Stredná Európa Luboša Palatu

Teraz sa mu podarilo niečo podobné v opačnom garde. Pri svojej návšteve Poľska chcel odmávnuť podobne humorným bonmotom aféru s nekvalitnými poľskými potravinami, ktoré kazia inak bezproblémové a dobre sa rozvíjajúce poľsko-české vzťahy. „Až budem s pánom prezidentom večerať, naberiem si zo soľničky soľ a nebudem sa pýtať, z akých zdrojov pochádza,“ vyhlásil vo štvrtok vo Varšave Miloš Zeman. „Otázku poľskej soli považujem za menej dôležitú než trebárs PKN Orlen alebo investície ČEZ v Poľsku.“ Mnohým českým potravinárom a poľnohospodárom však tieto slová zhorkli v ústach. Aféra s posypovou soľou, ktorá sa v Poľsku pridávala normálne do potravín, totiž pred rokom odštartovala problémy s kvalitou poľských potravín, ktoré doslova zaplavujú český trh. Len vlani sa z Poľska doviezlo za dvadsať miliárd českých korún potravín, čo, samozrejme, pôsobí likvidačne na časť českých poľnohospodárov. Nechcem tu hodnotiť, na čej strane je pravda. Ja osobne pri svojich cestách do Poľska poľské potraviny s nadšením nakupujem a mnohé tamojšie lahôdky považujem za báječné a skvelé. Na druhej strane si na rozdiel od Zemana nemyslím, že by tomuto štátu malo byť jedno, čo budú jeho občania jesť. A zdravie českých konzumentov mi pripadá dôležitejšie než to, či bude v Česku PKN Orlen a v Poľsku ČEZ, hoci chápem, že ide o miliardy a tisíce pracovných miest. Soľ na posýpanie chodníkov je soľ na posýpanie chodníkov. A na rožky nepatrí.
Ale chápem aj to, že Zemana, ktorý fajčí lacné cigarety ako fabrika, pije alkohol od rána do večera a živí sa gothajom a tlačenkou, už nejaká tá posypová soľ zaujímať nemusí. Českí voliči, ktorí si takého „príkladného“ prezidenta zvolili, by sa nemali ničomu diviť.

Autor je redaktor MF DNES a Lidových novín.