Igor Alexandrovič. V požehnanom veku 101 rokov. Patrilo by sa napísať niečo pekné a oslavné, veď o mŕtvych len dobre, ale to už za mňa urobili slovenské (aj české) médiá automatickým prebratím informácií z Ruska.
Mnohým jeho meno nehovorí vôbec nič, prípadne si ho pletú s umelcom celkom inej kategórie z Pereša. Pre mňa je, žiaľ, najmä synonynom sovietskeho znásilnenia ľudového tanca a hudby.
Nechcem mu pripisovať žiadne zlé úmysly a nepoznám ani presné dôvody, ako sa v stalinských časoch z potomka kyjevskej šľachtickej rodiny, vynikajúceho sólistu Boľšovo teatra stal v roku 1936 choreograf Divadla ľudovej tvorivosti. Faktom je, že o rok neskôr založil prvý profesionálny súbor ľudových tancov v Sovietskom zväze, ktorému potom umelecky šéfoval 70 rokov.
Práve u „Mojsejevovcov“ vznikli prvé umelé skvosty ako Tance národov ZSSR či Mier a priateľstvo, po ktorých vzore sa začal „upravovať“ folklór nielen v ďalších republikách Sovietskeho zväzu, ale aj v ostatných krajinách patriacich do sféry jeho vplyvu.
V Československu bol ich klonom SĽUK, v Poľsku Mazowske, v Juhoslávii Lado a Kolo a v Maďarsku Maďarský štátny súbor. No a od nich to ďalej preberali amatérske súbory. Občas sa našiel choreograf, ktorý sa dokázal vymaniť z ruskej školy a skĺbiť krásu pôvodného materiálu s citlivejšou javiskovou štylizáciou, zväčša sa však len otrocky preberala efektná forma bez ohľadu na obsah.
Straníckou úlohou pre celý umelecký front bola podpora kultúr, ktoré sú svojou formou národné a svojím obsahom socialistické. Mojsejevovci a spol. kládli vo svojej tvorbe dôraz na vodcovskú úlohu ruskej kultúry, na pracovitosť, skromnosť a rovnosť pospolitého nemajetného ľudu. Na druhej strane sa úplne potláčali prvky ako viera v Boha a nadprirodzeno, úcta k majetku, diferencovanosť sociálnych vrstiev, nikým neriadená ľudová tvorba.
Podľa ruskej tlačovej agentúry bol Mojsejev geniálny choreograf, ktorý dokázal priviesť ľudový tanec do dokonalosti a zrovnoprávniť ho s ruskou baletnou klasikou. Geniálny choreograf skutočne bol. Škoda, že nemohol zostať pri balete. Ľudový tanec totiž zásahom profesionála stráca svoju najdôležitejšiu vlastnosť – prestáva byť ľudový.
Mnohým jeho meno nehovorí vôbec nič, prípadne si ho pletú s umelcom celkom inej kategórie z Pereša. Pre mňa je, žiaľ, najmä synonynom sovietskeho znásilnenia ľudového tanca a hudby.
Nechcem mu pripisovať žiadne zlé úmysly a nepoznám ani presné dôvody, ako sa v stalinských časoch z potomka kyjevskej šľachtickej rodiny, vynikajúceho sólistu Boľšovo teatra stal v roku 1936 choreograf Divadla ľudovej tvorivosti. Faktom je, že o rok neskôr založil prvý profesionálny súbor ľudových tancov v Sovietskom zväze, ktorému potom umelecky šéfoval 70 rokov.
Práve u „Mojsejevovcov“ vznikli prvé umelé skvosty ako Tance národov ZSSR či Mier a priateľstvo, po ktorých vzore sa začal „upravovať“ folklór nielen v ďalších republikách Sovietskeho zväzu, ale aj v ostatných krajinách patriacich do sféry jeho vplyvu.
V Československu bol ich klonom SĽUK, v Poľsku Mazowske, v Juhoslávii Lado a Kolo a v Maďarsku Maďarský štátny súbor. No a od nich to ďalej preberali amatérske súbory. Občas sa našiel choreograf, ktorý sa dokázal vymaniť z ruskej školy a skĺbiť krásu pôvodného materiálu s citlivejšou javiskovou štylizáciou, zväčša sa však len otrocky preberala efektná forma bez ohľadu na obsah.
Straníckou úlohou pre celý umelecký front bola podpora kultúr, ktoré sú svojou formou národné a svojím obsahom socialistické. Mojsejevovci a spol. kládli vo svojej tvorbe dôraz na vodcovskú úlohu ruskej kultúry, na pracovitosť, skromnosť a rovnosť pospolitého nemajetného ľudu. Na druhej strane sa úplne potláčali prvky ako viera v Boha a nadprirodzeno, úcta k majetku, diferencovanosť sociálnych vrstiev, nikým neriadená ľudová tvorba.
Podľa ruskej tlačovej agentúry bol Mojsejev geniálny choreograf, ktorý dokázal priviesť ľudový tanec do dokonalosti a zrovnoprávniť ho s ruskou baletnou klasikou. Geniálny choreograf skutočne bol. Škoda, že nemohol zostať pri balete. Ľudový tanec totiž zásahom profesionála stráca svoju najdôležitejšiu vlastnosť – prestáva byť ľudový.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.