Príbeh nečakanej lásky kdesi na farme v Iowe si získal obrovské množstvo fanúšikov vďaka filmu Madisonské mosty. No divákom zrejme neutkvel v pamäti len milostný príbeh, ale aj tamojšie nádherné drevené mosty. Tie totiž do madisonského kraja prišiel dokumentovať fotograf, stelesnený Clintom Eastwoodom. Zrejme aj vďaka úspešnému filmu sa drevené madisonské mosty z 19. storočia stali obľúbeným turistickým miestom.
Ak by sa podobný príbeh mal odohrať na Slovensku, filmári by mali na výber hneď niekoľko romantických mostov na odľah lých miestach. Mohli by si vyberať z mostov drevených, liatinových, tehlových, ale na Slovensku majú veľký pôvab najmä mosty kamenné. Stačí si zalistovať v knižke Petra Paulíka Mosty na území Slovenska a môžeme vyberať. Najstarší kamenný most môžeme ísť pozrieť do Draviec, najdlhší celokamenný most do Krásna nad Kysucou, pôvabné historické mosty sú v Spišskom Hrhove, vo Vinici, Smolníku, v Holíči, v Lelesi či v Novej Vsi nad Žitavou. Súťaže krásy medzi mostami však na Slovensku obvykle vyhráva parkový most v Kráľovej pri Senci, ktorý akoby k nám preniesol niekto z malebného Toskánska.
. zopár nejasností
Keď si pozriete tento most na dobre urobenej fotografii, máte pocit, že toto miesto nemôže byť na Slovensku. Tak neskutočne pôsobí ten most v slovenských reáliách. Navyše je trošku bizarný, pretože vedie odnikiaľ nikam. Kde sa tu ten most uprostred polí vzal? Dal ho postaviť presne ten istý čudácky gróf Ján Pálffy, ktorý – zjavne inšpirovaný francúzskymi gotickými hradmi na rieke Loire – dal v novogotickom štýle prestavať Bojnický zámok. Ten istý gróf Pálffy bol aj majiteľom jedného z najväčších vidieckych kaštieľov na našom území, konkrétne kaštieľa v Kráľovej pri Senci. Sem si pozval talianskych staviteľov a kamenárov, aby mu v roku 1904 postavili romantický parkový most, spájajúci francúzsky park s anglickou záhradou. Estétsky gróf, známy ako filantrop a zberateľ umenia, svojimi stavbami narobil historikom umenia starosti, pretože si od nikoho nedal poradiť a z historických slohov si voľne vyberal to, čo sa mu zapáčilo na potulkách svetom. Najmä francúzska gotika a talianska renesancia ho veľmi inšpirovali pri nákladných prestavbách svojich rodinných sídiel, no ani baroko ho nenechalo chladným.
Šetrný a uzavretý gróf s povesťou čudáka bol zrejme v hĺbke svojej duše nekonečný romantik. Lebo základnou podmienkou bola uňho vždy až ľahúčko gýčová malebnosť diela, romantický nádych nesmel chýbať žiadnej z jeho staviteľských akcií. Aj keď využíval služby architektov, hovorí sa, že gróf rád navrhoval aj sám a každý detail musel osobne schváliť. Kým samotný most je vyspelé inžinierske dielo, ktoré sa vyznačuje modernou konštrukciou a remeselnou kvalitou, čo sa týka umeleckého slohu, je to zmes rôznych prvkov i materiálov. V tomto prípade u grófa prevážila láska k baroku. Oficiálne sa preto most nazýva barokový, lenže v roku 1904 už mohlo ísť iba o novobarok. Tí, ktorí nemilujú historizujúce slohy, by to nazvali pseudobarokom. Iní odborníci však tvrdia, že most v Kráľovej pri Senci je jednoducho secesný a je „najkrajší reprezentant mostového staviteľstva z obdobia secesie u nás“. Postupne vznikol medzi odborníkmi kompromis a na informačnej tabuli pri samotnom moste sa píše, že ide o barokovo-secesný most.
Pôvab mosta umocňuje jeho bizarné umiestnenie. Stojí na konci dediny a vlastne dnes už nemá žiadny praktický význam. Je tu už len tak sám pre seba, priam ideál l'artpourl'artizmu, umenia pre umenie.
.grófov testament
No Ján Pálffy nebol až taký nepraktický človek, že by staval most len tak z rozmaru. Rozsiahly kaštieľ v Kráľovej pri Senci bolo jedno z jeho obľúbených letných sídel, ktoré starostlivo zveľaďoval, podobne ako zámok v Bojniciach. Kaštieľ z 18. storočia bol plný vzácnych umeleckých diel a pýchou kaštieľa bol jeho francúzsky park. Ku kaštieľu patrila ovocná aj úžitková záhrada, bažantnice, umelé jazierko, letohrádok, park so sochami (dnes sú v piešťanských parkoch) dokonca tu bola aj vodná veža, do ktorej sa čerpala voda z riečky, a tá potom cez podzemné rozvody zalievala park aj záhradu. Nechýbali skleníky s exotickými rastlinami a svoje plody tu vydávalo aj 600 pomarančovníkov. O park sa staral skúsený personál, zväčša cudzinci. Historici tvrdia, že v celom Uhorsku bolo v 18. a 19. storočí len málo takých parkov ako ten v Kráľovej. V roku 1898 sa gróf Pálffy rozhodol pre rozšírenie záhrad a veľkorysú prestavbu parku, ktorej súčasťou bolo aj vybudovanie nového mosta. V parku boli dve zóny – anglický park a francúzska záhrada. Oddeľovali ich ramená Čiernej vody a spájal ich oblúkový parkový most, ktorý prišli postaviť zruční talianski majstri. Gróf Pálffy sa pre obnovu parku rozhodol v čase, keď ho zamestnávala najmä rozsiahla prestavba Bojnického zámku. Okrem toho sa musel starať aj o Pezinský zámok, paláce v Bratislave, vo Viedni aj o ďalšie majetky, ktoré zväčša zdedil v zdevastovanom stave a navyše s dlhmi. Ako zveľaďovateľ rodinného majetku bol gróf Pálffy mimoriadne úspešný. Rodinné panstvá pod jeho vedením prekvitali, zám ky a paláce krásneli.
No gróf Pálffy vo svojom budovateľskom zápale zabudol na jednu dôležitú maličkosť. Nezaložil si rodinu, a v roku 1908 umiera ako sedemdesiatdeväťročný starý mládenec bez potomstva. Znamenalo to nielen vymretie tejto vetvy pálffyovskej rodiny, ale bola to pohroma aj pre jeho cenné umelecké diela, ktoré roky skupoval po celej Európe. Prečo to robil? „Aby som privezením získaných diel domov pomohol našej vlasti, ktorá je chudobná na tieto predmety, zušľachtil naše umelecké cítenie a prebudil umenie.“ Gróf Pálffy nielenže nemal potomstvo, ale rýchlo zanikla aj jeho vlasť – Rakúsko-Uhorsko, pre ktoré zbierky budoval. Vo svojom testamente napísal: „Ukladám mojim nástupcom, aby tieto umelecké predmety, maľby, rytiny a zlatnícke diela sprístupnili za účelom muzeálnych prehliadok znalcom a záujemcom o výtvarné umenie.“ Svojich príbuzných chcel gróf v podstate vydediť. Z jeho sídel v Bojniciach, Kráľovej pri Senci a v Bratislave mali byť múzeá. Početní dediči však nechceli prísť o dedičstvo, a tak testament, kontraverzný a takmer nerealizovateľný, napadli. Dali urobiť novú pitvu, aby dokázali, že gróf písal poslednú verziu testamentu už v stave nesvojprávnosti. Situáciu skomplikovalo aj to, že nový československý štát mal v tom čase celkom iné starosti ako bojovať o pálffyovské dedičstvo. Až v roku 1923 sa mu podarilo s dedičmi dohodnúť na kompromise. Časť zbierok však išla do aukcií. Najcennejšie umelecké diela, ktoré sa v aukciách rozpredali, boli práve z Kráľovej pri Senci.
Aj pálffyovské zámky, paláce a kaštiele sa postupne rozpredávali. Bojnický zámok kúpila v roku 1938 firma Baťa, Pezinský zámok kúpilo mesto, najhoršie dopadol kaštieľ v Kráľovej pri Senci. Po jeho odpredaji v roku 1931 sa začalo rabovanie. Vyrúbali sa stromy v parku a záhrade, zdemolovaná bola vodáreň, jazdiareň a kaštieľ chátral. Zničený bol počas vojny. Ostal z neho len južný trakt, v ktorom bola kaplnka a priľahlá dvojpodlažná chodba. Dnes slúži miestnym obyvateľom ako kostol.
Okrem neho ostal ešte parkový most. Ten ako opustený solitér na konci dediny dlhé roky chátral. Kto by už mal záujem o most, ktorý nikomu netreba a na nič neslúži? Jednotlivé dielce z balustrády sa strácali, opadával tehlový obklad, most zarastal burinou. Zdalo sa, že nebude trvať dlho – a pomaly sa stratí aj on, ako celé pálffyovské panstvo v Kráľovej pri Senci.
.veľkorysá obnova
Za to, že most neskončil podobne ako kaštieľ a park, možno vďačiť súhre viacerých šťastných okolností. Vlastníkom mostu je miestna obec a tunajší obyvatelia mali dlho v pamäti nádherné šľachtické sídlo, z ktorého im ostalo len torzo. O to viac sa naň upli. Viacero historikov, ktorí majú blízko k obci, pravidelne písalo do obecných novín o histórii kaštieľa, mostu aj parku. A v roku 1981 bol most – v zúfalom havarijnom stave – vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. O dva roky neskôr sa v Technických novinách objavil článok Zachráňme secesný most, ktorý varoval pred zánikom mosta a burcoval aj širšiu verejnú mienku. No prešlo ďalších dvadsať rokov, kým sa veci pohli.
V roku 2004 sa obci konečne podarilo dosiahnuť, že z programu Obnovme svoj dom (zdroje z ministerstva kultúry a Nadácie SPP) prišlo na dôkladnú obnovu mosta 6,5 milióna korún. V roku 2007 bola rekonštrukcia dokončená a vynovený most sa stal Kultúrnou pamiatkou roka. Dostal sa dokonca aj na poštovú známku, a objavila ho i popkultúra, keď sa na ňom nakrúcala upútavka pre televíznu šou Česko-Slovensko má talent.
.cyklotrasy
Most je dnes krásne opravený, okolie vzorne udržiavané a pohľad naň v slnečnom dni je úchvatný. Ale stále je to kultúrna pamiatka, ktorá stojí na konci dediny, mimo hlavnej cesty.
Starosta obce Alojz Koiš tvrdí, že občas už chodia do obce aj turisti len kvôli mostu, ale najviac si ho užívajú miestni obyvatelia. Okolo riečky Čierna voda obec z európskych fondov vybudovala takmer kilometrovú cyklotrasu, ktorá prechádza aj cez trojklenbový most. Po vyčistení okolia, vybudovaní chodníka, lavičiek a parčíka sa okolie mosta stalo príjemným miestom na prechádzky, stretnutia a rôzne obecné podujatia. Keby sa gróf Pálffy dnes pozrel na svoj most, možno by bol aj spokojný. Už to nie je spustnutá bezprizorná ruina, ale príjemné miesto v krajine.
Ešte väčšiu pridanú hodnotu by však most mohol získať, keby sa stal súčasťou dlhšej cyklotrasy. Starosta Koiš si túto šancu uvedomuje. No sťažuje sa, že nemá v okolitých obciach partnerov, s ktorými by sa vedel dohodnúť na prepájaní cyklotrás. Budovanie cyklotrás je pre obce ťažké najmä pre problémy s vyriešením vlastníckych vzťahov okolo pozemkov, na ktorých sa cesty budujú. Často pritom ide o niekoľkometrové slížiky. Starosta má pred sebou mapu so zakreslenou cyklotrasou z Kráľovej do jedinečného skanzenu Včelárska paseka. Celá trasa by mala mať 5 900 metrov a viedla by popri riečke. Obec sa chce s týmto projektom uchádzať o zdroje, ktoré sú na budovanie cyklotrás v Operačnom programe Bratislavský kraj.
Cykloturistika má jednu veľkú výhodu. Ak sa na cyklotrase ocitne pamiatka, ako je most v Kráľovej pri Senci, je to výhra pre obe strany. Cykloturisti majú možnosť svoj športový výkon obohatiť o významný kultúrny zážitok a pamiatka, ktorá je mimo hlavných cestných ťahov, zrazu nestojí zabudnutá niekde ladom. To by mohla byť aj nová perspektíva pre pôvabný most v Kráľovej pri Senci.
Ak by sa podobný príbeh mal odohrať na Slovensku, filmári by mali na výber hneď niekoľko romantických mostov na odľah lých miestach. Mohli by si vyberať z mostov drevených, liatinových, tehlových, ale na Slovensku majú veľký pôvab najmä mosty kamenné. Stačí si zalistovať v knižke Petra Paulíka Mosty na území Slovenska a môžeme vyberať. Najstarší kamenný most môžeme ísť pozrieť do Draviec, najdlhší celokamenný most do Krásna nad Kysucou, pôvabné historické mosty sú v Spišskom Hrhove, vo Vinici, Smolníku, v Holíči, v Lelesi či v Novej Vsi nad Žitavou. Súťaže krásy medzi mostami však na Slovensku obvykle vyhráva parkový most v Kráľovej pri Senci, ktorý akoby k nám preniesol niekto z malebného Toskánska.
. zopár nejasností
Keď si pozriete tento most na dobre urobenej fotografii, máte pocit, že toto miesto nemôže byť na Slovensku. Tak neskutočne pôsobí ten most v slovenských reáliách. Navyše je trošku bizarný, pretože vedie odnikiaľ nikam. Kde sa tu ten most uprostred polí vzal? Dal ho postaviť presne ten istý čudácky gróf Ján Pálffy, ktorý – zjavne inšpirovaný francúzskymi gotickými hradmi na rieke Loire – dal v novogotickom štýle prestavať Bojnický zámok. Ten istý gróf Pálffy bol aj majiteľom jedného z najväčších vidieckych kaštieľov na našom území, konkrétne kaštieľa v Kráľovej pri Senci. Sem si pozval talianskych staviteľov a kamenárov, aby mu v roku 1904 postavili romantický parkový most, spájajúci francúzsky park s anglickou záhradou. Estétsky gróf, známy ako filantrop a zberateľ umenia, svojimi stavbami narobil historikom umenia starosti, pretože si od nikoho nedal poradiť a z historických slohov si voľne vyberal to, čo sa mu zapáčilo na potulkách svetom. Najmä francúzska gotika a talianska renesancia ho veľmi inšpirovali pri nákladných prestavbách svojich rodinných sídiel, no ani baroko ho nenechalo chladným.
Šetrný a uzavretý gróf s povesťou čudáka bol zrejme v hĺbke svojej duše nekonečný romantik. Lebo základnou podmienkou bola uňho vždy až ľahúčko gýčová malebnosť diela, romantický nádych nesmel chýbať žiadnej z jeho staviteľských akcií. Aj keď využíval služby architektov, hovorí sa, že gróf rád navrhoval aj sám a každý detail musel osobne schváliť. Kým samotný most je vyspelé inžinierske dielo, ktoré sa vyznačuje modernou konštrukciou a remeselnou kvalitou, čo sa týka umeleckého slohu, je to zmes rôznych prvkov i materiálov. V tomto prípade u grófa prevážila láska k baroku. Oficiálne sa preto most nazýva barokový, lenže v roku 1904 už mohlo ísť iba o novobarok. Tí, ktorí nemilujú historizujúce slohy, by to nazvali pseudobarokom. Iní odborníci však tvrdia, že most v Kráľovej pri Senci je jednoducho secesný a je „najkrajší reprezentant mostového staviteľstva z obdobia secesie u nás“. Postupne vznikol medzi odborníkmi kompromis a na informačnej tabuli pri samotnom moste sa píše, že ide o barokovo-secesný most.
Pôvab mosta umocňuje jeho bizarné umiestnenie. Stojí na konci dediny a vlastne dnes už nemá žiadny praktický význam. Je tu už len tak sám pre seba, priam ideál l'artpourl'artizmu, umenia pre umenie.
.grófov testament
No Ján Pálffy nebol až taký nepraktický človek, že by staval most len tak z rozmaru. Rozsiahly kaštieľ v Kráľovej pri Senci bolo jedno z jeho obľúbených letných sídel, ktoré starostlivo zveľaďoval, podobne ako zámok v Bojniciach. Kaštieľ z 18. storočia bol plný vzácnych umeleckých diel a pýchou kaštieľa bol jeho francúzsky park. Ku kaštieľu patrila ovocná aj úžitková záhrada, bažantnice, umelé jazierko, letohrádok, park so sochami (dnes sú v piešťanských parkoch) dokonca tu bola aj vodná veža, do ktorej sa čerpala voda z riečky, a tá potom cez podzemné rozvody zalievala park aj záhradu. Nechýbali skleníky s exotickými rastlinami a svoje plody tu vydávalo aj 600 pomarančovníkov. O park sa staral skúsený personál, zväčša cudzinci. Historici tvrdia, že v celom Uhorsku bolo v 18. a 19. storočí len málo takých parkov ako ten v Kráľovej. V roku 1898 sa gróf Pálffy rozhodol pre rozšírenie záhrad a veľkorysú prestavbu parku, ktorej súčasťou bolo aj vybudovanie nového mosta. V parku boli dve zóny – anglický park a francúzska záhrada. Oddeľovali ich ramená Čiernej vody a spájal ich oblúkový parkový most, ktorý prišli postaviť zruční talianski majstri. Gróf Pálffy sa pre obnovu parku rozhodol v čase, keď ho zamestnávala najmä rozsiahla prestavba Bojnického zámku. Okrem toho sa musel starať aj o Pezinský zámok, paláce v Bratislave, vo Viedni aj o ďalšie majetky, ktoré zväčša zdedil v zdevastovanom stave a navyše s dlhmi. Ako zveľaďovateľ rodinného majetku bol gróf Pálffy mimoriadne úspešný. Rodinné panstvá pod jeho vedením prekvitali, zám ky a paláce krásneli.
No gróf Pálffy vo svojom budovateľskom zápale zabudol na jednu dôležitú maličkosť. Nezaložil si rodinu, a v roku 1908 umiera ako sedemdesiatdeväťročný starý mládenec bez potomstva. Znamenalo to nielen vymretie tejto vetvy pálffyovskej rodiny, ale bola to pohroma aj pre jeho cenné umelecké diela, ktoré roky skupoval po celej Európe. Prečo to robil? „Aby som privezením získaných diel domov pomohol našej vlasti, ktorá je chudobná na tieto predmety, zušľachtil naše umelecké cítenie a prebudil umenie.“ Gróf Pálffy nielenže nemal potomstvo, ale rýchlo zanikla aj jeho vlasť – Rakúsko-Uhorsko, pre ktoré zbierky budoval. Vo svojom testamente napísal: „Ukladám mojim nástupcom, aby tieto umelecké predmety, maľby, rytiny a zlatnícke diela sprístupnili za účelom muzeálnych prehliadok znalcom a záujemcom o výtvarné umenie.“ Svojich príbuzných chcel gróf v podstate vydediť. Z jeho sídel v Bojniciach, Kráľovej pri Senci a v Bratislave mali byť múzeá. Početní dediči však nechceli prísť o dedičstvo, a tak testament, kontraverzný a takmer nerealizovateľný, napadli. Dali urobiť novú pitvu, aby dokázali, že gróf písal poslednú verziu testamentu už v stave nesvojprávnosti. Situáciu skomplikovalo aj to, že nový československý štát mal v tom čase celkom iné starosti ako bojovať o pálffyovské dedičstvo. Až v roku 1923 sa mu podarilo s dedičmi dohodnúť na kompromise. Časť zbierok však išla do aukcií. Najcennejšie umelecké diela, ktoré sa v aukciách rozpredali, boli práve z Kráľovej pri Senci.
Aj pálffyovské zámky, paláce a kaštiele sa postupne rozpredávali. Bojnický zámok kúpila v roku 1938 firma Baťa, Pezinský zámok kúpilo mesto, najhoršie dopadol kaštieľ v Kráľovej pri Senci. Po jeho odpredaji v roku 1931 sa začalo rabovanie. Vyrúbali sa stromy v parku a záhrade, zdemolovaná bola vodáreň, jazdiareň a kaštieľ chátral. Zničený bol počas vojny. Ostal z neho len južný trakt, v ktorom bola kaplnka a priľahlá dvojpodlažná chodba. Dnes slúži miestnym obyvateľom ako kostol.
Okrem neho ostal ešte parkový most. Ten ako opustený solitér na konci dediny dlhé roky chátral. Kto by už mal záujem o most, ktorý nikomu netreba a na nič neslúži? Jednotlivé dielce z balustrády sa strácali, opadával tehlový obklad, most zarastal burinou. Zdalo sa, že nebude trvať dlho – a pomaly sa stratí aj on, ako celé pálffyovské panstvo v Kráľovej pri Senci.
.veľkorysá obnova
Za to, že most neskončil podobne ako kaštieľ a park, možno vďačiť súhre viacerých šťastných okolností. Vlastníkom mostu je miestna obec a tunajší obyvatelia mali dlho v pamäti nádherné šľachtické sídlo, z ktorého im ostalo len torzo. O to viac sa naň upli. Viacero historikov, ktorí majú blízko k obci, pravidelne písalo do obecných novín o histórii kaštieľa, mostu aj parku. A v roku 1981 bol most – v zúfalom havarijnom stave – vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. O dva roky neskôr sa v Technických novinách objavil článok Zachráňme secesný most, ktorý varoval pred zánikom mosta a burcoval aj širšiu verejnú mienku. No prešlo ďalších dvadsať rokov, kým sa veci pohli.
V roku 2004 sa obci konečne podarilo dosiahnuť, že z programu Obnovme svoj dom (zdroje z ministerstva kultúry a Nadácie SPP) prišlo na dôkladnú obnovu mosta 6,5 milióna korún. V roku 2007 bola rekonštrukcia dokončená a vynovený most sa stal Kultúrnou pamiatkou roka. Dostal sa dokonca aj na poštovú známku, a objavila ho i popkultúra, keď sa na ňom nakrúcala upútavka pre televíznu šou Česko-Slovensko má talent.
.cyklotrasy
Most je dnes krásne opravený, okolie vzorne udržiavané a pohľad naň v slnečnom dni je úchvatný. Ale stále je to kultúrna pamiatka, ktorá stojí na konci dediny, mimo hlavnej cesty.
Starosta obce Alojz Koiš tvrdí, že občas už chodia do obce aj turisti len kvôli mostu, ale najviac si ho užívajú miestni obyvatelia. Okolo riečky Čierna voda obec z európskych fondov vybudovala takmer kilometrovú cyklotrasu, ktorá prechádza aj cez trojklenbový most. Po vyčistení okolia, vybudovaní chodníka, lavičiek a parčíka sa okolie mosta stalo príjemným miestom na prechádzky, stretnutia a rôzne obecné podujatia. Keby sa gróf Pálffy dnes pozrel na svoj most, možno by bol aj spokojný. Už to nie je spustnutá bezprizorná ruina, ale príjemné miesto v krajine.
Ešte väčšiu pridanú hodnotu by však most mohol získať, keby sa stal súčasťou dlhšej cyklotrasy. Starosta Koiš si túto šancu uvedomuje. No sťažuje sa, že nemá v okolitých obciach partnerov, s ktorými by sa vedel dohodnúť na prepájaní cyklotrás. Budovanie cyklotrás je pre obce ťažké najmä pre problémy s vyriešením vlastníckych vzťahov okolo pozemkov, na ktorých sa cesty budujú. Často pritom ide o niekoľkometrové slížiky. Starosta má pred sebou mapu so zakreslenou cyklotrasou z Kráľovej do jedinečného skanzenu Včelárska paseka. Celá trasa by mala mať 5 900 metrov a viedla by popri riečke. Obec sa chce s týmto projektom uchádzať o zdroje, ktoré sú na budovanie cyklotrás v Operačnom programe Bratislavský kraj.
Cykloturistika má jednu veľkú výhodu. Ak sa na cyklotrase ocitne pamiatka, ako je most v Kráľovej pri Senci, je to výhra pre obe strany. Cykloturisti majú možnosť svoj športový výkon obohatiť o významný kultúrny zážitok a pamiatka, ktorá je mimo hlavných cestných ťahov, zrazu nestojí zabudnutá niekde ladom. To by mohla byť aj nová perspektíva pre pôvabný most v Kráľovej pri Senci.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.