TLAČ Literárny pamflet za naše
Hoci opakovanie býva aj matkou nudnosti, táto pripomienka raz ročne nezaškodí: fakt, že Literárny týždenník, kedysi jedna z vlajkových lodí mečiarizmu, žije (od tohto roka ako dvojtýždenník) naďalej zo štátnej dotácie, je výsmechom všetkých daňovníkov, ktorí nevidia svet očami ľudí ako Drahoslav Machala. Tento (dvoj)týždenník získal na rok 2007 dotáciu 2 500 000 korún, suverénne najvyššiu z literárnych časopisov. Literárny týždenník tak úspešne prežil Kňažka aj Chmela a dnes je zas pamfletom, ktorý nás úrovňou aj jazykom vtiahne do čias denníka Slovenská republika. Dvojstrana na obhajobu Vladimíra Mináča, uverejnená v poslednom októbrovom vydaní, zaujme len ako znôška invektív proti „nájazdom kádrovníkov“: „Mináčovi kritici ... vyznievajú analogicky s tými ľuďmi, ktorí chceli ukameňovať hriešnicu Máriu Magdalénu“. Spisba komunistu Mináča „poteší, lebo čitateľ je svedkom zdvíhania výstražného prstu pred každým, kto by sa chcel spreneveriť službe národu“ a v hofbauerovskom duchu pookrieme, keďže „slovenský junák“ Mináč bol paradoxne „kliesniteľom cesty k najvyšším politickým métam pre tých, ktorí tento štát síce nechceli, ale keďže už vznikol, chceli v ňom uplatniť svoju bezostyšnú túžbu po moci.“ Tak, a je vybavené. Kritiky sa ujde aj riaditeľovi STV Hrehovi - napríklad za stiahnutie niekdajšieho mečiarovského sekerníka Stanislava Hábera z moderovania (vraj išlo o „porušovanie charty ľudských práv“, no toto...). No a aby bol aj Smer nasýtený, príde aj na „slovenskorepublikovú“ obranu nášho premiéra za jeho činy v oblasti slovensko-maďarských vzťahov. Áno, aj na takéto literárne počiny sa skladáme v roku 2007. Aby nás z toho šľak netrafil, berme to aspoň ako „službu národu“.
.martin Hanus
MÉDIÁ Minister – strážca jazyka
Potvrdilo sa, čo sme čakali – že minister kultúry Marek Maďarič bude aktívny a občas aj aktivistický. Vidno na ňom túžbu vyniknúť, presadiť sa. Potvrdilo sa aj naše očakávanie, že najviac energie bude minister vkladať do mediálnej sféry. V nej bude chcieť zanechať najvýraznejšiu stopu. A tak je na stole jeho návrh vybudovať pre STV, SRo a TASR spoločnú budovu (takýto projekt by si však vyžadoval oveľa viac uvažovania, analyzovania a diskusií), nový tlačový zákon (s čudnými právami na odpoveď či dodatočnú informáciu) a najnovšie sa objavil návrh opatrení v oblasti štátneho jazyka. Maďarič navrhol, aby v zákone o štátnom jazyku bola zakotvená zodpovednosť médií za šírenie kultivovanej spisovnej slovenčiny. Chce zákonom zabezpečiť pravidelné hodnotenia jazykovej úrovne relácií. Chce, aby vo výberových konaniach na miesta redaktorov, hlásateľov a moderátorv (najmä vo verejnoprávnych médiách) sa preverovala úroveň ovládania slovenčiny formou písomných testov a ústneho pohovoru za prítomnosti odborníka... No opäť raz niekto uveril tomu, že keď bude zákon, ktorý nariadi šíriť kultivovanú spisovnú slovenčinu, tak sa to stane. V deň, keď zákon začne platiť, už nijaké nespisovné slovko v médiách, samé kultivované prejavy... Milá predstava, ale tak neuveriteľne vzdialená realite. Najmä v dnešnom stave, kde sa reportéri najsledovanejších televíznych správ či rozhlasoví moderátori hľadajú na uliciach. Môžeme tú predstavu o kultivovanej slovenčine v médiách brať ako víziu, ale zákon nám ju určite nezaručí. Akurát ministrovi, ktorý takýto zákon presadí, pribudne aureola strážcu spisovného jazyka.
.eva Čobejová
Televízia: Hollywood odháňa múzy
Po takmer dvadsiatich rokoch sa do štrajku vrhli tí, ktorých by verejná mienka skutočne neoznačila za utláčaných proletárov. Hollywoodskym scenáristom na konci októbra vypršala kolektívna zmluva, ktorú mali uzavretú so štúdiami, odberateľmi svojej práce. A keďže k dohode o novej zmluve s klientmi zatiaľ nedospeli, štrajkujú. Ide im, ako inak, o money. Najmä tantiémy z dévedéčok a príjmy z nových médií, ako je napríklad internet, sa im zdajú nízke. Najzaujímavejšie však na štrajku scenáristov, ku ktorým sa pridali aj kameramani a iní členovia štábov, nie je to, o aké honoráre bojujú. Kuriozitou zaváňa, že ich odborový zväz, Writers Guild of America, musí poctivú účasť svojich členov na štrajku zabezpečovať priam drakonickými metódami. Odborári napríklad nariadili čosi, čo je prakticky konfiškáciou – scenáristi dostali minulý týždeň príkaz odovzdať odborom všetky svoje nedokončené diela. Účelom bolo, aby potajomky nerobili „štrajkokazov“ – teda nemarili poctivé úsilie odborov tajnou prácou na scenároch. Ťažko sa také čosi zaručí, pravdaže, najmä keď ide o ľudí, ktorí pracujú duševne, nedochádzajú na žiadne vymedzené pracovisko, ktoré možno zabezpečiť štrajkovou ohradou, a písať môžu hocikde. Zostáva už len jediná, no zásadná otázka: každá práca, ktorá je duševná, sa z deväťdesiatich percent vykonáva v hlave. Môžu odbory zakázať scenáristom, aby nad scenármi neuvažovali? Aby odháňali dotieravú inšpiráciu? A ak to aj zakážu, ako dodržiavanie zákazu skontrolujú? Nuž, aj v Hollywoode má chlieb dve kôrky...
.marína Gálisová
Hoci opakovanie býva aj matkou nudnosti, táto pripomienka raz ročne nezaškodí: fakt, že Literárny týždenník, kedysi jedna z vlajkových lodí mečiarizmu, žije (od tohto roka ako dvojtýždenník) naďalej zo štátnej dotácie, je výsmechom všetkých daňovníkov, ktorí nevidia svet očami ľudí ako Drahoslav Machala. Tento (dvoj)týždenník získal na rok 2007 dotáciu 2 500 000 korún, suverénne najvyššiu z literárnych časopisov. Literárny týždenník tak úspešne prežil Kňažka aj Chmela a dnes je zas pamfletom, ktorý nás úrovňou aj jazykom vtiahne do čias denníka Slovenská republika. Dvojstrana na obhajobu Vladimíra Mináča, uverejnená v poslednom októbrovom vydaní, zaujme len ako znôška invektív proti „nájazdom kádrovníkov“: „Mináčovi kritici ... vyznievajú analogicky s tými ľuďmi, ktorí chceli ukameňovať hriešnicu Máriu Magdalénu“. Spisba komunistu Mináča „poteší, lebo čitateľ je svedkom zdvíhania výstražného prstu pred každým, kto by sa chcel spreneveriť službe národu“ a v hofbauerovskom duchu pookrieme, keďže „slovenský junák“ Mináč bol paradoxne „kliesniteľom cesty k najvyšším politickým métam pre tých, ktorí tento štát síce nechceli, ale keďže už vznikol, chceli v ňom uplatniť svoju bezostyšnú túžbu po moci.“ Tak, a je vybavené. Kritiky sa ujde aj riaditeľovi STV Hrehovi - napríklad za stiahnutie niekdajšieho mečiarovského sekerníka Stanislava Hábera z moderovania (vraj išlo o „porušovanie charty ľudských práv“, no toto...). No a aby bol aj Smer nasýtený, príde aj na „slovenskorepublikovú“ obranu nášho premiéra za jeho činy v oblasti slovensko-maďarských vzťahov. Áno, aj na takéto literárne počiny sa skladáme v roku 2007. Aby nás z toho šľak netrafil, berme to aspoň ako „službu národu“.
.martin Hanus
MÉDIÁ Minister – strážca jazyka
Potvrdilo sa, čo sme čakali – že minister kultúry Marek Maďarič bude aktívny a občas aj aktivistický. Vidno na ňom túžbu vyniknúť, presadiť sa. Potvrdilo sa aj naše očakávanie, že najviac energie bude minister vkladať do mediálnej sféry. V nej bude chcieť zanechať najvýraznejšiu stopu. A tak je na stole jeho návrh vybudovať pre STV, SRo a TASR spoločnú budovu (takýto projekt by si však vyžadoval oveľa viac uvažovania, analyzovania a diskusií), nový tlačový zákon (s čudnými právami na odpoveď či dodatočnú informáciu) a najnovšie sa objavil návrh opatrení v oblasti štátneho jazyka. Maďarič navrhol, aby v zákone o štátnom jazyku bola zakotvená zodpovednosť médií za šírenie kultivovanej spisovnej slovenčiny. Chce zákonom zabezpečiť pravidelné hodnotenia jazykovej úrovne relácií. Chce, aby vo výberových konaniach na miesta redaktorov, hlásateľov a moderátorv (najmä vo verejnoprávnych médiách) sa preverovala úroveň ovládania slovenčiny formou písomných testov a ústneho pohovoru za prítomnosti odborníka... No opäť raz niekto uveril tomu, že keď bude zákon, ktorý nariadi šíriť kultivovanú spisovnú slovenčinu, tak sa to stane. V deň, keď zákon začne platiť, už nijaké nespisovné slovko v médiách, samé kultivované prejavy... Milá predstava, ale tak neuveriteľne vzdialená realite. Najmä v dnešnom stave, kde sa reportéri najsledovanejších televíznych správ či rozhlasoví moderátori hľadajú na uliciach. Môžeme tú predstavu o kultivovanej slovenčine v médiách brať ako víziu, ale zákon nám ju určite nezaručí. Akurát ministrovi, ktorý takýto zákon presadí, pribudne aureola strážcu spisovného jazyka.
.eva Čobejová
Televízia: Hollywood odháňa múzy
Po takmer dvadsiatich rokoch sa do štrajku vrhli tí, ktorých by verejná mienka skutočne neoznačila za utláčaných proletárov. Hollywoodskym scenáristom na konci októbra vypršala kolektívna zmluva, ktorú mali uzavretú so štúdiami, odberateľmi svojej práce. A keďže k dohode o novej zmluve s klientmi zatiaľ nedospeli, štrajkujú. Ide im, ako inak, o money. Najmä tantiémy z dévedéčok a príjmy z nových médií, ako je napríklad internet, sa im zdajú nízke. Najzaujímavejšie však na štrajku scenáristov, ku ktorým sa pridali aj kameramani a iní členovia štábov, nie je to, o aké honoráre bojujú. Kuriozitou zaváňa, že ich odborový zväz, Writers Guild of America, musí poctivú účasť svojich členov na štrajku zabezpečovať priam drakonickými metódami. Odborári napríklad nariadili čosi, čo je prakticky konfiškáciou – scenáristi dostali minulý týždeň príkaz odovzdať odborom všetky svoje nedokončené diela. Účelom bolo, aby potajomky nerobili „štrajkokazov“ – teda nemarili poctivé úsilie odborov tajnou prácou na scenároch. Ťažko sa také čosi zaručí, pravdaže, najmä keď ide o ľudí, ktorí pracujú duševne, nedochádzajú na žiadne vymedzené pracovisko, ktoré možno zabezpečiť štrajkovou ohradou, a písať môžu hocikde. Zostáva už len jediná, no zásadná otázka: každá práca, ktorá je duševná, sa z deväťdesiatich percent vykonáva v hlave. Môžu odbory zakázať scenáristom, aby nad scenármi neuvažovali? Aby odháňali dotieravú inšpiráciu? A ak to aj zakážu, ako dodržiavanie zákazu skontrolujú? Nuž, aj v Hollywoode má chlieb dve kôrky...
.marína Gálisová
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.