Nuž, na novinársku otázku som odpovedal, že aj ja mám obavy zo „spolupráce“ Fico – Orbán, veď o nich vieme aj to, že rozumejú boju a milujú konfrontácie.
Prešlo niekoľko mesiacov a nestalo sa nič. Potom sa uskutočnilo aj osobné stretnutie a znova sa nič nestalo. Presnejšie, stalo sa to, že obidvaja premiéri začali hovoriť, ako medzi Budapešťou a Bratislavou v podstate ani nie sú vážne problémy. Ba čo viac, v jednom svojom prejave Orbán uviedol Maďarom Slovensko ako vzor, čo sa doteraz nikdy nestalo.
Čestne priznávam, že som následne s veľkou dávkou škodoradosti čítal mnoho „krvavoústych“ blogerov z maďarskej strany, ktorí boli očividne zmätení. Veď oni čakali na Orbána práve preto, aby mohli nadávať a vrieskať za podpory vlády a namiesto toho im Šéf hodil červenú kartu, že Čuš!
.gesto zmierenia
A voľaktorý deň sa stalo aj to, že známa osobnosť Fideszu, László Surján, odovzdal vyznamenanie za prácu, vykonanú v záujme slovensko-maďarských vzťahov, Štefanovi Hríbovi. Ten ho prijal a napísal Lászlóovi Surjánovi ospravedlňujúci list, v ktorom popri iných veciach uviedol aj neuralgické body slovensko-maďarských vzťahov. Na to všetko potom aj Surján napísal ospravedlňujúci list a uviedol hriechy Maďarov.
Tak toto je skutočne zarážajúce, koktal istý menšinový politik. Bol by som zvedavý na to, či Orbán o tejto veci vedel, pokračoval.
Všeobecný zmätok dobre charakterizuje článok, v ktorom istý maďarský menšinový blogerský vodca vyjadruje svoju mienku o veci.
Ide o to, že Surján vo svojom liste spomína také maďarské hriechy, ktoré by priemerný človek maďarskej národnosti nemohol bez obáv zo zhnusenia, opľutia, ba vylúčenia zo spoločenstva ani len napísať, nieto ešte, aby sa za ne ospravedlňoval. Lenže Surján nie je obyčajný maďarský smrteľník. On je podpredsedom EÚ, poslancom Fideszu a ešte si možno predstaviť, že je aj Šéfovým priateľom. A vtedy je možné aj to, že Šéf predsa len o celej veci vedel. A keď je to tak, nuž vtedy musí prísť Čuš, však veru?!
Nuž, čo urobí v takomto prípade maďarský blogerský vodca na Slovensku? Namiesto kritiky Surjána sa pustí do Hríba, obviní ho zo zámerného prekrúcania, a potom mu vysvetlí, ako treba správne chápať maďarské dejiny. Na konci článku vysloví, že Hríb je „v maďarskej otázke“ na Ficovej úrovni. Čiže z celého nerozumie nič.
Ale ostaňme pri podstate. Poldruha roka existuje tandem Orbán – Fico, a predsa nevypukla medzi dvoma krajinami vojna. Je bezproblémový, dalo by sa povedať, nudný mier. Pravda, väčšina ľudí dobre vidí, že vo vzťahu dvoch krajín sa neuskutočnilo žiadne zásadné opatrenie, ale Fica ani Orbána sa nikto neodváži kritizovať alebo im povedať, že sú vlastizradcovia. A keby to niekto aj povedal, ani vtedy by sa nestalo nič, veď pozícia obidvoch premiérov je stabilná ako žula. A to sa veru ešte za dvadsaťštyri rokov nestalo.
A ako sa tak na to pozerám, títo dvaja budú ešte päť-šesť rokov určovať priebeh dejín na oboch stranách Dunaja.
Z toho všetkého sa natíska otázka, čo sa stane vtedy, ak rozličné príčiny a okolnosti (tlak zo strany EÚ, hospodárska situácia, sociálne problémy a podobne) dvoch Vodcov predsa len donútia, aby začali vyjednávať?
Na to by som odpovedal, že tou formou, akou riadili veci počas uplynulého poldruha roka, sa už v žiadnom prípade nesmie ďalej pokračovať. Usporiadanie slovensko-maďarských vzťahov nemôže závisieť od „panského huncútstva“ dvoch premiérov, teda od toho, či práve majú, alebo nemajú náladu diskutovať. Môžu hovoriť hocičo, problémov je dosť a všetko sa predsa nedá pozametať pod koberec len preto, že oni sa rozhodli, že teraz sa nepovadíme! Treba zodpovedne rokovať, tak ako de Gaulle a Adenauer.
.treba začať hneď
A kto by mohol rokovať za súčasnej situácie? Nuž výlučne oni dvaja.
Jedine oni by mohli garantovať, že rokovania budú naozaj rokovania. Oni by napríklad mohli vysloviť aj to, že slovensko-maďarské vzťahy nie sú vôbec tragické, lebo u nás nie sú etnické hroby, ako je to po celom svete.
A jedine oni by vedeli zastaviť „dobroprajných podrazníkov“, ktorí, odvolávajúc sa na svoje historické znalosti, vždy chcú začať či presnejšie podraziť rokovania najťažšími úlohami a každú odpoveď začínajú slovom „ale“, čo v skutočnosti znamená „nie“.
A len Viktor Orbán a Robert Fico by vedeli vysvetliť občanom, že teraz nepotrebujeme vykrikovanie a emocionálne výpady, ale potrebujeme ľudí, ktorí dokážu niečo urobiť a prijať drobné gestá, ľudí, ktorí protistranu nechcú poraziť a ponížiť, ale chcú sa s ňou dohodnúť.
Tak, ako to píše László Surján. Pravda, on nie je Orbán, ale ktohovie. Možno, že predsa je jeho priateľom.
Ešte nikdy som sa nestretol s Lászlóom Surjánom. Jeho názory však dobre poznám a väčšinu z nich nedokážem prijať. Jeho názory na regulovanie pôrodnosti, na homosexualitu, na rodinu sú na svetelné roky vzdialené od mojich. Hoci sa obidvaja považujeme za Maďarov, veľmi sa líšia ešte aj naše názory, súvisiace s úlohou a poslaním Maďarov.
Teraz však napísal list, ktorý sa dá len ťažko pochopiť nesprávne. Vo svojom liste naliehavo žiada dialóg a rokovania. Tak teda si s ním treba sadnúť a začať rokovania.
Či už Orbán o tomto liste vedel, alebo nie.
Autor je psychiater, napísal oceňovaný román Hraničný prípad.
Prešlo niekoľko mesiacov a nestalo sa nič. Potom sa uskutočnilo aj osobné stretnutie a znova sa nič nestalo. Presnejšie, stalo sa to, že obidvaja premiéri začali hovoriť, ako medzi Budapešťou a Bratislavou v podstate ani nie sú vážne problémy. Ba čo viac, v jednom svojom prejave Orbán uviedol Maďarom Slovensko ako vzor, čo sa doteraz nikdy nestalo.
Čestne priznávam, že som následne s veľkou dávkou škodoradosti čítal mnoho „krvavoústych“ blogerov z maďarskej strany, ktorí boli očividne zmätení. Veď oni čakali na Orbána práve preto, aby mohli nadávať a vrieskať za podpory vlády a namiesto toho im Šéf hodil červenú kartu, že Čuš!
.gesto zmierenia
A voľaktorý deň sa stalo aj to, že známa osobnosť Fideszu, László Surján, odovzdal vyznamenanie za prácu, vykonanú v záujme slovensko-maďarských vzťahov, Štefanovi Hríbovi. Ten ho prijal a napísal Lászlóovi Surjánovi ospravedlňujúci list, v ktorom popri iných veciach uviedol aj neuralgické body slovensko-maďarských vzťahov. Na to všetko potom aj Surján napísal ospravedlňujúci list a uviedol hriechy Maďarov.
Tak toto je skutočne zarážajúce, koktal istý menšinový politik. Bol by som zvedavý na to, či Orbán o tejto veci vedel, pokračoval.
Všeobecný zmätok dobre charakterizuje článok, v ktorom istý maďarský menšinový blogerský vodca vyjadruje svoju mienku o veci.
Ide o to, že Surján vo svojom liste spomína také maďarské hriechy, ktoré by priemerný človek maďarskej národnosti nemohol bez obáv zo zhnusenia, opľutia, ba vylúčenia zo spoločenstva ani len napísať, nieto ešte, aby sa za ne ospravedlňoval. Lenže Surján nie je obyčajný maďarský smrteľník. On je podpredsedom EÚ, poslancom Fideszu a ešte si možno predstaviť, že je aj Šéfovým priateľom. A vtedy je možné aj to, že Šéf predsa len o celej veci vedel. A keď je to tak, nuž vtedy musí prísť Čuš, však veru?!
Nuž, čo urobí v takomto prípade maďarský blogerský vodca na Slovensku? Namiesto kritiky Surjána sa pustí do Hríba, obviní ho zo zámerného prekrúcania, a potom mu vysvetlí, ako treba správne chápať maďarské dejiny. Na konci článku vysloví, že Hríb je „v maďarskej otázke“ na Ficovej úrovni. Čiže z celého nerozumie nič.
Ale ostaňme pri podstate. Poldruha roka existuje tandem Orbán – Fico, a predsa nevypukla medzi dvoma krajinami vojna. Je bezproblémový, dalo by sa povedať, nudný mier. Pravda, väčšina ľudí dobre vidí, že vo vzťahu dvoch krajín sa neuskutočnilo žiadne zásadné opatrenie, ale Fica ani Orbána sa nikto neodváži kritizovať alebo im povedať, že sú vlastizradcovia. A keby to niekto aj povedal, ani vtedy by sa nestalo nič, veď pozícia obidvoch premiérov je stabilná ako žula. A to sa veru ešte za dvadsaťštyri rokov nestalo.
A ako sa tak na to pozerám, títo dvaja budú ešte päť-šesť rokov určovať priebeh dejín na oboch stranách Dunaja.
Z toho všetkého sa natíska otázka, čo sa stane vtedy, ak rozličné príčiny a okolnosti (tlak zo strany EÚ, hospodárska situácia, sociálne problémy a podobne) dvoch Vodcov predsa len donútia, aby začali vyjednávať?
Na to by som odpovedal, že tou formou, akou riadili veci počas uplynulého poldruha roka, sa už v žiadnom prípade nesmie ďalej pokračovať. Usporiadanie slovensko-maďarských vzťahov nemôže závisieť od „panského huncútstva“ dvoch premiérov, teda od toho, či práve majú, alebo nemajú náladu diskutovať. Môžu hovoriť hocičo, problémov je dosť a všetko sa predsa nedá pozametať pod koberec len preto, že oni sa rozhodli, že teraz sa nepovadíme! Treba zodpovedne rokovať, tak ako de Gaulle a Adenauer.
.treba začať hneď
A kto by mohol rokovať za súčasnej situácie? Nuž výlučne oni dvaja.
Jedine oni by mohli garantovať, že rokovania budú naozaj rokovania. Oni by napríklad mohli vysloviť aj to, že slovensko-maďarské vzťahy nie sú vôbec tragické, lebo u nás nie sú etnické hroby, ako je to po celom svete.
A jedine oni by vedeli zastaviť „dobroprajných podrazníkov“, ktorí, odvolávajúc sa na svoje historické znalosti, vždy chcú začať či presnejšie podraziť rokovania najťažšími úlohami a každú odpoveď začínajú slovom „ale“, čo v skutočnosti znamená „nie“.
A len Viktor Orbán a Robert Fico by vedeli vysvetliť občanom, že teraz nepotrebujeme vykrikovanie a emocionálne výpady, ale potrebujeme ľudí, ktorí dokážu niečo urobiť a prijať drobné gestá, ľudí, ktorí protistranu nechcú poraziť a ponížiť, ale chcú sa s ňou dohodnúť.
Tak, ako to píše László Surján. Pravda, on nie je Orbán, ale ktohovie. Možno, že predsa je jeho priateľom.
Ešte nikdy som sa nestretol s Lászlóom Surjánom. Jeho názory však dobre poznám a väčšinu z nich nedokážem prijať. Jeho názory na regulovanie pôrodnosti, na homosexualitu, na rodinu sú na svetelné roky vzdialené od mojich. Hoci sa obidvaja považujeme za Maďarov, veľmi sa líšia ešte aj naše názory, súvisiace s úlohou a poslaním Maďarov.
Teraz však napísal list, ktorý sa dá len ťažko pochopiť nesprávne. Vo svojom liste naliehavo žiada dialóg a rokovania. Tak teda si s ním treba sadnúť a začať rokovania.
Či už Orbán o tomto liste vedel, alebo nie.
Autor je psychiater, napísal oceňovaný román Hraničný prípad.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.