.medzi ekonómami v posledných týždňoch rezonovali chyby, ktoré boli objavené v štúdii Carmen Reinhartovej a Kennetha Rogoffa o dopadoch vysokých štátnych dlhov na hospodársky rast. Ako vnímate túto kauzu?
Priznám sa, že som nečítal predmetnú štúdiu. Môžem stavať len na tom, čo povedali ostatní a čo koniec koncov priznali aj Rogoff a Reinhartová. Zdá sa, že ten deväťdesiatpercentný prah dlhu voči hrubému domácemu produktu, na ktorý kládli dôraz, je mýtus.
.nevrhá to tieň na spoľahlivosť spoločenských vied a zvlášť na ekonómiu samotnú?
Nie, práve naopak, ukazuje to vnútornú schopnosť korekcie v spoločenských vedách a špeciálne v ekonómii. V každom vednom odbore sa objavujú chyby. To je nevyhnutné. Dôležité je, aby vnútri vedy existoval korekčný mechanizmus, ktorý by dokázal chyby objaviť a pripustiť. Čiže to, čo nastalo v prípade Rogoffa a Reinhartovej, považujem za zdravé vyústenie. No je tu jedno špecifikum ekonómie oproti iným vedám.
.aké?
Ekonomické udalosti sa dejú v reálnom čase. To vedie k tomu, že politici dostávajú odborné odporúčania, založené na vedeckých poznatkoch, ktoré ešte nie sú úplne usadené. Asi bolo chybou, že sa politici spoliehali na štúdiu, ktorá je pomerne mladá.
.proti rozpočtovým škrtom už teraz existuje široká opozícia, no na druhej strane, myšlienka, že rozpočty krajín by mali byť vyrovnané, nestojí a nepadá na jednej štúdii. Bude mať spochybnenie práce Reinhartovej a Rogoffa vplyv aj na snahu skrotiť vysoké dlhy?
Treba povedať, že pôvodná štúdia oboch autorov bola len interpretovaná ako argument pre politiku škrtov. Dokonca aj keby bola úplne správna. Ona nehovorila, že zníženie dlhov automaticky vyrieši problémy. Len ukázala koreláciu medzi úrovňou dlhu a výškou hospodárskeho rastu. Lenže vzťah príčiny a následku nebol preukázaný. Pokojne mohol platiť opačný záver, teda že nízka úroveň hospodárskeho rastu vedie k vysokým dlhom. Ekonomická teória nám v skutočnosti hovorí, že ak je hospodárstvo v recesii, tak výdavkové škrty na strane vlády ju zrejme skôr prehĺbia. Podľa ekonomickej teórie je správnou hospodárskou politikou mať deficity v čase recesie a splácať ich prebytkami počas boomu.
.to bola pôvodná pozícia Johna Maynarda Keynesa.
Presne tak a myslím, že táto pôvodná keynesiánska pozícia je správna.
.no ako taká nikdy nebola uskutočnená. Politici sa zaklínali Keynesom, no v skutočnosti ich štáty robili deficity, či bola ekonomika v problémoch, alebo v rozmachu.
Nuž, ale to je zlyhanie politikov, nie teórie.
.lenže ekonomická teória sa vždy aplikuje v nejakom politickom kontexte...
...Jej odporúčania sa musia aplikovať konzistentne, aby fungovali. No pointou je, že táto teória sa historicky ukázala ako funkčná. Veľká hospodárska kríza v 30. rokoch bola ukončená prostredníctvom deficitného financovania. Vtedajšie dlhy boli vďaka neskoršiemu hospodárskemu rastu splatené po druhej svetovej vojne. V Spojených štátoch boli tiež deficity, využité na boj s recesiou zo začiatku 90. rokov, splatené z prebytkov na konci toho istého desaťročia. Nájde sa mnoho prípadov, keď boli keynesiánske politiky realizované s dobrými výsledkami. Zdá sa mi, že na tieto historické lekcie priveľa európskych lídrov zabudlo.
.no dlhová kríza v eurozóne nie je len o dlhoch. V skutočnosti iba odhalila štrukturálne slabosti juhoeurópskych ekonomík. Máme sa nad ne povzniesť a prosto sa len vyhrabať z krízy ďalším míňaním?
Nie, určite je tá správna doba, aby sa porobili aj štrukturálne reformy, najmä reforma trhu práce. Problém teda nevyrieši, ak sa ho akurát budete snažiť zahádzať množstvom peňazí.
.ste zástancom spoločných európskych dlhopisov?
Áno, eurobondy by boli veľkým krokom vpred. Keby existovali, nepokračovali by tieto krízy v jednotlivých členských štátoch. Nemuseli by sme sa báť bankrotu Grécka, Portugalska či Španielska. Všetko by bolo na európskej úrovni a pravdepodobnosť, že zbankrotuje Európa, je rovnako nízka ako pravdepodobnosť bankrotu Spojených štátov. Mnohé dlhové tlaky by zmizli. Ale samozrejme, ako už zaznelo, niečo také by muselo byť spojené so serióznymi štrukturálnymi reformami, predovšetkým v štátoch južnej Európy.
.ako by ste juhoeurópske krajiny dotlačili k reformám, keby mohli fungovať ako čierni pasažieri pod spoločnými európskymi dlhopismi?
Museli by ste eurobondy prepojiť so schopnosťou Bruselu presadzovať sankcie voči krajinám, ktoré nereformujú. Skrátka, niečo podobné ako robí Medzinárodný menový fond. Brusel by mal mať podobné možnosti.
.beriete v úvahu aj politické náklady, ktoré by si také zmeny v Európe vyžiadali? Gréci sú nahnevaní na Nemcov, kým Nemci majú pocit, že na Grékov doplácajú. Vznikajú konflikty.
Myslím, že v Európe došlo k zlyhaniu líderstva. Predovšetkým nemeckého líderstva. Spolková republika v skutočnosti z existencie Európskej únie enormne profitovala. A napriek tomu nemeckí politici dopustili, aby tamojšia verejnosť nadobudla presvedčenie, že ich krajina je zvyškom Európy ťahaná dole a už by nemali platiť za jej udržanie. Nemeckej verejnosti neurobili práve najlepšiu službu, lebo jej nevysvetlili dostatočne výhody silnej zjednotenej Európy pre nich samých.
Eric Maskin (1950)/
je profesor ekonómie na Harvarde. V roku 2007 mu udelili Cenu Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela spolu s ekonómami Leonidom Hurwiczom a Rogerom Myersonom za položenie základov teórie dizajnovania mechanizmov. Na Slovensko ho pozvali Univerzita Komenského, CERGE-EI a Nadácia Tatra banky.
Priznám sa, že som nečítal predmetnú štúdiu. Môžem stavať len na tom, čo povedali ostatní a čo koniec koncov priznali aj Rogoff a Reinhartová. Zdá sa, že ten deväťdesiatpercentný prah dlhu voči hrubému domácemu produktu, na ktorý kládli dôraz, je mýtus.
.nevrhá to tieň na spoľahlivosť spoločenských vied a zvlášť na ekonómiu samotnú?
Nie, práve naopak, ukazuje to vnútornú schopnosť korekcie v spoločenských vedách a špeciálne v ekonómii. V každom vednom odbore sa objavujú chyby. To je nevyhnutné. Dôležité je, aby vnútri vedy existoval korekčný mechanizmus, ktorý by dokázal chyby objaviť a pripustiť. Čiže to, čo nastalo v prípade Rogoffa a Reinhartovej, považujem za zdravé vyústenie. No je tu jedno špecifikum ekonómie oproti iným vedám.
.aké?
Ekonomické udalosti sa dejú v reálnom čase. To vedie k tomu, že politici dostávajú odborné odporúčania, založené na vedeckých poznatkoch, ktoré ešte nie sú úplne usadené. Asi bolo chybou, že sa politici spoliehali na štúdiu, ktorá je pomerne mladá.
.proti rozpočtovým škrtom už teraz existuje široká opozícia, no na druhej strane, myšlienka, že rozpočty krajín by mali byť vyrovnané, nestojí a nepadá na jednej štúdii. Bude mať spochybnenie práce Reinhartovej a Rogoffa vplyv aj na snahu skrotiť vysoké dlhy?
Treba povedať, že pôvodná štúdia oboch autorov bola len interpretovaná ako argument pre politiku škrtov. Dokonca aj keby bola úplne správna. Ona nehovorila, že zníženie dlhov automaticky vyrieši problémy. Len ukázala koreláciu medzi úrovňou dlhu a výškou hospodárskeho rastu. Lenže vzťah príčiny a následku nebol preukázaný. Pokojne mohol platiť opačný záver, teda že nízka úroveň hospodárskeho rastu vedie k vysokým dlhom. Ekonomická teória nám v skutočnosti hovorí, že ak je hospodárstvo v recesii, tak výdavkové škrty na strane vlády ju zrejme skôr prehĺbia. Podľa ekonomickej teórie je správnou hospodárskou politikou mať deficity v čase recesie a splácať ich prebytkami počas boomu.
.to bola pôvodná pozícia Johna Maynarda Keynesa.
Presne tak a myslím, že táto pôvodná keynesiánska pozícia je správna.
.no ako taká nikdy nebola uskutočnená. Politici sa zaklínali Keynesom, no v skutočnosti ich štáty robili deficity, či bola ekonomika v problémoch, alebo v rozmachu.
Nuž, ale to je zlyhanie politikov, nie teórie.
.lenže ekonomická teória sa vždy aplikuje v nejakom politickom kontexte...
...Jej odporúčania sa musia aplikovať konzistentne, aby fungovali. No pointou je, že táto teória sa historicky ukázala ako funkčná. Veľká hospodárska kríza v 30. rokoch bola ukončená prostredníctvom deficitného financovania. Vtedajšie dlhy boli vďaka neskoršiemu hospodárskemu rastu splatené po druhej svetovej vojne. V Spojených štátoch boli tiež deficity, využité na boj s recesiou zo začiatku 90. rokov, splatené z prebytkov na konci toho istého desaťročia. Nájde sa mnoho prípadov, keď boli keynesiánske politiky realizované s dobrými výsledkami. Zdá sa mi, že na tieto historické lekcie priveľa európskych lídrov zabudlo.
.no dlhová kríza v eurozóne nie je len o dlhoch. V skutočnosti iba odhalila štrukturálne slabosti juhoeurópskych ekonomík. Máme sa nad ne povzniesť a prosto sa len vyhrabať z krízy ďalším míňaním?
Nie, určite je tá správna doba, aby sa porobili aj štrukturálne reformy, najmä reforma trhu práce. Problém teda nevyrieši, ak sa ho akurát budete snažiť zahádzať množstvom peňazí.
.ste zástancom spoločných európskych dlhopisov?
Áno, eurobondy by boli veľkým krokom vpred. Keby existovali, nepokračovali by tieto krízy v jednotlivých členských štátoch. Nemuseli by sme sa báť bankrotu Grécka, Portugalska či Španielska. Všetko by bolo na európskej úrovni a pravdepodobnosť, že zbankrotuje Európa, je rovnako nízka ako pravdepodobnosť bankrotu Spojených štátov. Mnohé dlhové tlaky by zmizli. Ale samozrejme, ako už zaznelo, niečo také by muselo byť spojené so serióznymi štrukturálnymi reformami, predovšetkým v štátoch južnej Európy.
.ako by ste juhoeurópske krajiny dotlačili k reformám, keby mohli fungovať ako čierni pasažieri pod spoločnými európskymi dlhopismi?
Museli by ste eurobondy prepojiť so schopnosťou Bruselu presadzovať sankcie voči krajinám, ktoré nereformujú. Skrátka, niečo podobné ako robí Medzinárodný menový fond. Brusel by mal mať podobné možnosti.
.beriete v úvahu aj politické náklady, ktoré by si také zmeny v Európe vyžiadali? Gréci sú nahnevaní na Nemcov, kým Nemci majú pocit, že na Grékov doplácajú. Vznikajú konflikty.
Myslím, že v Európe došlo k zlyhaniu líderstva. Predovšetkým nemeckého líderstva. Spolková republika v skutočnosti z existencie Európskej únie enormne profitovala. A napriek tomu nemeckí politici dopustili, aby tamojšia verejnosť nadobudla presvedčenie, že ich krajina je zvyškom Európy ťahaná dole a už by nemali platiť za jej udržanie. Nemeckej verejnosti neurobili práve najlepšiu službu, lebo jej nevysvetlili dostatočne výhody silnej zjednotenej Európy pre nich samých.
Eric Maskin (1950)/
je profesor ekonómie na Harvarde. V roku 2007 mu udelili Cenu Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela spolu s ekonómami Leonidom Hurwiczom a Rogerom Myersonom za položenie základov teórie dizajnovania mechanizmov. Na Slovensko ho pozvali Univerzita Komenského, CERGE-EI a Nadácia Tatra banky.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.