Prvá obálka s textom Slováci, prepáčte! a posledná s titulom Bocsánat, Magyrok! spolu s dvoma textami, v ktorých sa László Surján z Fideszu ospravedlnil nielen za maďarizáciu, ale aj za maďarskú aroganciu a pocit kultúrnej nadradenosti voči Slovákom, a ja som vyjadril ľútosť nad brutalitou Trianonu a Benešových dektrétov voči Maďarom, vyvolali niektoré pozoruhodné reakcie.
Slovenské médiá a elity Surjánov postoj buď odignorovali, alebo ho bez citovania zhodili. Mimoriadne nenovinársky sa zachoval denník SME, ktorý bez základného spravodajstva o slovách podpredsedu Európskeho parlamentu uverejnil iba komentár, v ktorom vylúčil Surjána z okruhu ľudí, ktorí by mohli k zmiereniu prispieť a čokoľvek vážne povedať. A zväčša liberálne elity, ktoré inak o humanizme a vciťovaní sa zoširoka rečia, tie zborovo mlčali. Lebo, veď Surján je kresťanský demokrat, všakáno...
Ale nie je to problém liberálov. Hlboko veriaci protestant, bývalý veľvyslanec v Maďarsku Štefan Markuš, v reakcii na sociálnych sieťach napísal, že mi chýba poznanie historických suvislostí Trianonu a že zmeniť sa musia Maďari, inak sa nič nedá robiť. Lebo veď my brvno v oku nemáme, všakáno...
Ale nie je to dokonca ani výlučný problém nás Slovákov. Pál Csáky vo svojom blogu rovno napísal, že som ako Fico, pretože chcem dobré vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom, ale na maďarskú menšinu u nás kašlem. Lebo veď sa nepoznáme dlhé roky a nevieme, čo kto robil pri Dzurindovom podraze s územným členením Slovenska, či pri Hedvige Malinovej, všakáno...
Nestačím sa diviť, čo spôsobí, keď jeden Slovák povie, že aj na Maďaroch boli vykonané krivdy a jeden Maďar odpovie, že cíti krivdy vlastného národa na Slovákoch. Nechcem byť nespravodlivý, ale zatiaľ som z toho vyrozumel iba toto: ešte aj tá progresívnejšia časť Slovákov pripúšťa akékoľvek kroky k zmiereniu iba vtedy, ak ich robia oni samotní. Neviem, či je to nadutosť, alebo zištný záujem kruhov tolerancie, alebo len závisť, ale je to smutné poznanie. A to, že časť našich Maďarov, narcisti typu Csákyho, nepripúšťa žiadne zmierenie, len svoje klamavé ja, je bez publikovateľného vysvetlenia.
Nevôľu som očakával, jej smer nie. Ale aspoň viem zasa o kúsok viac. Medzi Slovákmi a Maďarmi je hlboký problém, aj v každom z nás zvlášť, ale o to zaujímavejšou výzvou je naša budúcnosť.
K téme prinášame reakcie Františka Mikloška a Pétera Hunčíka v rubrike .doma.
Slovenské médiá a elity Surjánov postoj buď odignorovali, alebo ho bez citovania zhodili. Mimoriadne nenovinársky sa zachoval denník SME, ktorý bez základného spravodajstva o slovách podpredsedu Európskeho parlamentu uverejnil iba komentár, v ktorom vylúčil Surjána z okruhu ľudí, ktorí by mohli k zmiereniu prispieť a čokoľvek vážne povedať. A zväčša liberálne elity, ktoré inak o humanizme a vciťovaní sa zoširoka rečia, tie zborovo mlčali. Lebo, veď Surján je kresťanský demokrat, všakáno...
Ale nie je to problém liberálov. Hlboko veriaci protestant, bývalý veľvyslanec v Maďarsku Štefan Markuš, v reakcii na sociálnych sieťach napísal, že mi chýba poznanie historických suvislostí Trianonu a že zmeniť sa musia Maďari, inak sa nič nedá robiť. Lebo veď my brvno v oku nemáme, všakáno...
Ale nie je to dokonca ani výlučný problém nás Slovákov. Pál Csáky vo svojom blogu rovno napísal, že som ako Fico, pretože chcem dobré vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom, ale na maďarskú menšinu u nás kašlem. Lebo veď sa nepoznáme dlhé roky a nevieme, čo kto robil pri Dzurindovom podraze s územným členením Slovenska, či pri Hedvige Malinovej, všakáno...
Nestačím sa diviť, čo spôsobí, keď jeden Slovák povie, že aj na Maďaroch boli vykonané krivdy a jeden Maďar odpovie, že cíti krivdy vlastného národa na Slovákoch. Nechcem byť nespravodlivý, ale zatiaľ som z toho vyrozumel iba toto: ešte aj tá progresívnejšia časť Slovákov pripúšťa akékoľvek kroky k zmiereniu iba vtedy, ak ich robia oni samotní. Neviem, či je to nadutosť, alebo zištný záujem kruhov tolerancie, alebo len závisť, ale je to smutné poznanie. A to, že časť našich Maďarov, narcisti typu Csákyho, nepripúšťa žiadne zmierenie, len svoje klamavé ja, je bez publikovateľného vysvetlenia.
Nevôľu som očakával, jej smer nie. Ale aspoň viem zasa o kúsok viac. Medzi Slovákmi a Maďarmi je hlboký problém, aj v každom z nás zvlášť, ale o to zaujímavejšou výzvou je naša budúcnosť.
K téme prinášame reakcie Františka Mikloška a Pétera Hunčíka v rubrike .doma.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.