Bratislavskí rockeri

Písať históriu, ktorej ste súčasťou, je problematická vec: Nedá sa vyhnúť subjektívnym pohľadom, povýšeným na autorizovaný záznam skutočnosti. Tomáš Berka a Fedor Frešo si toho nepochybne boli vedomí, a preto svoj príbeh o rockovej Bratislave napísali osobne, dalo by sa povedať „angažovane”. Netvária sa ako akademickí historici či systematickí archivári. Píšu ako tí, čo boli pritom a ako tí, čo téme svojej knihy – rockovej hudbe a mestu, v ktorom znela a znie – nielen rozumejú, ale ju aj milujú. Nakoniec – sú to bratislavskí rockeri.
Len pre istotu základné informácie o autoroch: Tomáš Berka, vyštudovaný aj praktizujúci scénograf a filmový architekt, pôsobil ako klávesista v kapelách We Five, Ex We Five, Modus a Prúdy, neskôr spolu s Ferom Griglákom založil skupinu Fermata, kde roky hral na klávesoch. Fedor Frešo nie je ničím menším, než žijúcou legendou československého bigbítu. Beatmen, Soulmen, Prúdy, Collegium music, Fermata, Blue Effect či dixielandový T&R Band sú len tie známejšie kapely, v ktorých pôsobil. Obidvaja autori už majú za sebou vydarené autobiografie: Blumentálske blues (Tomáš Berka) a Sideman (Fedor Frešo).
Rocková Bratislava je sviežo, vtipne, ľahkým štýlom napísaná kniha. Autori postupovali chronologicky – od 50. rokov takmer až do súčasnosti – pričom šikovne skombinovali osobné spomienky s príznačnými detailmi tej-ktorej doby, s dobovými fotografiami a so základnými informáciami o vtedajšej hudobnej scéne a kapelách, ktoré v nej pôsobili. Vďaka tomu je čítanie takmer celej knihy veľmi príjemným zážitkom. Od počúvania Rádia Luxemburg cez tvorivé bublanie v šesťdesiatych rokoch (a vznik kapiel so zábavnými anglickými názvami, v ktorých nachádzame viacerých budúcich rockových veteránov ako mladíkov) až po normalizačné trápenie (počas ktorého však vznikli najlepšie albumy v histórii slovenskej popmusic). Dočítame sa napríklad, ako mala Fermata problém s krátkym „a”, čo znamenal pre Beatmen a Soulmen Ladislav Bužek, alebo ako rockeri v štúdiu sprevádzali popové speváčky. Problém vzniká až pri posledných dekádach, keď kniha trochu stratí tempo a mení sa na encyklopedický zoznam mikropríbehov kapiel. Autori pritom niekedy prekvapia zhovievavosťou voči kapelám typu Metalinda a zároveň sarkastickou kritikou tých, ktoré im z nejakých dôvodov hudobne nesedia (za všetky spomeňme skupiny Vidiek, Para či Živé kvety). Kniha, našťastie, končí výživnými a zaujímavými kapitolami o hudobných nástrojoch, skúšobniach, manažéroch, textároch a o osobných snoch autorov.
Písanie o takej dynamickej, emócie vzbudzujúcej téme, akou je príbeh rockovej hudby vo vašom meste, je nebezpečné. Takmer určite niekoho vynecháte, iného urazíte a ďalšieho „neprávom” preceníte. Všetko ešte komplikuje fakt, že autori majú svoj vkus a patria k svojej generácii. Frešo s Berkom týmito nebezpečnými úžinami preplávali celkom úspešne a ešte k tomu s vtipom a nadhľadom. Možno, že by lepšie urobili, keby svoje rozprávanie ukončili niekedy v 90. rokoch, prípadne keby si na posledné dekády pribrali mladšieho spolupracovníka, ktorý by bol vnímavejší k hudbe svojej generácie.
Napriek tomu: Rocková Bratislava je cenná kniha, v ktorej je zaujímavé si listovať, pozerať si obrázky a kdekoľvek začať čítať.
V jej predposlednom odseku píše Fedor Frešo o tom, ako sníva, že stretne nejakého svojho hudobného hrdinu a skamaráti sa s ním. Pri čítaní Rockovej Bratislavy som si spomenul na svojich hudobných hrdinov, lebo aj o nich je táto kniha. Viacerí vrátane oboch autorov sú tu, stretávame sa, kamarátime sa. Niektoré sny sa plnia.

Tomáš Berka, Fedor Frešo: Rocková Bratislava Slovart, 2013.