Inak, Fíni sú super ľudia. Alebo aspoň tých pár kolegov, ktorých som za tie roky spoznal. Aj u nás dobre známy televízny komentátor Antero Mertaranta si počas rozcvičky naživo „zabúchal“ s kapelou Jimmy Cola (mimochodom, jej pôsobenie považujem za jeden z mála vydarených a originálnych krokov organizátorov), rozhlasáci sediaci vedľa si s nami dokonca tľapli po znížení na 2:3! Aj po zápase sme počúvali o našom tíme iba slová chvály a uznania, víťazovi je síce ľahko byť veľkorysý, no nie každý to dokáže.
Zápas bol čudný, zo slovenskej strany najmä začiatok. Žiadna iskra, nasadenie, pohyb. Ok, dostali sme druhý gól z ofsajdu, ale prvú tretinu sme mohli prehrať oveľa výraznejšie ako 0:3. Práve k tejto časti hry smerovali tvrdé slová Andreja Sekeru, suverénne a s veľkým náskokom najlepšieho Slováka na MS: „Neviem, kde boli niektorí naši hráči v úvode a o čom snívali. Po dohovore v kabíne sa zobudili a druhá tretina bola vynikajúca. Škoda tej jednej chyby v tretej časti hry. Bojovali sme, snažili sme sa a veľmi sme chceli.“ Po prvej tretine by za Slovákov nik nedal deravý groš, vyrovnanie na 3:3 okamžite po druhej prestávke nakláňalo zápasový osud v prospech našej reprezentácie. Škoda, že sa nenašiel nik, kto by to definitívne zlomil štvrtým gólom. Raantovi vo fínskej bránke až trikrát pomohla žŕdka, konštrukcia ho zachránila v každej tretine, v ušiach mu zvonilo postupne po strelách Surového, Vydareného a Miklíka. Postúpilo Suomi zaslúžene, alebo len šťastne? Samotné stretnutie stopercentnú odpoveď nedalo, ale ak zoberieme do úvahy celé vystúpenie na šampionáte, musíme uznať vyrovnanosť Fínska. Navyše malo Kontiolu, v prvej tretine dal dva góly a rozhodujúci štvrtý pripravil Aaltonenovi.
Tréner Vladimír Vůjtek pôsobí ako vyrovnaný človek, ktorého nič len tak nerozhádže. Ale na pozápasovej tlačovke sa mu tlačili slzy do očí. „Ten turnaj, taký, aký bol, nám ukázal, že tím nebol až taký kompaktný ako pred rokom. Niekedy sme mali svoje výpadky. A nevyhli sme sa im ani v priebehu tohto zápasu,“ uznal smutne. Vzápätí pridal realistické a neprikrášlené zhodnotenie: „Možno sme mali aj na viac, ale myslím si, že sme tu odviedli výkony na hranici možností tohto tímu.“
A vôbec, celý tento šampionát bol akýsi čudný, a nielen kvôli problematickej návštevnosti. Najlepší hokej hrali (minimálne do piatkovej uzávierky) progresívni Švajčiari, dlhé roky predtým na medzinárodnej scéne bazírujúci najmä a predovšetkým na defenzíve, Rusi dostali od „Amíkov“ osmičku a utrpeli najhoršiu prehru na MS vrátane sovietskych čias, Ovečkin si kvôli tomu zahral jediný zápas, Plekanec so Židlickým len dva. Čo to znamená v pomeroch svetového hokeja? Na odpoveď sa oplatí počkať, o deväť mesiacov tu bude turnaj omnoho významnejší. Áno, už len trištvrte roka nás delí od ďalšieho olympijského dobrodružstva. V Turíne Slovákov nepustili do semifinále dovtedy nevýrazní Česi, o štyri roky neskôr nám bronz vyfúkli Fíni. S účasťou hráčov NHL v Soči to vyzerá veľmi nádejne, takže to bude pravé meranie síl na najvyššej úrovni. Ako sa podarí skĺbiť pár posledných mohykánov zlatej generácie s nastupujúcimi dravcami? „Priebežne nad tým premýšľame už asi pol roka. Máme kostru tímu. V júli by sme chceli pozvať hráčov z NHL a KHL na trojdňové sústredenie do Tatier, kde si o olympiáde čo-to povieme,“ pozerá sa dopredu Vladimír Vůjtek. Trénerovi prajeme správny výber. Hráčov aj slov.
Autor je športový komentátor.
Zápas bol čudný, zo slovenskej strany najmä začiatok. Žiadna iskra, nasadenie, pohyb. Ok, dostali sme druhý gól z ofsajdu, ale prvú tretinu sme mohli prehrať oveľa výraznejšie ako 0:3. Práve k tejto časti hry smerovali tvrdé slová Andreja Sekeru, suverénne a s veľkým náskokom najlepšieho Slováka na MS: „Neviem, kde boli niektorí naši hráči v úvode a o čom snívali. Po dohovore v kabíne sa zobudili a druhá tretina bola vynikajúca. Škoda tej jednej chyby v tretej časti hry. Bojovali sme, snažili sme sa a veľmi sme chceli.“ Po prvej tretine by za Slovákov nik nedal deravý groš, vyrovnanie na 3:3 okamžite po druhej prestávke nakláňalo zápasový osud v prospech našej reprezentácie. Škoda, že sa nenašiel nik, kto by to definitívne zlomil štvrtým gólom. Raantovi vo fínskej bránke až trikrát pomohla žŕdka, konštrukcia ho zachránila v každej tretine, v ušiach mu zvonilo postupne po strelách Surového, Vydareného a Miklíka. Postúpilo Suomi zaslúžene, alebo len šťastne? Samotné stretnutie stopercentnú odpoveď nedalo, ale ak zoberieme do úvahy celé vystúpenie na šampionáte, musíme uznať vyrovnanosť Fínska. Navyše malo Kontiolu, v prvej tretine dal dva góly a rozhodujúci štvrtý pripravil Aaltonenovi.
Tréner Vladimír Vůjtek pôsobí ako vyrovnaný človek, ktorého nič len tak nerozhádže. Ale na pozápasovej tlačovke sa mu tlačili slzy do očí. „Ten turnaj, taký, aký bol, nám ukázal, že tím nebol až taký kompaktný ako pred rokom. Niekedy sme mali svoje výpadky. A nevyhli sme sa im ani v priebehu tohto zápasu,“ uznal smutne. Vzápätí pridal realistické a neprikrášlené zhodnotenie: „Možno sme mali aj na viac, ale myslím si, že sme tu odviedli výkony na hranici možností tohto tímu.“
A vôbec, celý tento šampionát bol akýsi čudný, a nielen kvôli problematickej návštevnosti. Najlepší hokej hrali (minimálne do piatkovej uzávierky) progresívni Švajčiari, dlhé roky predtým na medzinárodnej scéne bazírujúci najmä a predovšetkým na defenzíve, Rusi dostali od „Amíkov“ osmičku a utrpeli najhoršiu prehru na MS vrátane sovietskych čias, Ovečkin si kvôli tomu zahral jediný zápas, Plekanec so Židlickým len dva. Čo to znamená v pomeroch svetového hokeja? Na odpoveď sa oplatí počkať, o deväť mesiacov tu bude turnaj omnoho významnejší. Áno, už len trištvrte roka nás delí od ďalšieho olympijského dobrodružstva. V Turíne Slovákov nepustili do semifinále dovtedy nevýrazní Česi, o štyri roky neskôr nám bronz vyfúkli Fíni. S účasťou hráčov NHL v Soči to vyzerá veľmi nádejne, takže to bude pravé meranie síl na najvyššej úrovni. Ako sa podarí skĺbiť pár posledných mohykánov zlatej generácie s nastupujúcimi dravcami? „Priebežne nad tým premýšľame už asi pol roka. Máme kostru tímu. V júli by sme chceli pozvať hráčov z NHL a KHL na trojdňové sústredenie do Tatier, kde si o olympiáde čo-to povieme,“ pozerá sa dopredu Vladimír Vůjtek. Trénerovi prajeme správny výber. Hráčov aj slov.
Autor je športový komentátor.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.