.keď zverejnil denník SME informáciu, že bývalý riaditeľ Vojenskej spravodajskej služby (VSS) Juraj Šebo a šéf Vojenského obranného spravodajstva (VOS) Ľubomír Skuhra sú podozriví, že počas prvej vlády Roberta Fica vo veľkom tunelovali vojenské tajné služby, vyzeralo to na kauzu roka. Politici z oboch strán barikády (Galko, Fedor, Glváč) robili mimoriadne tlačovky, viackrát sa stretli aj poslanci kontrolného výboru parlamentu. Škandál púta aj najväčšiu pozornosť médií od nástupu Ficovej vlády – aj takmer po dvoch týždňoch však chýba jasná politická koncovka.
Minimum je pritom odchod Skuhru aj Glváča. Nepríjemným otázkam by mal však čeliť aj minister vnútra Robert Kaliňák, ktorý bol na obrane vždy viac ako doma. Opozícia ako celok však sladko spí, keďže nepochopila, že toto je škandál, porovnateľný s Gorilou – no pokým prvá Gorila bola sfarbená domodra, táto je už stopercentne červená. No keďže opozícia s výnimkou SaS má zrejme iné priority, Robert Fico sa môže tváriť, že o nič nejde. Prípadne kauzu zľahčovať bonmotmi, že v tom, čo zatiaľ zverejnili médiá, „sa ani divá sviňa nevyzná“. Podstata tunelovania bola totiž načrtnutá – na škodu veci – len v hrubých rysoch. Chýbajú tvrdé dáta, pred ktorými by nemohol zatvárať oči ani súčasný premiér.
.o čo ide
Podľa všetkého máme pritom do činenia s organizovanou skupinou, ktorá v rokoch 2007 – 2010, keď bol ministrom obrany Jaroslav Baška (Smer), systematicky rozkrádala majetok vojenských tajných služieb. V princípe to malo fungovať tak, že tajní najskôr kúpili – za trhové ceny – dom, byt či chatu. Následne ho za štátne peniaze zrekonštruovali a po nejakom čase vyradili ako nepotrebný alebo dekonšpirovaný. A potom ho lacno predali firmám alebo ľuďom, ktorí mali väzby s vedením služby.
Argument o dekonšpirácii bol zrejme účelový – v jednom z takýchto domov napríklad dodnes žije bývalý príslušník VSS. Dokonca stále jazdí aj na aute, ktoré predtým patrilo službe. Okrem toho, aj v prípade, že je majetok vojenskej tajnej služby z času na čas naozaj dekonšpirovaný, nič predsa nebráni tomu, aby sa naďalej využíval v rámci rezortu obrany, alebo odpredal na dražbe. Hodnota majetku služby sa údajne umelo znižovala aj fingovanými nehodami (pád stromu na chatu).
Na podvody, pre ktoré prišiel štát o milióny eur, sa prišlo v roku 2011, keď bol ministrom obrany Ľubomír Galko (SaS). Pri preverovaní účtovníctva VSS a VOS, ktoré boli navzájom oddelené, sa zistilo, že majetok VSS, ktorý bol oficiálne prevedený na VOS, tam v skutočnosti nikdy neskončil. Detaily sú opísané v tajnej správe o tunelovaní, ktorú vypracoval Galkov podriadený – bývalý zástupca riaditeľa VSS Vladimír Suchodolinský. Minulý týždeň odhalil svoju identitu aj pred médiami.
.štyri milióny eur
Podľa Galka však ide len o špičku ľadovca. V novembri 2011, keď ho pre kauzu odpočúvania novinárov odvolali z funkcie ministra, sa vraj preverovali aj iné podozrenia z tunelovania vojenských tajných služieb z obdobia prvej Ficovej vlády. Podľa informácií .týždňa išlo napríklad o fiktívne platby pre údajných legalizantov VSS, respektíve o prevody majetku, ku ktorým nie sú žiadne účtovné doklady. Celkovo mali z rozpočtu tajných služieb týmto spôsobom zmiznúť takmer štyri milióny eur!
Minister Glváč má pravdu, že primárne nejde o jeho škandál, keďže šéfom rezortu je až od apríla 2012. Dnes je však jasné, že za tunelovanie vojenských tajných služieb prebral politickú zodpovednosť. Odkedy je totiž ministrom, neurobil nič, aby škandál riadne preveril, hoci bol na jeho základné kontúry viackrát upozornený. Je pritom jedno, či to robil Glváč z nedbanlivosti (nečíta dokumenty, ktoré mu pripravili podriadení), alebo so zámerom kryť vlastných ľudí, namočených v kauze (Skuhra).
Ministrovi „zavaril” aj autor správy o tunelovaní majetku vojenských tajných služieb Suchodolinský, ktorý pred zapnutými kamerami presvedčivo zdôvodnil, že nejde o žiadny pamflet. Až dovtedy totiž Glváč kauzu bagatelizoval výrokmi, že ide o spravodajskú hru, respektíve, že spomínaný dokument je „slohová práca”. A je pritom jedno, že Suchodolinskému sa rozviazal jazyk až po tom, ako bol odvolaný z postu vojenského pridelenca na Ukrajine. V prostredí rezortu obrany ho totiž považujú za slušného človeka.
.ficove možnosti
Premiér Fico napriek tomu tvrdí, že Glváčovi dôveruje, pretože nemôže inak. Glváč má totiž od vstupu do politiky v Smere silnú pozíciu, keďže za ním stojí údajný mecenáš strany Vladimír Poór. Toto spojenectvo ho zachránilo aj v roku 2006, keď Fico vyčistil kandidátku Smeru od ľudí Fedora Flašíka. Fica vtedy nahnevalo, že Flašík si údajne nechal časť peňazí od sponzorov strany. Glváč, ktorý v minulosti podnikal s Flašíkom aj Poórom, však na kandidátke zostal. A to dokonca na pomerne vysokom ôsmom mieste. Glváča sa vtedy zastal aj Robert Kaliňák.
Fico síce nemá bratislavského šéfa Smeru Glváča rád, záväzky voči mecenášom strany mu však nedovolili konať ani v roku 2008. Vtedy totiž vyšlo najavo, že firma blízka Glváčovi sa dostala k lukratívnym pozemkom na Čiernej Vode podobným spôsobom, ako podnikatelia blízki Vladimírovi Mečiarovi k parcelám vo Veľkom Slavkove. Fico nikdy neriešil ani Glváčov nadštandardný vzťah s Igorom Rattajom z finančnej skupiny J&T, ktorý bol tiež zapletený v kauze Čierna Voda.
Predseda Smeru obišiel mlčaním aj Glváčov starší výrok o zavraždenom bosovi podsvetia Jozefovi Svobodovi. „Poznali sme sa, niekoľkokrát som ho stretol v Alžbetke. A nehanbím sa za to,“ povedal Glváč .týždňu v októbri 2005. Jeho pozíciu v strane posilnilo aj víťazstvo Milana Ftáčnika v súboji o post primátora Bratislavy, ako aj fakt, že Smer vyhral vlani v hlavnom meste aj parlamentné voľby. Ak by teda teraz Fico Glváča odvolal, bolo by to obrovské prekvapenie. Ak to však neurobí, preberá za kauzu tunelovania plnú politickú zodpovednosť.
.kaliňák ako krytie
Silné politické krytie má aj jeden z hlavných aktérov škandálu Ľubomír Skuhra. Za šéfa VOS ho síce minulý rok vymenoval Glváč, v skutočnosti je to však človek Róberta Kaliňáka. Skuhra sa stal vďaka nemu prvýkrát riaditeľom VOS už v roku 2006. Kaliňák bol síce vtedy ministrom vnútra, mal však veľký vplyv aj na fungovanie rezortu obrany. „Škandál s tunelovaním, ku ktorému malo dochádzať v rokoch 2007 – 2010, prerástol múry VOS. To znamená, že boli doňho zapojené aj osoby z prostredia mimo rezortu obrany,” myslí si exminister Galko.
Galko pripúšťa, že aj preverovanie týchto podozrení, ktoré nariadil po svojom nástupe do funkcie, mohlo byť dôvodom, prečo sa Kaliňák tak nadštandardne angažoval v kauze odpočúvania novinárov. Galko bol napokon pre tento škandál v roku 2011 odvolaný z funkcie. „Keď si spomeniem, aký na mňa vyvíjali obrovský tlak, aby som odvolal vtedajšieho šéfa VOS Pavla Brychtu, tak táto otázka je legitímna. Keď som to neurobil, do 48 hodín sme sa z funkcií porúčali obaja. A v priebehu niekoľkých týždňov musel odísť aj šéf VSS Roman Mikulec.”
Práve Brychta s Mikulcom totiž začali na Galkov pokyn preverovať rozsiahle podvody vo VSS a VOS, z ktorých sú podozriví ich predchodcovia – Juraj Šebo a Ľubomír Skuhra. Kaliňák však odmieta, že by sa v kauze odpočúvania angažoval preto, aby sa nevyšetrovali podozrenia z tunelovania tajných služieb. „Galko sa angažoval v mojich, respektíve v novinárskych telefonátoch. To je celé,” tvrdí Kaliňák.
.kolegovia v SIS
Skuhra potvrdil, že sa s Kaliňákom pozná aj osobne. „Poznáme sa veľa rokov. Zoznámili sme sa cez jeho manželku, ktorá pracovala v SIS. Boli sme kolegovia,” povedal .týždňu. Skuhra má povesť tvrdého človeka bez zábran, ktorý nekoná v rukavičkách. Podľa denníka SME vycestoval v roku 1997 ako príslušník Lexovej SIS do Švajčiarska, kde mal spolu s ďalšími „siskármi” vypátrať Oskara Fegyveresa, svedka únosu Michala Kováča mladšieho. Keď sme sa Skuhru spýtali, či je to pravda, len sa pousmial, nastúpil do služobného auta a bez slova odišiel preč.
Aj Kaliňák priznal, že má so Skuhrom „dobré vzťahy”. „Zoznámili sme sa v čase, keď som bol predsedom výboru pre obranu a bezpečnosť.” Obaja síce tvrdia, že sa stretávajú len pracovne, Skuhrova partnerka Dušana Višňovská je však riaditeľkou Kaliňákovej kancelárie na ministerstve vnútra. „To s tým nesúvisí, poznám ju dlhšie ako jeho. Boli sme kolegovia niekedy v roku 1995, alebo 1996,” tvrdí Kaliňák. Višňovská bola počas prvej vlády Roberta Fica šéfkou Úradu právnych služieb na ministerstve obrany. Po nástupe Ľubomíra Galka bola z tejto funkcie odvolaná. Potom pracovala ako riaditeľka magistrátu pre primátora Bratislavy Milana Ftáčnika (Smer).
Po odchode z SIS pôsobil Skuhra aj v Colnom kriminálnom úrade (CKÚ), kde riešil drogovú agendu. V roku 1998 zadržala polícia na letisku Schwechat Lymana Zamora, diplomata z Kostariky, s 31 kilami kokaínu v batožine. Zamora vtedy na Slovensku podnikal aj s Bohumilou Skuhrovou, bývalou manželkou Ľubomíra Skuhru. Skuhrová bola so Zamorom vo firme Latimpex. Skuhra má nadštandardné vzťahy aj s bývalým funkcionárom SIS a CKÚ Romanom Osuským, ktorému ponúkol vlani po voľbách vysokú funkciu vo VOS. Keď však týždenník Trend upozornil, že SBS Peber, ktorú v minulosti vlastnil aj Osuský, chráni viaceré reštaurácie spájané s takáčovcami, napokon z toho zišlo.
.kozolka na scéne
Kľúčový je však predovšetkým fakt, že Skuhra je Kaliňákov človek, takže aj keby ho Glváč chcel obetovať, musel by mať súhlas ministra vnútra. Kaliňák má zase za chrbtom ďalšieho údajného mecenáša Smeru Jozefa Brhela, s ktorým udržiava priateľské vzťahy. „Je to veľmi múdry človek, ktorý má zaujímavé názory,“ povedal Kaliňák o Brhelovi v roku 2005. Bývalý poslanec HZDS Brhel sa pre zmenu nikdy netajil úzkymi väzbami s Ivanom Lexom, s ktorým boli aj spolužiaci. S tým istým Lexom, pre ktorého pracoval počas pôsobenia v SIS aj Skuhra. Kruh sa uzatvára.
Problémom kauzy tunelovania majetku vojenských tajných služieb však nie je len chýbajúca politická, ale aj trestnoprávna koncovka. Prípadom sa síce začala zaoberať Generálna prokuratúra, ale po mesiaci ho vrátila ministerstvu obrany. Škandál zmietol zo stola Trnkov blízky spolupracovník Jaroslav Kozolka, o ktorom jeho kolegovia hovoria, že je to len „vykonávač rozkazov”. Kozolka, ktorý začínal ako vojenský prokurátor, už vykonal špinavú prácu vo viacerých citlivých kauzách (Hedviga Malinová, údajná sabotáž pri voľbe generálneho prokurátora).
Informácia, že Kozolka bol pred rokom 1989 agentom Vojenskej kontrarozviedky (SME), je už len čerešničkou na torte. „Stále šmíruje a zbiera informácie o kolegoch, správa sa ako spravodajský dôstojník,“ povedal .týždňu pred časom jeden z jeho kolegov. Dôležitejšie však je, že Kozolkov záver, že k žiadnemu tunelovaniu tajných služieb neprišlo, je ľahko spochybniteľný. Podľa informácií, ktoré sme zverejnili už v januári 2012, totiž pracoval jeho brat v inkriminovanom období ako právnik pre VSS. Podľa Hospodárskych novín s tajnými spolupracuje dodnes.
.podobnosť s Gorilou
Minister Glváč na otázku, či môže byť takéto vyšetrovanie objektívne, odpovedal: „Neskúmal som, kto to vyšetroval. Teraz to bude na špeciálnej prokuratúre, ktorá to vyšetrí na absolútnu spokojnosť daňových poplatníkov.” Aj s týmto výrokom však možno polemizovať. Šéfom Úradu špeciálnej prokuratúry je totiž Dušan Kováčik, ktorý už raz pomohol Smeru v nepríjemnej kauze, keď zastavil preverovanie podozrení z netransparentného financovania strany (hlas podobný Ficovi). Aj aktuálny škandál tunelovania tajných služieb pridelil Kováčik prokurátorovi z oddelenia, ktoré spadá priamo pod neho.
Kšefty s majetkom v rezorte obrany počas prvej Ficovej vlády majú viacero spoločných znakov s kauzou Gorila. Oba kľúčové dokumenty o tom, ako sa dá rozprávkovo zbohatnúť zo štátneho, vypracovali dôveryhodní ľudia z prostredia tajných služieb. Hlavní aktéri oboch škandálov sa evidentne ničoho neštítia a zodpovední politici (funkcionári tajných služieb, prokurátori) sa snažia oba prípady čo najskôr odpratať do zabudnutia. Rozdiel je zrejme len v štruktúre a rozsahu podvodov.
Podozrenia zo zneužívania tajných služieb na biznis – civilných aj vojenských – tu boli vždy, a to nielen na Slovensku. Najľahšie sa totiž kradne tam, kde zvonku nič nevidno. Zvádza k tomu aj špeciálny režim, v akom fungujú spravodajské služby: často napríklad zakladajú fiktívne firmy, aby odhalili trestnú činnosť rôzneho druhu. V takto nastavených podmienkach odolajú pokušeniu len skutočné osobnosti, ktoré však musia o prípadných tuneloch mlčať. V krajnom prípade im totiž hrozí až fyzická likvidácia, ktorej motívy nikto nikdy nezistí.
.dymová clona
Politici dvadsať rokov hovoria, že spravodajské služby musia podliehať prísnejšej kontrole, aby sa škandály, ako je ten súčasný na ministerstve obrany, neopakovali. Je síce pravda, že nežijeme v 90. rokoch, keď sme poznali maximálne meno šéfa tajnej služby. Dnes vieme aj to, kto sú jeho zástupcovia, ktorí už chodia aj na tlačovky či do televíznych diskusií.
Toto je však len dymová clona, keďže v debatách s novinármi aj tak len rozohrávajú ďalšie spravodajské hry, aby odpútali pozornosť od podstaty škandálov. V skutočnosti sa nič podstatné nezmenilo: dlhodobo je problém najmä v slabých kompetenciách kontrolných výborov, ktoré majú o činnosti tajných služieb len čiastkové informácie.
Tie by mali navyše prejsť rozsiahlou reformou, aby bolo možné aspoň časť potenciálnych kšeftov zachytiť včas. Zlúčenie spravodajských služieb a ich účtovníctva, ako sa stalo v prípade VSS a VOS, evidentne nestačí. Dôležitý je však aj výber funkcionárov: ak budú tajné služby riadiť ľudia, ktorých minulosť či kontakty vyvolávajú pochybnosti, akákoľvek zmena zákona je len bezcenný zdrap papiera.
Minimum je pritom odchod Skuhru aj Glváča. Nepríjemným otázkam by mal však čeliť aj minister vnútra Robert Kaliňák, ktorý bol na obrane vždy viac ako doma. Opozícia ako celok však sladko spí, keďže nepochopila, že toto je škandál, porovnateľný s Gorilou – no pokým prvá Gorila bola sfarbená domodra, táto je už stopercentne červená. No keďže opozícia s výnimkou SaS má zrejme iné priority, Robert Fico sa môže tváriť, že o nič nejde. Prípadne kauzu zľahčovať bonmotmi, že v tom, čo zatiaľ zverejnili médiá, „sa ani divá sviňa nevyzná“. Podstata tunelovania bola totiž načrtnutá – na škodu veci – len v hrubých rysoch. Chýbajú tvrdé dáta, pred ktorými by nemohol zatvárať oči ani súčasný premiér.
.o čo ide
Podľa všetkého máme pritom do činenia s organizovanou skupinou, ktorá v rokoch 2007 – 2010, keď bol ministrom obrany Jaroslav Baška (Smer), systematicky rozkrádala majetok vojenských tajných služieb. V princípe to malo fungovať tak, že tajní najskôr kúpili – za trhové ceny – dom, byt či chatu. Následne ho za štátne peniaze zrekonštruovali a po nejakom čase vyradili ako nepotrebný alebo dekonšpirovaný. A potom ho lacno predali firmám alebo ľuďom, ktorí mali väzby s vedením služby.
Argument o dekonšpirácii bol zrejme účelový – v jednom z takýchto domov napríklad dodnes žije bývalý príslušník VSS. Dokonca stále jazdí aj na aute, ktoré predtým patrilo službe. Okrem toho, aj v prípade, že je majetok vojenskej tajnej služby z času na čas naozaj dekonšpirovaný, nič predsa nebráni tomu, aby sa naďalej využíval v rámci rezortu obrany, alebo odpredal na dražbe. Hodnota majetku služby sa údajne umelo znižovala aj fingovanými nehodami (pád stromu na chatu).
Na podvody, pre ktoré prišiel štát o milióny eur, sa prišlo v roku 2011, keď bol ministrom obrany Ľubomír Galko (SaS). Pri preverovaní účtovníctva VSS a VOS, ktoré boli navzájom oddelené, sa zistilo, že majetok VSS, ktorý bol oficiálne prevedený na VOS, tam v skutočnosti nikdy neskončil. Detaily sú opísané v tajnej správe o tunelovaní, ktorú vypracoval Galkov podriadený – bývalý zástupca riaditeľa VSS Vladimír Suchodolinský. Minulý týždeň odhalil svoju identitu aj pred médiami.
.štyri milióny eur
Podľa Galka však ide len o špičku ľadovca. V novembri 2011, keď ho pre kauzu odpočúvania novinárov odvolali z funkcie ministra, sa vraj preverovali aj iné podozrenia z tunelovania vojenských tajných služieb z obdobia prvej Ficovej vlády. Podľa informácií .týždňa išlo napríklad o fiktívne platby pre údajných legalizantov VSS, respektíve o prevody majetku, ku ktorým nie sú žiadne účtovné doklady. Celkovo mali z rozpočtu tajných služieb týmto spôsobom zmiznúť takmer štyri milióny eur!
Minister Glváč má pravdu, že primárne nejde o jeho škandál, keďže šéfom rezortu je až od apríla 2012. Dnes je však jasné, že za tunelovanie vojenských tajných služieb prebral politickú zodpovednosť. Odkedy je totiž ministrom, neurobil nič, aby škandál riadne preveril, hoci bol na jeho základné kontúry viackrát upozornený. Je pritom jedno, či to robil Glváč z nedbanlivosti (nečíta dokumenty, ktoré mu pripravili podriadení), alebo so zámerom kryť vlastných ľudí, namočených v kauze (Skuhra).
Ministrovi „zavaril” aj autor správy o tunelovaní majetku vojenských tajných služieb Suchodolinský, ktorý pred zapnutými kamerami presvedčivo zdôvodnil, že nejde o žiadny pamflet. Až dovtedy totiž Glváč kauzu bagatelizoval výrokmi, že ide o spravodajskú hru, respektíve, že spomínaný dokument je „slohová práca”. A je pritom jedno, že Suchodolinskému sa rozviazal jazyk až po tom, ako bol odvolaný z postu vojenského pridelenca na Ukrajine. V prostredí rezortu obrany ho totiž považujú za slušného človeka.
.ficove možnosti
Premiér Fico napriek tomu tvrdí, že Glváčovi dôveruje, pretože nemôže inak. Glváč má totiž od vstupu do politiky v Smere silnú pozíciu, keďže za ním stojí údajný mecenáš strany Vladimír Poór. Toto spojenectvo ho zachránilo aj v roku 2006, keď Fico vyčistil kandidátku Smeru od ľudí Fedora Flašíka. Fica vtedy nahnevalo, že Flašík si údajne nechal časť peňazí od sponzorov strany. Glváč, ktorý v minulosti podnikal s Flašíkom aj Poórom, však na kandidátke zostal. A to dokonca na pomerne vysokom ôsmom mieste. Glváča sa vtedy zastal aj Robert Kaliňák.
Fico síce nemá bratislavského šéfa Smeru Glváča rád, záväzky voči mecenášom strany mu však nedovolili konať ani v roku 2008. Vtedy totiž vyšlo najavo, že firma blízka Glváčovi sa dostala k lukratívnym pozemkom na Čiernej Vode podobným spôsobom, ako podnikatelia blízki Vladimírovi Mečiarovi k parcelám vo Veľkom Slavkove. Fico nikdy neriešil ani Glváčov nadštandardný vzťah s Igorom Rattajom z finančnej skupiny J&T, ktorý bol tiež zapletený v kauze Čierna Voda.
Predseda Smeru obišiel mlčaním aj Glváčov starší výrok o zavraždenom bosovi podsvetia Jozefovi Svobodovi. „Poznali sme sa, niekoľkokrát som ho stretol v Alžbetke. A nehanbím sa za to,“ povedal Glváč .týždňu v októbri 2005. Jeho pozíciu v strane posilnilo aj víťazstvo Milana Ftáčnika v súboji o post primátora Bratislavy, ako aj fakt, že Smer vyhral vlani v hlavnom meste aj parlamentné voľby. Ak by teda teraz Fico Glváča odvolal, bolo by to obrovské prekvapenie. Ak to však neurobí, preberá za kauzu tunelovania plnú politickú zodpovednosť.
.kaliňák ako krytie
Silné politické krytie má aj jeden z hlavných aktérov škandálu Ľubomír Skuhra. Za šéfa VOS ho síce minulý rok vymenoval Glváč, v skutočnosti je to však človek Róberta Kaliňáka. Skuhra sa stal vďaka nemu prvýkrát riaditeľom VOS už v roku 2006. Kaliňák bol síce vtedy ministrom vnútra, mal však veľký vplyv aj na fungovanie rezortu obrany. „Škandál s tunelovaním, ku ktorému malo dochádzať v rokoch 2007 – 2010, prerástol múry VOS. To znamená, že boli doňho zapojené aj osoby z prostredia mimo rezortu obrany,” myslí si exminister Galko.
Galko pripúšťa, že aj preverovanie týchto podozrení, ktoré nariadil po svojom nástupe do funkcie, mohlo byť dôvodom, prečo sa Kaliňák tak nadštandardne angažoval v kauze odpočúvania novinárov. Galko bol napokon pre tento škandál v roku 2011 odvolaný z funkcie. „Keď si spomeniem, aký na mňa vyvíjali obrovský tlak, aby som odvolal vtedajšieho šéfa VOS Pavla Brychtu, tak táto otázka je legitímna. Keď som to neurobil, do 48 hodín sme sa z funkcií porúčali obaja. A v priebehu niekoľkých týždňov musel odísť aj šéf VSS Roman Mikulec.”
Práve Brychta s Mikulcom totiž začali na Galkov pokyn preverovať rozsiahle podvody vo VSS a VOS, z ktorých sú podozriví ich predchodcovia – Juraj Šebo a Ľubomír Skuhra. Kaliňák však odmieta, že by sa v kauze odpočúvania angažoval preto, aby sa nevyšetrovali podozrenia z tunelovania tajných služieb. „Galko sa angažoval v mojich, respektíve v novinárskych telefonátoch. To je celé,” tvrdí Kaliňák.
.kolegovia v SIS
Skuhra potvrdil, že sa s Kaliňákom pozná aj osobne. „Poznáme sa veľa rokov. Zoznámili sme sa cez jeho manželku, ktorá pracovala v SIS. Boli sme kolegovia,” povedal .týždňu. Skuhra má povesť tvrdého človeka bez zábran, ktorý nekoná v rukavičkách. Podľa denníka SME vycestoval v roku 1997 ako príslušník Lexovej SIS do Švajčiarska, kde mal spolu s ďalšími „siskármi” vypátrať Oskara Fegyveresa, svedka únosu Michala Kováča mladšieho. Keď sme sa Skuhru spýtali, či je to pravda, len sa pousmial, nastúpil do služobného auta a bez slova odišiel preč.
Aj Kaliňák priznal, že má so Skuhrom „dobré vzťahy”. „Zoznámili sme sa v čase, keď som bol predsedom výboru pre obranu a bezpečnosť.” Obaja síce tvrdia, že sa stretávajú len pracovne, Skuhrova partnerka Dušana Višňovská je však riaditeľkou Kaliňákovej kancelárie na ministerstve vnútra. „To s tým nesúvisí, poznám ju dlhšie ako jeho. Boli sme kolegovia niekedy v roku 1995, alebo 1996,” tvrdí Kaliňák. Višňovská bola počas prvej vlády Roberta Fica šéfkou Úradu právnych služieb na ministerstve obrany. Po nástupe Ľubomíra Galka bola z tejto funkcie odvolaná. Potom pracovala ako riaditeľka magistrátu pre primátora Bratislavy Milana Ftáčnika (Smer).
Po odchode z SIS pôsobil Skuhra aj v Colnom kriminálnom úrade (CKÚ), kde riešil drogovú agendu. V roku 1998 zadržala polícia na letisku Schwechat Lymana Zamora, diplomata z Kostariky, s 31 kilami kokaínu v batožine. Zamora vtedy na Slovensku podnikal aj s Bohumilou Skuhrovou, bývalou manželkou Ľubomíra Skuhru. Skuhrová bola so Zamorom vo firme Latimpex. Skuhra má nadštandardné vzťahy aj s bývalým funkcionárom SIS a CKÚ Romanom Osuským, ktorému ponúkol vlani po voľbách vysokú funkciu vo VOS. Keď však týždenník Trend upozornil, že SBS Peber, ktorú v minulosti vlastnil aj Osuský, chráni viaceré reštaurácie spájané s takáčovcami, napokon z toho zišlo.
.kozolka na scéne
Kľúčový je však predovšetkým fakt, že Skuhra je Kaliňákov človek, takže aj keby ho Glváč chcel obetovať, musel by mať súhlas ministra vnútra. Kaliňák má zase za chrbtom ďalšieho údajného mecenáša Smeru Jozefa Brhela, s ktorým udržiava priateľské vzťahy. „Je to veľmi múdry človek, ktorý má zaujímavé názory,“ povedal Kaliňák o Brhelovi v roku 2005. Bývalý poslanec HZDS Brhel sa pre zmenu nikdy netajil úzkymi väzbami s Ivanom Lexom, s ktorým boli aj spolužiaci. S tým istým Lexom, pre ktorého pracoval počas pôsobenia v SIS aj Skuhra. Kruh sa uzatvára.
Problémom kauzy tunelovania majetku vojenských tajných služieb však nie je len chýbajúca politická, ale aj trestnoprávna koncovka. Prípadom sa síce začala zaoberať Generálna prokuratúra, ale po mesiaci ho vrátila ministerstvu obrany. Škandál zmietol zo stola Trnkov blízky spolupracovník Jaroslav Kozolka, o ktorom jeho kolegovia hovoria, že je to len „vykonávač rozkazov”. Kozolka, ktorý začínal ako vojenský prokurátor, už vykonal špinavú prácu vo viacerých citlivých kauzách (Hedviga Malinová, údajná sabotáž pri voľbe generálneho prokurátora).
Informácia, že Kozolka bol pred rokom 1989 agentom Vojenskej kontrarozviedky (SME), je už len čerešničkou na torte. „Stále šmíruje a zbiera informácie o kolegoch, správa sa ako spravodajský dôstojník,“ povedal .týždňu pred časom jeden z jeho kolegov. Dôležitejšie však je, že Kozolkov záver, že k žiadnemu tunelovaniu tajných služieb neprišlo, je ľahko spochybniteľný. Podľa informácií, ktoré sme zverejnili už v januári 2012, totiž pracoval jeho brat v inkriminovanom období ako právnik pre VSS. Podľa Hospodárskych novín s tajnými spolupracuje dodnes.
.podobnosť s Gorilou
Minister Glváč na otázku, či môže byť takéto vyšetrovanie objektívne, odpovedal: „Neskúmal som, kto to vyšetroval. Teraz to bude na špeciálnej prokuratúre, ktorá to vyšetrí na absolútnu spokojnosť daňových poplatníkov.” Aj s týmto výrokom však možno polemizovať. Šéfom Úradu špeciálnej prokuratúry je totiž Dušan Kováčik, ktorý už raz pomohol Smeru v nepríjemnej kauze, keď zastavil preverovanie podozrení z netransparentného financovania strany (hlas podobný Ficovi). Aj aktuálny škandál tunelovania tajných služieb pridelil Kováčik prokurátorovi z oddelenia, ktoré spadá priamo pod neho.
Kšefty s majetkom v rezorte obrany počas prvej Ficovej vlády majú viacero spoločných znakov s kauzou Gorila. Oba kľúčové dokumenty o tom, ako sa dá rozprávkovo zbohatnúť zo štátneho, vypracovali dôveryhodní ľudia z prostredia tajných služieb. Hlavní aktéri oboch škandálov sa evidentne ničoho neštítia a zodpovední politici (funkcionári tajných služieb, prokurátori) sa snažia oba prípady čo najskôr odpratať do zabudnutia. Rozdiel je zrejme len v štruktúre a rozsahu podvodov.
Podozrenia zo zneužívania tajných služieb na biznis – civilných aj vojenských – tu boli vždy, a to nielen na Slovensku. Najľahšie sa totiž kradne tam, kde zvonku nič nevidno. Zvádza k tomu aj špeciálny režim, v akom fungujú spravodajské služby: často napríklad zakladajú fiktívne firmy, aby odhalili trestnú činnosť rôzneho druhu. V takto nastavených podmienkach odolajú pokušeniu len skutočné osobnosti, ktoré však musia o prípadných tuneloch mlčať. V krajnom prípade im totiž hrozí až fyzická likvidácia, ktorej motívy nikto nikdy nezistí.
.dymová clona
Politici dvadsať rokov hovoria, že spravodajské služby musia podliehať prísnejšej kontrole, aby sa škandály, ako je ten súčasný na ministerstve obrany, neopakovali. Je síce pravda, že nežijeme v 90. rokoch, keď sme poznali maximálne meno šéfa tajnej služby. Dnes vieme aj to, kto sú jeho zástupcovia, ktorí už chodia aj na tlačovky či do televíznych diskusií.
Toto je však len dymová clona, keďže v debatách s novinármi aj tak len rozohrávajú ďalšie spravodajské hry, aby odpútali pozornosť od podstaty škandálov. V skutočnosti sa nič podstatné nezmenilo: dlhodobo je problém najmä v slabých kompetenciách kontrolných výborov, ktoré majú o činnosti tajných služieb len čiastkové informácie.
Tie by mali navyše prejsť rozsiahlou reformou, aby bolo možné aspoň časť potenciálnych kšeftov zachytiť včas. Zlúčenie spravodajských služieb a ich účtovníctva, ako sa stalo v prípade VSS a VOS, evidentne nestačí. Dôležitý je však aj výber funkcionárov: ak budú tajné služby riadiť ľudia, ktorých minulosť či kontakty vyvolávajú pochybnosti, akákoľvek zmena zákona je len bezcenný zdrap papiera.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.