Je to škoda. Zo správy totiž vyplýva, že navrhované opatrenia budú obsiahnuté v nových legislatívnych normách, a tak zmenia podobu súčasného vysokého školstva. A navyše viaceré návrhy smerujú k zefektívneniu využívania zdrojov vo vysokom školstve, ako aj k skvalitneniu vysokých škôl na Slovensku. Verejná diskusia by preto mohla priniesť korekciu nevhodných riešení aj tlak na naplnenie prospešných návrhov.
K nevhodným navrhovaným riešeniam patrí prednostné podporovanie štúdia technických vied. Paradoxom je, že tieto odbory majú podľa samotnej správy väčší podiel nezamestnaných absolventov, než spoločenské vedy. Je správne, že štát chce podporovať štúdium, ktoré pripravuje absolventov pre trh práce, ale malo by sa realizovať cez podporu kvalitných študijných odborov, a nie odhadovaním, ktoré odbory budú žiadané na trhu práce o 3, 5 a viac rokov. To pripomína sociálne inžinierstvo.
Ďalšou oblasťou, kde treba byť opatrnejší, je prílišné prepojenie vysokých škôl na okamžité potreby praxe. Cieľ vysokých škôl musí byť vždy dlhodobý, kým potreby firiem sú krátkodobé. Inými slovami, nemali by sme pripravovať absolventa pre firmu X, ale absolventa, ktorý je schopný uplatniť sa počas celého pracovného života v rôznych firmách.
Druhou úlohou verejnosti, a najmä opozície, by mal byť tlak na ministra školstva, aby napĺňal prospešné návrhy zo správy. Medzi takéto patrí efektívnejšie používanie finančných a ľudských zdrojov. Ide napríklad o záväzok ministerstva vytvoriť väčšiu predvídateľnosť v prideľovaní verejných zdrojov vysokým školám. Takýto krok umožní univerzitám robiť dlhodobejšie plány v ich riadení a pustiť sa do väčších rozvojových projektov. Budú totiž informované na niekoľko rokov dopredu, podľa akých kritérií sa budú prerozdeľovať verejné prostriedky. Ďalším dobrým riešením v tejto oblasti je navrhované zlučovanie vysokých škôl, čo môže priniesť efektívnejšie využívanie zdrojov a zvyšovanie kvality vysokých škôl.
.prelomené tabu
Správa navrhuje aj opatrenia na zvýšenie kvality vysokých škôl. Jedným z dôležitých krokov, ktorý je u nás roky tabu, je profesionalizácia manažmentu vysokých škôl. To dlhodobo naráža na demokratický princíp riadenia univerzít, vďaka ktorému sa do vedenia dostáva zvyčajne akademik, vyhovujúci väčšine kolegov zo senátu, ktorý ho volí. Taký systém znižuje šancu, že do vedenia univerzity či fakulty nastúpi ten najschopnejší manažér, pripravený robiť nepopulárne kroky. Navyše, akademický senát má možnosť mnohé rozhodnutia vedenia blokovať. Manažér univerzity či fakulty je potom zodpovedný za organizáciu, v ktorej má relatívne obmedzené riadiace právomoci.
Zlepšenie riadenia VŠ by malo byť podporené podľa autorov správy aj tým, že univerzity získajú od štátu väčšiu slobodu definovať si svoju vnútornú organizáciu a pravidlá pre fungovanie samosprávnych orgánov. Takéto opatrenie by mohlo znamenať, že vnútorná organizácia školy bude môcť lepšie reflektovať rôzne potreby odlišných vysokých škôl. Vnútorné usporiadanie školy tak bude môcť odzrkadľovať napríklad veľkosť univerzity alebo jej zameranie a misiu. Inak bude vnútorne organizovaná univerzita s tisíckami, a inak škola so stovkami študentov. Iný typ organizácie môže vyhovovať škole s veľmi podobnými odbormi, ako je napríklad veterinárna univerzita, a iný univerzite s odbormi od matematiky cez filozofiu, prírodné vedy až po telesnú výchovu.
Kvalite vysokých škôl pomôžu aj kvalitnejší pedagógovia, čo sa môže dosiahnuť aj navrhovaným zrušením platových tabuliek. To umožní odmeňovanie ľudí viac podľa ich výkonu, a nie podľa rokov odpracovaných na škole a centrálne určených noriem. Platy tak budú lepšie slúžiť ako motivačný nástroj na zvýšenie výkonu zamestnancov. Kvalitu vedecko-pedagogického zboru môže zvýšiť aj zrušenie vedecko-pedagogických titulov profesor a docent. To by mohlo otvoriť miesta docentov a profesorov pre odborníkov, pôsobiacich na zahraničných univerzitách. Takým, ktorí sa chcú vrátiť domov a sú kvalitnými vedecko-pedagogickými pracovníkmi, by to pomohlo odbúrať administratívne prekážky, ktoré inak musia prekonať, ak chcú získať rovnaké práva ako slovenskí profesori a docenti. Zároveň to môže otvoriť cestu pre kvalitných odborníkov z praxe, čo je dôležité najmä pre kvalitu odborov, orientovaných na prax.
Skvalitňovaniu ľudských zdrojov pomôže aj navrhovaná podpora postdoktorandskej prípravy, zameraná na rozvoj začínajúcich vedcov. Vo vyspelých krajinách je bežnou súčasťou kariéry vedecko-pedagogického pracovníka. Umožňuje mu napríklad publikovať svoje zistenia z dizertačnej práce a zapojiť sa do konkrétnych výskumných projektov.
Dobrým nápadom je aj deklarovaná podpora internacionalizácie vysokých škôl cez mobility, prilákanie zahraničných odborníkov na Slovensko, ako aj podpora zapájania sa škôl do medzinárodného výskumu. Tieto opatrenia by mali prepojiť naše vzdelávanie a výskum s vyspelým zahraničím. Pre kvalitu výskumu je dôležitý aj záväzok investovať viac prostriedkov do Agentúry pre vedu a výskum, ktorá je hlavným zdrojom pre základný výskum u nás a ten je základným kameňom aplikovaného výskumu. Základný výskum nie je u nás, ale ani nikde vo svete podporovaný zo súkromných zdrojov, a tak je jeho podpora zo strany štátu nevyhnutná. Na Slovensku je však už dlhé roky žalostne nízka.
.spoločenské vedy
Riešenia, orientované na zvýšenie kvality, sú dôležitým doplnkom sprísnenia pravidiel akreditácie, ktoré sú v platnosti od apríla tohto roku. Samotné sprísnenie akreditácie totiž pomôže potrestať tých menej kvalitných a identifikovať tých kvalitnejších, ale neobsahuje nástroje na rozvoj kvality univerzít.
Z celospoločenského hľadiska považujem za veľmi dôležitú navrhovanú podporu rozvoja spoločenských vied. Tak ako v ostatných postkomunistických štátoch, aj u nás sú spoločenské vedy, spolu s humanitnými, vo veľmi zlom stave. Podpísal sa na tom do značnej miery komunizmus, ktorý ich potláčal. Komunistická vláda nebola zvedavá na reálnu ekonomickú situáciu, poznanie našej histórie či rozvoj kvalitného riadenia štátu. Kritické skúmanie človeka a spoločnosti bolo pre režim nebezpečné. Exaktné vedy ideovo neohrozovali komunizmus, a tak čelili menšej deformácii. Dopady komunizmu sú zrejmé ešte aj dnes, keď spoločenské a humanitné vedy stavajú na ľuďoch, ktorí nemali inú možnosť, než vyštudovať a začať vedecky pracovať v čase komunizmu. Kvalitné spoločenské a humanitné vedy sú však dôležité pre rozvoj Slovenska. Rovnako výskum tém, relevantných pre Slovensko, nám zahraničné grantové agentúry nezaplatia.
Presadenie vyššie uvedených návrhov narazí na silný odpor akademickej obce (rušenie titulov, profesionalizácia riadenia VŠ), ako aj ministerstva financií (zvýšenie prostriedkov na mobility, základný výskum, podporu spoločenských vied). Proti budú aj politici s väzbami na konkrétne mestá či regióny (zlučovanie vysokých škôl). Nie je zrejmé, do akej miery si to minister školstva uvedomuje. Kritika verejnosti a opozície by sa okrem tlaku na finančné pokrytie záväzkov zo Správy mala zamerať aj na tlak na plnenie navrhnutých opatrení. Najmä vtedy, keď sú pre naše vysoké školstvo a krajinu prínosom.
Autorka je doktorandka na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti a analytička Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť SGI.
K nevhodným navrhovaným riešeniam patrí prednostné podporovanie štúdia technických vied. Paradoxom je, že tieto odbory majú podľa samotnej správy väčší podiel nezamestnaných absolventov, než spoločenské vedy. Je správne, že štát chce podporovať štúdium, ktoré pripravuje absolventov pre trh práce, ale malo by sa realizovať cez podporu kvalitných študijných odborov, a nie odhadovaním, ktoré odbory budú žiadané na trhu práce o 3, 5 a viac rokov. To pripomína sociálne inžinierstvo.
Ďalšou oblasťou, kde treba byť opatrnejší, je prílišné prepojenie vysokých škôl na okamžité potreby praxe. Cieľ vysokých škôl musí byť vždy dlhodobý, kým potreby firiem sú krátkodobé. Inými slovami, nemali by sme pripravovať absolventa pre firmu X, ale absolventa, ktorý je schopný uplatniť sa počas celého pracovného života v rôznych firmách.
Druhou úlohou verejnosti, a najmä opozície, by mal byť tlak na ministra školstva, aby napĺňal prospešné návrhy zo správy. Medzi takéto patrí efektívnejšie používanie finančných a ľudských zdrojov. Ide napríklad o záväzok ministerstva vytvoriť väčšiu predvídateľnosť v prideľovaní verejných zdrojov vysokým školám. Takýto krok umožní univerzitám robiť dlhodobejšie plány v ich riadení a pustiť sa do väčších rozvojových projektov. Budú totiž informované na niekoľko rokov dopredu, podľa akých kritérií sa budú prerozdeľovať verejné prostriedky. Ďalším dobrým riešením v tejto oblasti je navrhované zlučovanie vysokých škôl, čo môže priniesť efektívnejšie využívanie zdrojov a zvyšovanie kvality vysokých škôl.
.prelomené tabu
Správa navrhuje aj opatrenia na zvýšenie kvality vysokých škôl. Jedným z dôležitých krokov, ktorý je u nás roky tabu, je profesionalizácia manažmentu vysokých škôl. To dlhodobo naráža na demokratický princíp riadenia univerzít, vďaka ktorému sa do vedenia dostáva zvyčajne akademik, vyhovujúci väčšine kolegov zo senátu, ktorý ho volí. Taký systém znižuje šancu, že do vedenia univerzity či fakulty nastúpi ten najschopnejší manažér, pripravený robiť nepopulárne kroky. Navyše, akademický senát má možnosť mnohé rozhodnutia vedenia blokovať. Manažér univerzity či fakulty je potom zodpovedný za organizáciu, v ktorej má relatívne obmedzené riadiace právomoci.
Zlepšenie riadenia VŠ by malo byť podporené podľa autorov správy aj tým, že univerzity získajú od štátu väčšiu slobodu definovať si svoju vnútornú organizáciu a pravidlá pre fungovanie samosprávnych orgánov. Takéto opatrenie by mohlo znamenať, že vnútorná organizácia školy bude môcť lepšie reflektovať rôzne potreby odlišných vysokých škôl. Vnútorné usporiadanie školy tak bude môcť odzrkadľovať napríklad veľkosť univerzity alebo jej zameranie a misiu. Inak bude vnútorne organizovaná univerzita s tisíckami, a inak škola so stovkami študentov. Iný typ organizácie môže vyhovovať škole s veľmi podobnými odbormi, ako je napríklad veterinárna univerzita, a iný univerzite s odbormi od matematiky cez filozofiu, prírodné vedy až po telesnú výchovu.
Kvalite vysokých škôl pomôžu aj kvalitnejší pedagógovia, čo sa môže dosiahnuť aj navrhovaným zrušením platových tabuliek. To umožní odmeňovanie ľudí viac podľa ich výkonu, a nie podľa rokov odpracovaných na škole a centrálne určených noriem. Platy tak budú lepšie slúžiť ako motivačný nástroj na zvýšenie výkonu zamestnancov. Kvalitu vedecko-pedagogického zboru môže zvýšiť aj zrušenie vedecko-pedagogických titulov profesor a docent. To by mohlo otvoriť miesta docentov a profesorov pre odborníkov, pôsobiacich na zahraničných univerzitách. Takým, ktorí sa chcú vrátiť domov a sú kvalitnými vedecko-pedagogickými pracovníkmi, by to pomohlo odbúrať administratívne prekážky, ktoré inak musia prekonať, ak chcú získať rovnaké práva ako slovenskí profesori a docenti. Zároveň to môže otvoriť cestu pre kvalitných odborníkov z praxe, čo je dôležité najmä pre kvalitu odborov, orientovaných na prax.
Skvalitňovaniu ľudských zdrojov pomôže aj navrhovaná podpora postdoktorandskej prípravy, zameraná na rozvoj začínajúcich vedcov. Vo vyspelých krajinách je bežnou súčasťou kariéry vedecko-pedagogického pracovníka. Umožňuje mu napríklad publikovať svoje zistenia z dizertačnej práce a zapojiť sa do konkrétnych výskumných projektov.
Dobrým nápadom je aj deklarovaná podpora internacionalizácie vysokých škôl cez mobility, prilákanie zahraničných odborníkov na Slovensko, ako aj podpora zapájania sa škôl do medzinárodného výskumu. Tieto opatrenia by mali prepojiť naše vzdelávanie a výskum s vyspelým zahraničím. Pre kvalitu výskumu je dôležitý aj záväzok investovať viac prostriedkov do Agentúry pre vedu a výskum, ktorá je hlavným zdrojom pre základný výskum u nás a ten je základným kameňom aplikovaného výskumu. Základný výskum nie je u nás, ale ani nikde vo svete podporovaný zo súkromných zdrojov, a tak je jeho podpora zo strany štátu nevyhnutná. Na Slovensku je však už dlhé roky žalostne nízka.
.spoločenské vedy
Riešenia, orientované na zvýšenie kvality, sú dôležitým doplnkom sprísnenia pravidiel akreditácie, ktoré sú v platnosti od apríla tohto roku. Samotné sprísnenie akreditácie totiž pomôže potrestať tých menej kvalitných a identifikovať tých kvalitnejších, ale neobsahuje nástroje na rozvoj kvality univerzít.
Z celospoločenského hľadiska považujem za veľmi dôležitú navrhovanú podporu rozvoja spoločenských vied. Tak ako v ostatných postkomunistických štátoch, aj u nás sú spoločenské vedy, spolu s humanitnými, vo veľmi zlom stave. Podpísal sa na tom do značnej miery komunizmus, ktorý ich potláčal. Komunistická vláda nebola zvedavá na reálnu ekonomickú situáciu, poznanie našej histórie či rozvoj kvalitného riadenia štátu. Kritické skúmanie človeka a spoločnosti bolo pre režim nebezpečné. Exaktné vedy ideovo neohrozovali komunizmus, a tak čelili menšej deformácii. Dopady komunizmu sú zrejmé ešte aj dnes, keď spoločenské a humanitné vedy stavajú na ľuďoch, ktorí nemali inú možnosť, než vyštudovať a začať vedecky pracovať v čase komunizmu. Kvalitné spoločenské a humanitné vedy sú však dôležité pre rozvoj Slovenska. Rovnako výskum tém, relevantných pre Slovensko, nám zahraničné grantové agentúry nezaplatia.
Presadenie vyššie uvedených návrhov narazí na silný odpor akademickej obce (rušenie titulov, profesionalizácia riadenia VŠ), ako aj ministerstva financií (zvýšenie prostriedkov na mobility, základný výskum, podporu spoločenských vied). Proti budú aj politici s väzbami na konkrétne mestá či regióny (zlučovanie vysokých škôl). Nie je zrejmé, do akej miery si to minister školstva uvedomuje. Kritika verejnosti a opozície by sa okrem tlaku na finančné pokrytie záväzkov zo Správy mala zamerať aj na tlak na plnenie navrhnutých opatrení. Najmä vtedy, keď sú pre naše vysoké školstvo a krajinu prínosom.
Autorka je doktorandka na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti a analytička Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť SGI.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.