Môj koníček je koníček
Nehrám golf, nepestujem tento typ aktivít, koňom sa podľa mňa nič nevyrovná. Niekomu to v maštali smrdí, mne vonia. Jazdil som síce od detstva a dokonca som mal aj jazdeckú licenciu, no nevyhol som sa ani pár úrazom, nedramaticky povedané, aj vážnejším, takže už neskáčem. A navyše, kôň nie je ako pes, nedá sa s ním maznať ani túliť ako s mojím verným Sanchom (môj pes). Kôň je jednoducho úplne inak nastavený, okamžite vie, kto na ňom sedí, či si môže robiť, čo chce, alebo musí poslúchať.
Riskujem premyslene
Trochu lyžujem, potápam sa, v 90. rokoch bolo úžasné objavovať nové veci a destinácie. Potápanie má pevné pravidlá, certifikovanému potápačovi, pokiaľ neurobí chybu, sa nič nemôže stať, navyše, vždy sa potápajú dvaja, keby jednému došiel vzduch, vystúpi hore s partnerom. Nehody sa môžu stať, ale schéma ponoru je jasná a more, aj keď vyzerá nepredvídateľné, má svoje zákonitosti. Nechodím do neznámeho prostredia, aspoň čo sa týka potápania.
Mentorujem rád
Som z učiteľskej rodiny, mal som ponaučenia často na tanieri a ďakujem za ne, v živote sa mi to zišlo, ale na druhej strane mentorovanie zle znášam. Keď idem na dôležité stretnutie, tak ako si iní hovoria: drž sa, drž sa, drž sa, ja si musím opakovať: pokora, pokora, pokora. Nie všetci sme na rovnakej vlnovej dĺžke a treba sa tomu prispôsobiť. Každé rokovanie je nakoniec výsledkom spoločného kompromisu.
Ponáhľam sa
Keď kráčam, málokto ma dobehne, všetko robím veľmi rýchlo, som pomerne dynamický človek. Rýchlo aj rozprávam, moji kolegovia ma volajú hurricane speach. Niekedy to zneužívam v duchu hesla, že keď ťa nepresvedčím, tak ťa aspoň dopletiem – to bol, samozrejme, iba žart. Možno je v tom kus revolty, otec bol stará škola, hovoril, zváž si každé slovo, mal taký pekný basbarytón, uvedom si, že čo povieš, to už nezoberieš späť. Raz som chcel v manažérskom hodnotení do kolónky, v čom by som sa mal zlepšiť, uviesť že svoj speed response, teda zlepšiť rýchlosť reakcie. Načo moja sekretárka zvolala: „Pre Boha, to tam nenapíšem, kde by sme potom boli?“
Som cholerik
Keď je niekto pomalý, ide ma roztrhnúť, to je koniec. Moja nedočkavosť je často neopodstatnená, očakávam od ľudí okamžitú reakciu, ako zvyknú hovoriť Američania: „In a new york minute.“ Keď chytím amok, všetci utekajú, dokážem sa poriadne vytočiť, našťastie ma to aj rýchlo prejde. Verbálne ospravedlňovanie mi veľmi nejde, skôr človeka objímem, mám rád ľudský kontakt.
Zažívam
Za dobrým vínkom a jedlom som ochotný aj cielene vycestovať, ak mi kamarát odporučí výnimočnú reštauráciu, chcem to zažiť aj ja. Či rozoznávam senzorické vlastnosti vína? Musí to mať najmä atmosféru. Niekde v Burgundsku som ochutnal vynikajúce víno, no keď som ho potom otvoril doma, už to bolo niečo iné. Víno bolo rovnaké, no jednoducho chýbala tá atmosféra.
Vždy spolu
Môj otec bol priaznivec Humboldtovej filozofie, kresťanského humanizmu a rád citoval, že nie je bohatý ten, kto veľa má, ale ten, kto veľa rozdáva. Rád robím radosť iným a na rodinné sviatky ako Vianoce či Veľkú noc si nenechám siahnuť. Vždy sme všetci spolu, celá rodina, pripravujeme sa, vyvárame, užívame. Okrem roka na vojne si nepamätám, že by som nesviatkoval s rodičmi. Dosť si zakladám na rodinnom prepojení a jedným z tých prepojení je aj viera. V modernom svete je to občas zložité, ale mám ju v sebe.
Nehrám golf, nepestujem tento typ aktivít, koňom sa podľa mňa nič nevyrovná. Niekomu to v maštali smrdí, mne vonia. Jazdil som síce od detstva a dokonca som mal aj jazdeckú licenciu, no nevyhol som sa ani pár úrazom, nedramaticky povedané, aj vážnejším, takže už neskáčem. A navyše, kôň nie je ako pes, nedá sa s ním maznať ani túliť ako s mojím verným Sanchom (môj pes). Kôň je jednoducho úplne inak nastavený, okamžite vie, kto na ňom sedí, či si môže robiť, čo chce, alebo musí poslúchať.
Riskujem premyslene
Trochu lyžujem, potápam sa, v 90. rokoch bolo úžasné objavovať nové veci a destinácie. Potápanie má pevné pravidlá, certifikovanému potápačovi, pokiaľ neurobí chybu, sa nič nemôže stať, navyše, vždy sa potápajú dvaja, keby jednému došiel vzduch, vystúpi hore s partnerom. Nehody sa môžu stať, ale schéma ponoru je jasná a more, aj keď vyzerá nepredvídateľné, má svoje zákonitosti. Nechodím do neznámeho prostredia, aspoň čo sa týka potápania.
Mentorujem rád
Som z učiteľskej rodiny, mal som ponaučenia často na tanieri a ďakujem za ne, v živote sa mi to zišlo, ale na druhej strane mentorovanie zle znášam. Keď idem na dôležité stretnutie, tak ako si iní hovoria: drž sa, drž sa, drž sa, ja si musím opakovať: pokora, pokora, pokora. Nie všetci sme na rovnakej vlnovej dĺžke a treba sa tomu prispôsobiť. Každé rokovanie je nakoniec výsledkom spoločného kompromisu.
Ponáhľam sa
Keď kráčam, málokto ma dobehne, všetko robím veľmi rýchlo, som pomerne dynamický človek. Rýchlo aj rozprávam, moji kolegovia ma volajú hurricane speach. Niekedy to zneužívam v duchu hesla, že keď ťa nepresvedčím, tak ťa aspoň dopletiem – to bol, samozrejme, iba žart. Možno je v tom kus revolty, otec bol stará škola, hovoril, zváž si každé slovo, mal taký pekný basbarytón, uvedom si, že čo povieš, to už nezoberieš späť. Raz som chcel v manažérskom hodnotení do kolónky, v čom by som sa mal zlepšiť, uviesť že svoj speed response, teda zlepšiť rýchlosť reakcie. Načo moja sekretárka zvolala: „Pre Boha, to tam nenapíšem, kde by sme potom boli?“
Som cholerik
Keď je niekto pomalý, ide ma roztrhnúť, to je koniec. Moja nedočkavosť je často neopodstatnená, očakávam od ľudí okamžitú reakciu, ako zvyknú hovoriť Američania: „In a new york minute.“ Keď chytím amok, všetci utekajú, dokážem sa poriadne vytočiť, našťastie ma to aj rýchlo prejde. Verbálne ospravedlňovanie mi veľmi nejde, skôr človeka objímem, mám rád ľudský kontakt.
Zažívam
Za dobrým vínkom a jedlom som ochotný aj cielene vycestovať, ak mi kamarát odporučí výnimočnú reštauráciu, chcem to zažiť aj ja. Či rozoznávam senzorické vlastnosti vína? Musí to mať najmä atmosféru. Niekde v Burgundsku som ochutnal vynikajúce víno, no keď som ho potom otvoril doma, už to bolo niečo iné. Víno bolo rovnaké, no jednoducho chýbala tá atmosféra.
Vždy spolu
Môj otec bol priaznivec Humboldtovej filozofie, kresťanského humanizmu a rád citoval, že nie je bohatý ten, kto veľa má, ale ten, kto veľa rozdáva. Rád robím radosť iným a na rodinné sviatky ako Vianoce či Veľkú noc si nenechám siahnuť. Vždy sme všetci spolu, celá rodina, pripravujeme sa, vyvárame, užívame. Okrem roka na vojne si nepamätám, že by som nesviatkoval s rodičmi. Dosť si zakladám na rodinnom prepojení a jedným z tých prepojení je aj viera. V modernom svete je to občas zložité, ale mám ju v sebe.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.