Naša známa Dganit jeruzalemské autobusy neznáša. Lebo ju tam opľuli. Pred očami jej 12-ročnej dcéry, ktorú skupina nábožných mužov častovala oslovením „ty malá suka“. Dganit bola v armáde s mojím mužom. Sekulárne dievča z Tel Avivu s akademickými ambíciami a dobrým rodinným zázemím sa však zamilovalo do nábožného mládenca. Dganit sa neprihlásila na univerzitu, ako plánovala, obliekla sa do dlhých sukní, jej svadbu mama preplakala, lebo nemohla podľa ortodoxnej tradície sedieť s otcom. Dganit sa presťahovala do manželovho rodičovského domu do ultraortodoxnej jeruzalemskej štvrte Mea Šearim a stala sa ženou v domácnosti.
Postupne však prichádzala na to, že niektoré tamojšie zvyky jej nerežú. Napríklad to, že v autobuse musia ženy vždy sedieť vzadu, hoci voľné miesta sú aj vpredu. Dganit sa rozhodla, že to nebude rešpektovať. A že to naučí aj svoje tri dcéry. Hneď prvá jazda sa skončila spomínaným opľutím a obohatením slovníka jej dcéry o slová, ktoré by žiadna žena nemala počuť. Dganit sa však nevzdáva. Jazdí naďalej a háda sa s mužmi o svoje miesto v autobuse. Hovorí, že fanatikmi pohŕda. Lebo ona je silnejšia ako oni. Ona sa stará o päť detí, lebo jej muž skončil po úraze na invalidnom dôchodku. Nežiada, ako fanatici, o sociálnu podporu, pracuje. A preto, že pracuje ako distribútorka výživových doplnkov a nemá auto, musí sa veľa presúvať autobusom.
Jej problémy a hanba jeruzalemskej verejnej dopravy sa možno skončia. Len nedávno generálny prokurátor štátu Izrael Yehuda Weinstein dôrazne odporučil vláde, aby konečne začala presadzovať zákaz separácie pohlaví vo verejnej doprave.
Jasné, že to nepôjde rýchlo, lebo pľujúci fanatici sa nevzdávajú. Ale verím, že raz to príde. Tak ako po rokoch korupcie, zmien dodávateľov a všemožných problémoch dokončili električkovú trať v strede Jeruzalema. Vyčistilo to vzduch. Koniec separácie bude mať rovnaký efekt.
Autorka je slovenská novinárka a publicistka, ktorá už niekoľko rokov žije v Izraeli s manželom a malou dcérkou. Zo svojho „obojstranného“ pohľadu citlivo opisuje realitu svojej starej i novej vlasti. Napísala autobiografickú knihu Smrť si neškrtne.
Postupne však prichádzala na to, že niektoré tamojšie zvyky jej nerežú. Napríklad to, že v autobuse musia ženy vždy sedieť vzadu, hoci voľné miesta sú aj vpredu. Dganit sa rozhodla, že to nebude rešpektovať. A že to naučí aj svoje tri dcéry. Hneď prvá jazda sa skončila spomínaným opľutím a obohatením slovníka jej dcéry o slová, ktoré by žiadna žena nemala počuť. Dganit sa však nevzdáva. Jazdí naďalej a háda sa s mužmi o svoje miesto v autobuse. Hovorí, že fanatikmi pohŕda. Lebo ona je silnejšia ako oni. Ona sa stará o päť detí, lebo jej muž skončil po úraze na invalidnom dôchodku. Nežiada, ako fanatici, o sociálnu podporu, pracuje. A preto, že pracuje ako distribútorka výživových doplnkov a nemá auto, musí sa veľa presúvať autobusom.
Jej problémy a hanba jeruzalemskej verejnej dopravy sa možno skončia. Len nedávno generálny prokurátor štátu Izrael Yehuda Weinstein dôrazne odporučil vláde, aby konečne začala presadzovať zákaz separácie pohlaví vo verejnej doprave.
Jasné, že to nepôjde rýchlo, lebo pľujúci fanatici sa nevzdávajú. Ale verím, že raz to príde. Tak ako po rokoch korupcie, zmien dodávateľov a všemožných problémoch dokončili električkovú trať v strede Jeruzalema. Vyčistilo to vzduch. Koniec separácie bude mať rovnaký efekt.
Autorka je slovenská novinárka a publicistka, ktorá už niekoľko rokov žije v Izraeli s manželom a malou dcérkou. Zo svojho „obojstranného“ pohľadu citlivo opisuje realitu svojej starej i novej vlasti. Napísala autobiografickú knihu Smrť si neškrtne.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.