.prečo sa firmám Čecha Jána Antonína Baťu darilo aj počas Tisovho slovenského štátu?
V prvom rade treba uviesť, že Baťovci začali s hospodárskymi aktivitami na Slovensku už v 30. rokoch, teda za krízy. Bolo im jedno, či budú prosperovať v Československu, alebo neskôr v podmienkach slovenského štátu, v Kanade alebo Indii. Ani za Tisa s tým nebol problém, oni boli pragmatici. Veď napokon aj samotné hospodárstvo riadili ďalej prvorepublikoví národohospodári ako Imrich Karvaš a Peter Zaťko.
.ani Nemci s tým nemali problém?
Vôbec nie. Baťovci mali naďalej dobré podmienky na podnikanie, štát to vítal, keďže išlo o prosperujúcu firmu a aj Nemci potrebovali topánky. Slovensko chápali ako svoj hospodársky satelit a chceli tu mať pokoj. Samozrejme, z ideologických dôvodov tlačili na deportácie Židov, ale inak sa správali pragmaticky.
.to bol aj dôvod, pre ktorý bol Baťa po vojne odsúdený ako kolaborant – teda, že ďalej podnikal a prosperoval?
Bol to pohon, ktorý vychádzal z ducha doby. Aj Vlasta Burian prišiel o majetok, tiež bol odsúdený za kolaboráciu s Nemcami na základe pochybných dôvodov, pričom neskôr sa na to zabudlo a mohol opäť hrať. Samozrejme, ak chcel Baťa podnikať, nemal inú možnosť, ako spolupracovať aj s Nemcami. To odsúdenie bolo veľkým paradoxom, veď jeho závody patrili k centru odboja, jeho manažéri boli významnými členmi odboja, ktorému pomáhali po ekonomickej stránke, a to aj počas SNP. Odboju napríklad dodali 20-tisíc topánok, čo bolo obrovské množstvo, pripravené pre povstaleckú armádu.
.tisov režim vedel o tejto odbojovej činnosti, alebo to robili v úplnej ilegalite?
Ono sa vtedy vedelo kto je kto, tak ako sa to vie dnes. (Úsmev.) Robili to teda skôr v takej poloilegalite. Treba si uvedomiť, že aj príprava SNP sa diala v oficiálnych hospodárskych inštitúciach na čele s guvernérom Národnej banky Slovenska.
.baťove podniky, ktoré presahovali istý počet zamestnancov, boli v roku 1945 znárodnené, pričom Baťovi bolo na základe Benešových dekrétov prisľúbené, že dostane náhradu. Myslel Beneš tento záväzok vážne?
Beneš ako aj Demokratické strana to určite mysleli vážne, v tom čase to dokonca mysleli vážne aj komunisti. To, že za akcie mali dostať náhradu, vychádzalo z filozofie pozemkovej reformy za prvej republiky, kde tiež vzali šľachte pozemky, ale za náhradu. Takto to bolo zakotvené aj v Benešových dekrétoch a aj by sa to udialo, keby neprišlo k roku 1948. Potom už nič také neprichádzalo do úvahy.
.ako sa v role historika pozeráte na rozhodnutie českých aj slovenských súdov, ktoré definitívne očistili meno J. A. Baťu?
Tie verdikty sú správne, tým väčšmi, že Baťa dokázateľne pomáhal odboju. Treba však dodať, že už boli len právnou formalitou, keďže povesť Baťu bola v očiach verejnosti dávno očistená. Myslím si, že ani väčšina historikov až do týchto rozhodnutí nevedela, že Baťa bol kedysi odsúdený ako kolaborant.
.ako sa pozeráte na potomkov J. A. Baťu, ktorí žiadajú od Slovenska miliardy eur ako odškodnenie?
To je nezmysel. Je to útok na Benešove dekréty ako také, nemá to teda na súdoch veľkú šancu na úspech.
.odhliadnime od Benešových dekrétov. Čo si myslíte o tejto požiadavke z morálneho hľadiska?
Ak by sme takto uvažovali, museli by sme odškodňovať všetkých, ktorí prišli o svoje majetky pred rokom 1948. Ale kto by dnes otváral pozemkovú reformu, ktorú urobilo medzivojnové demokratické Československo? A pritom to bol takisto veľmi sporný zákon.
V prvom rade treba uviesť, že Baťovci začali s hospodárskymi aktivitami na Slovensku už v 30. rokoch, teda za krízy. Bolo im jedno, či budú prosperovať v Československu, alebo neskôr v podmienkach slovenského štátu, v Kanade alebo Indii. Ani za Tisa s tým nebol problém, oni boli pragmatici. Veď napokon aj samotné hospodárstvo riadili ďalej prvorepublikoví národohospodári ako Imrich Karvaš a Peter Zaťko.
.ani Nemci s tým nemali problém?
Vôbec nie. Baťovci mali naďalej dobré podmienky na podnikanie, štát to vítal, keďže išlo o prosperujúcu firmu a aj Nemci potrebovali topánky. Slovensko chápali ako svoj hospodársky satelit a chceli tu mať pokoj. Samozrejme, z ideologických dôvodov tlačili na deportácie Židov, ale inak sa správali pragmaticky.
.to bol aj dôvod, pre ktorý bol Baťa po vojne odsúdený ako kolaborant – teda, že ďalej podnikal a prosperoval?
Bol to pohon, ktorý vychádzal z ducha doby. Aj Vlasta Burian prišiel o majetok, tiež bol odsúdený za kolaboráciu s Nemcami na základe pochybných dôvodov, pričom neskôr sa na to zabudlo a mohol opäť hrať. Samozrejme, ak chcel Baťa podnikať, nemal inú možnosť, ako spolupracovať aj s Nemcami. To odsúdenie bolo veľkým paradoxom, veď jeho závody patrili k centru odboja, jeho manažéri boli významnými členmi odboja, ktorému pomáhali po ekonomickej stránke, a to aj počas SNP. Odboju napríklad dodali 20-tisíc topánok, čo bolo obrovské množstvo, pripravené pre povstaleckú armádu.
.tisov režim vedel o tejto odbojovej činnosti, alebo to robili v úplnej ilegalite?
Ono sa vtedy vedelo kto je kto, tak ako sa to vie dnes. (Úsmev.) Robili to teda skôr v takej poloilegalite. Treba si uvedomiť, že aj príprava SNP sa diala v oficiálnych hospodárskych inštitúciach na čele s guvernérom Národnej banky Slovenska.
.baťove podniky, ktoré presahovali istý počet zamestnancov, boli v roku 1945 znárodnené, pričom Baťovi bolo na základe Benešových dekrétov prisľúbené, že dostane náhradu. Myslel Beneš tento záväzok vážne?
Beneš ako aj Demokratické strana to určite mysleli vážne, v tom čase to dokonca mysleli vážne aj komunisti. To, že za akcie mali dostať náhradu, vychádzalo z filozofie pozemkovej reformy za prvej republiky, kde tiež vzali šľachte pozemky, ale za náhradu. Takto to bolo zakotvené aj v Benešových dekrétoch a aj by sa to udialo, keby neprišlo k roku 1948. Potom už nič také neprichádzalo do úvahy.
.ako sa v role historika pozeráte na rozhodnutie českých aj slovenských súdov, ktoré definitívne očistili meno J. A. Baťu?
Tie verdikty sú správne, tým väčšmi, že Baťa dokázateľne pomáhal odboju. Treba však dodať, že už boli len právnou formalitou, keďže povesť Baťu bola v očiach verejnosti dávno očistená. Myslím si, že ani väčšina historikov až do týchto rozhodnutí nevedela, že Baťa bol kedysi odsúdený ako kolaborant.
.ako sa pozeráte na potomkov J. A. Baťu, ktorí žiadajú od Slovenska miliardy eur ako odškodnenie?
To je nezmysel. Je to útok na Benešove dekréty ako také, nemá to teda na súdoch veľkú šancu na úspech.
.odhliadnime od Benešových dekrétov. Čo si myslíte o tejto požiadavke z morálneho hľadiska?
Ak by sme takto uvažovali, museli by sme odškodňovať všetkých, ktorí prišli o svoje majetky pred rokom 1948. Ale kto by dnes otváral pozemkovú reformu, ktorú urobilo medzivojnové demokratické Československo? A pritom to bol takisto veľmi sporný zákon.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.