať koniec obvodných úradov. Ani tie však v podstate nezaniknú, keďže sa stanú súčasťou siete 72 okresných úradov, ktoré by sme tu mali mať od októbra. Podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák, ktorý za ESO zodpovedá, má v talóne ešte ďalšie dve etapy. Tie by sa mali týkať už aj ústredných orgánov štátnej správy vrátane ministerstiev a nimi riadených stoviek organizácií.
.neoveriteľné úspory
Keď vláda v apríli 2012 schválila program ESO, v uznesení zaviazala ministra vnútra, aby do konca septembra 2012 materiál doplnil o „podrobnejšie vyčíslenie dopadov“. Táto úloha splnená nebola a vyčíslenie dopadov verejne známe nie je. Zároveň bol posunutý termín odovzdania komplexného auditu verejnej správy na leto 2013. Ministerstvo realizuje ESO len na základe interných analýz, ktoré odmieta zverejniť. Realistickosť plánovanej sumy úspor na ministrom ohlasovanej úrovni 700 miliónov eur nie je možné overiť.
Keďže podobu tretej a štvrtej etapy ESO nepoznáme, môžeme vychádzať len z predpokladaných dopadov, ktoré ministerstvo zverejnilo v súvislosti s prvými dvoma etapami. Kým zrušenie krajských úradov má ročne priniesť úsporu 3,6 milióna eur, integrácia miestnej štátnej správy a obvodných úradov do okresných úradov má ročne štátu usporiť 2,2 milióna eur na úrovni miestnej štátnej správy a ďalších 9,3 milióna eur v ústrednej štátnej správe. To sú zatiaľ jediné doložené systémové úspory ESO. Kde sa teda nájdu zvyšné stovky miliónov? Ministerstvo tvrdí, že sa tak stane centralizáciou obslužných činností, teda centrálnym obstarávaním, správou nehnuteľností, personalistikou, účtovníctvom a elektronizáciou.
.premaľovanie tabúľ bez prepúšťania
Konsolidačný prísľub o znižovaní platov úradníkov o päť percent treba vnímať len ako aktuálne rozpočtové opatrenie, nie dlhodobé systémové riešenie. K efektívnej a kvalitnej štátnej správe nedospejeme tak, že budeme platiť veľkú armádu zle platených úradníkov, ale tak, že v nej budú zamestnaní odborníci, ktorých bude menej. Motiváciou takých ľudí, pracovať pre štát, sú však vyššie mzdy.
Doterajšia realizácia ESO so žiadnym veľkým prepúšťaním neráta. V súvislosti s rušením krajských úradov ministerstvo predpokladalo zníženie počtu zamestnancov len o dve stovky. Zriadenie okresných úradov, ako v pripomienkovom konaní k návrhu zákona otvorene priznáva i samotné ministerstvo, znamená „len zmenu názvu obvodných úradov na okresné úrady“. V tejto fáze reformy nemá vôbec dôjsť k prepúšťaniu zamestnancov, len k zrušeniu sto tabuľkových miest, ktoré neboli obsadené.
Sme svedkami prepisovania tabúľ a hlavičiek v papieroch. Nedochádza k integrácii tých agend, ktoré bežní ľudia na úradoch riešia najčastejšie – ESO sa netýka siete úradov práce (dávky), finančnej správy (dane) či sociálnej poisťovne (odvody). Ak by však išlo o skutočnú reformu, úspory by sa nehľadali len v žiaducej redukcii spotreby, ale i v obmedzovaní rozsahu agendy, ktorú štát vykonáva.
.centralizácia a riziká
ESO je premárnenou príležitosťou, keďže nejde o reformu celej verejnej správy. Vláda sa vyhýba zmenám, ktoré potrebuje naša samospráva. ZMOS dlhé roky odmieta diskusiu o municipalizácii, ktorej výsledkom by malo byť zlučovanie obcí a združovanie výkonu ich kompetencií. Na toto naše samosprávy ešte môžu doplatiť, lebo na jednej strane tu bude silnejšia štátna správa v území centralizovaná do 72 okresných úradov, a na druhej strane vyše 2 900 samosprávnych miest a obcí. Dve tretiny samospráv tvoria malé obce do 1 000 obyvateľov, ktoré neprinášajú občanom takú kvalitu služieb za ich dane, ako by sa patrilo. Je možné, že vďaka ESO dôjde k oslabovaniu samosprávy a posilňovaniu kompetencií štátu v území.
ESO znamená centralizáciu moci štátu v území. „Okresný úrad bude pokrývať celú miestnu štátnu správu a bude veľmi silným predstaviteľom štátu,“ netají sa hlavným tromfom ESO premiér Robert Fico. Okrem „inštalovania“ prednostu okresného úradu ako symbolu silného reprezentanta štátu je rizikom i to, že okresné úrady budú mať právomoc vydávať vyhlášky, ktoré nebudú ani len predmetom pripomienkového konania. K samosprávam, ktoré sú hlavnými aktérmi miestnej politiky v území a majú právomoc vydávať všeobecne záväzné nariadenia, tak pribudne paralelná štátna štruktúra, ktorá sa bude tváriť podobne. Bude mať jedného predstaviteľa, jeden úrad, bude vydávať vyhlášky a bude mať svoje kompetencie. ESO znamená riziko, že v budúcnosti dôjde k odoberaniu kompetencií samosprávam, zvráteniu decentralizácie či poštátňovaniu samosprávy.
Úspech ESO stojí a padá na tom, ako sa podarí zrealizovať tzv. klientske centrá, v ktorých majú okresné úrady zbierať od ľudí žiadosti a vybavovať ich komplexne a promptne. So sfunkčnením týchto centier priamo súvisí elektronizácia a prepojenie informačných systémov verejnej správy. Tento štát však roky nie je schopný minúť, nedajbože efektívne, miliardu eur z eurofondov určených na informatizáciu. A ak sa do toho pustí narýchlo v snahe dobehnúť zameškané, môže to dopadnúť podobne chaoticky, ako v prípade informačného systému správy daní u nás či centrálneho registra vozidiel v Českej republike.
Autor je analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.
.neoveriteľné úspory
Keď vláda v apríli 2012 schválila program ESO, v uznesení zaviazala ministra vnútra, aby do konca septembra 2012 materiál doplnil o „podrobnejšie vyčíslenie dopadov“. Táto úloha splnená nebola a vyčíslenie dopadov verejne známe nie je. Zároveň bol posunutý termín odovzdania komplexného auditu verejnej správy na leto 2013. Ministerstvo realizuje ESO len na základe interných analýz, ktoré odmieta zverejniť. Realistickosť plánovanej sumy úspor na ministrom ohlasovanej úrovni 700 miliónov eur nie je možné overiť.
Keďže podobu tretej a štvrtej etapy ESO nepoznáme, môžeme vychádzať len z predpokladaných dopadov, ktoré ministerstvo zverejnilo v súvislosti s prvými dvoma etapami. Kým zrušenie krajských úradov má ročne priniesť úsporu 3,6 milióna eur, integrácia miestnej štátnej správy a obvodných úradov do okresných úradov má ročne štátu usporiť 2,2 milióna eur na úrovni miestnej štátnej správy a ďalších 9,3 milióna eur v ústrednej štátnej správe. To sú zatiaľ jediné doložené systémové úspory ESO. Kde sa teda nájdu zvyšné stovky miliónov? Ministerstvo tvrdí, že sa tak stane centralizáciou obslužných činností, teda centrálnym obstarávaním, správou nehnuteľností, personalistikou, účtovníctvom a elektronizáciou.
.premaľovanie tabúľ bez prepúšťania
Konsolidačný prísľub o znižovaní platov úradníkov o päť percent treba vnímať len ako aktuálne rozpočtové opatrenie, nie dlhodobé systémové riešenie. K efektívnej a kvalitnej štátnej správe nedospejeme tak, že budeme platiť veľkú armádu zle platených úradníkov, ale tak, že v nej budú zamestnaní odborníci, ktorých bude menej. Motiváciou takých ľudí, pracovať pre štát, sú však vyššie mzdy.
Doterajšia realizácia ESO so žiadnym veľkým prepúšťaním neráta. V súvislosti s rušením krajských úradov ministerstvo predpokladalo zníženie počtu zamestnancov len o dve stovky. Zriadenie okresných úradov, ako v pripomienkovom konaní k návrhu zákona otvorene priznáva i samotné ministerstvo, znamená „len zmenu názvu obvodných úradov na okresné úrady“. V tejto fáze reformy nemá vôbec dôjsť k prepúšťaniu zamestnancov, len k zrušeniu sto tabuľkových miest, ktoré neboli obsadené.
Sme svedkami prepisovania tabúľ a hlavičiek v papieroch. Nedochádza k integrácii tých agend, ktoré bežní ľudia na úradoch riešia najčastejšie – ESO sa netýka siete úradov práce (dávky), finančnej správy (dane) či sociálnej poisťovne (odvody). Ak by však išlo o skutočnú reformu, úspory by sa nehľadali len v žiaducej redukcii spotreby, ale i v obmedzovaní rozsahu agendy, ktorú štát vykonáva.
.centralizácia a riziká
ESO je premárnenou príležitosťou, keďže nejde o reformu celej verejnej správy. Vláda sa vyhýba zmenám, ktoré potrebuje naša samospráva. ZMOS dlhé roky odmieta diskusiu o municipalizácii, ktorej výsledkom by malo byť zlučovanie obcí a združovanie výkonu ich kompetencií. Na toto naše samosprávy ešte môžu doplatiť, lebo na jednej strane tu bude silnejšia štátna správa v území centralizovaná do 72 okresných úradov, a na druhej strane vyše 2 900 samosprávnych miest a obcí. Dve tretiny samospráv tvoria malé obce do 1 000 obyvateľov, ktoré neprinášajú občanom takú kvalitu služieb za ich dane, ako by sa patrilo. Je možné, že vďaka ESO dôjde k oslabovaniu samosprávy a posilňovaniu kompetencií štátu v území.
ESO znamená centralizáciu moci štátu v území. „Okresný úrad bude pokrývať celú miestnu štátnu správu a bude veľmi silným predstaviteľom štátu,“ netají sa hlavným tromfom ESO premiér Robert Fico. Okrem „inštalovania“ prednostu okresného úradu ako symbolu silného reprezentanta štátu je rizikom i to, že okresné úrady budú mať právomoc vydávať vyhlášky, ktoré nebudú ani len predmetom pripomienkového konania. K samosprávam, ktoré sú hlavnými aktérmi miestnej politiky v území a majú právomoc vydávať všeobecne záväzné nariadenia, tak pribudne paralelná štátna štruktúra, ktorá sa bude tváriť podobne. Bude mať jedného predstaviteľa, jeden úrad, bude vydávať vyhlášky a bude mať svoje kompetencie. ESO znamená riziko, že v budúcnosti dôjde k odoberaniu kompetencií samosprávam, zvráteniu decentralizácie či poštátňovaniu samosprávy.
Úspech ESO stojí a padá na tom, ako sa podarí zrealizovať tzv. klientske centrá, v ktorých majú okresné úrady zbierať od ľudí žiadosti a vybavovať ich komplexne a promptne. So sfunkčnením týchto centier priamo súvisí elektronizácia a prepojenie informačných systémov verejnej správy. Tento štát však roky nie je schopný minúť, nedajbože efektívne, miliardu eur z eurofondov určených na informatizáciu. A ak sa do toho pustí narýchlo v snahe dobehnúť zameškané, môže to dopadnúť podobne chaoticky, ako v prípade informačného systému správy daní u nás či centrálneho registra vozidiel v Českej republike.
Autor je analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.