.odpoveď
Na túto otázku môže odpovedať každý len sám za seba. Autorovi rubriky teda neostáva nič iné, než konštatovať, že jemu sa zahrať chcelo. A bol prekvapený, čo všetko si pri tej hre uvedomil. Najväčšie prekvapenie spočívalo v opätovnom uvedomení si toho, ako strašne zle sa dá chémia učiť.
U nás sa totiž Mendelejevova tabuľka neučí ako úžasné riešenie zaujímavého problému, u nás sa učí (a skúša) ako fakt, ktorý treba vedieť. Nuž ale to je niečo podobné, ako keby sme na anglickej literatúre učili napríklad Arthura Conana Doyla tak, že by sme deťom nadiktovali páchateľov všetkých prípadov Sherlocka Holmesa. Nezaťažovali by sme ich jednotlivými záhadami, naučili by sme ich len to najdôležitejšie – výsledné riešenia. A potom by sme im z toho dali písomku.
Pri tej hre vznikol okrem prekvapení aj nápad pokúsiť sa využiť občas dve otázky nie na formulovanie „úloh pre bystré hlavy“, ale skôr podnetov na premýšľanie, ktoré ani nemusia mať jasnú a definitívnu odpoveď. Keby sa darilo vymýšľať takéto otázky-podnety tak, aby vždy nejako súviseli s článkom v rubrike .veda, mohla by to možno byť celkom zaujímavá zmena. Vyskúšame, uvidíme.
.otázka na tento týždeň
Chcete sa zahrať na Platóna? Ak áno, potom sa skúste zamyslieť nad skĺbením predstavy elementov s predstavou atómov, ktoré vyhútal tento grécky filozof. Platón elegantne zlúčil zdanlivo nezlúčiteľné predstavy tým, že každému elementu pripísal vlastný typ atómov. Koľko typov blata dostaneme zmiešaním vody a zeme v rámci takejto predstavy?
Na túto otázku môže odpovedať každý len sám za seba. Autorovi rubriky teda neostáva nič iné, než konštatovať, že jemu sa zahrať chcelo. A bol prekvapený, čo všetko si pri tej hre uvedomil. Najväčšie prekvapenie spočívalo v opätovnom uvedomení si toho, ako strašne zle sa dá chémia učiť.
U nás sa totiž Mendelejevova tabuľka neučí ako úžasné riešenie zaujímavého problému, u nás sa učí (a skúša) ako fakt, ktorý treba vedieť. Nuž ale to je niečo podobné, ako keby sme na anglickej literatúre učili napríklad Arthura Conana Doyla tak, že by sme deťom nadiktovali páchateľov všetkých prípadov Sherlocka Holmesa. Nezaťažovali by sme ich jednotlivými záhadami, naučili by sme ich len to najdôležitejšie – výsledné riešenia. A potom by sme im z toho dali písomku.
Pri tej hre vznikol okrem prekvapení aj nápad pokúsiť sa využiť občas dve otázky nie na formulovanie „úloh pre bystré hlavy“, ale skôr podnetov na premýšľanie, ktoré ani nemusia mať jasnú a definitívnu odpoveď. Keby sa darilo vymýšľať takéto otázky-podnety tak, aby vždy nejako súviseli s článkom v rubrike .veda, mohla by to možno byť celkom zaujímavá zmena. Vyskúšame, uvidíme.
.otázka na tento týždeň
Chcete sa zahrať na Platóna? Ak áno, potom sa skúste zamyslieť nad skĺbením predstavy elementov s predstavou atómov, ktoré vyhútal tento grécky filozof. Platón elegantne zlúčil zdanlivo nezlúčiteľné predstavy tým, že každému elementu pripísal vlastný typ atómov. Koľko typov blata dostaneme zmiešaním vody a zeme v rámci takejto predstavy?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.