Ciachovanie býva v prenesenom význame značkovanie zvierat, občas dokonca aj ľudí. Keď sa táto vláda v jednej kauze rozhodla chrániť zlodejov a podvodníkov, chcela len ociachovať Ladislava Reháka a Ernesta Valka.
Obete podvodu mali byť zavreté v base a túto ciachu si potom mali niesť so sebou. Tomu sa dá rozumieť tak, že Fico a jeho družina chceli prostredníctvom tých dvoch ukázať všetkým svoju moc. Ukázali však iba to, že sa skoro ničím nelíšia od svojich prednovembrových predchodcov. Nie zákon, ale sila, nie právo, ale účel. Ako najnovšie – nie slobodný parlament, ale neuveriteľný pokus o potupenie 149 poslancov ich podareným predsedom.
Tento časopis môže existovať aj vďaka tomu, že ten istý Ladislav Rehák, ociachovaný mocou, našiel pred troma rokmi financie a pomohol svojím podielom realizovať sen Štefana Hríba vydávať nezávislý týždenník. Dokonca taký nezávislý, že ani Rehák, ako vtedy väčšinový akcionár, nemal vplyv na obsah časopisu. A to ani vtedy, keď si časopis nebral servítky pred ústa vo veľmi citlivých kauzách.
Ladislav Rehák je v mediálnej brandži skúsený. Iste si predstavoval, že značka .tyždeň bude mať v budúcnosti zaujímavú cenu. Rozumne. Stanovy akciovej spoločnosti však ani väčšinovému majiteľovi neumožňovali nič bez vôle menšiny a šéfredaktora. I keď by sa možno dali hľadať riešenia, ktoré by z pohľadu Reháka tento „problém“ obišli, on nikdy nechcel poškodiť tento časopis. Preto radšej zvolil neuveriteľne čestné riešenie. Predal svoje akcie takým spôsobom, ktorý bezpečne zaistí rozvoj tohto časopisu a uchová úplnú slobodu redakcie. Za to mu patrí veľké uznanie – a aj naša vďaka.
Z dvoch akcionárov sú dnes traja, spoločnosť nemá žiadne dlhy, časopis má výbornú čitateľskú základňu, z hľadiska inzercie jednu z najlepších na Slovensku, a dokáže si na svoju prevádzku a rozvoj sám zarobiť. Je dnes len na nás, na akcionároch, vedení a redaktoroch, ako túto veľkú šancu ďalej rozvinieme.
O kvalite týchto novín rozhodujú najmä ich redaktori, za ktorých je zodpovedný šéfredaktor. A ten si v stanovách vyvzdoroval úplnú slobodu od ostatných akcionárov. Ani pri najbujnejšej fantázii som si preto nevedel predstaviť, ako môže .tyždeň súvisieť s OKS, Veriteľom a dokonca Ivanom Miklošom. Iba ciachovanie umožňuje pospájať takéto nezmysly. Všeličo mi napadalo pri čítaní takejto správy v tlači o zmene akcionárskej štruktúry .týždňa. Napokon to len znížilo moju mienku o novinárskej práci. Ale je to škoda. Táto vláda svojím vystrájaním praje aj denníkom. Tak tú šancu už konečne nepremárňujme!
Autor je menšinový akcionár .týždňa.
Obete podvodu mali byť zavreté v base a túto ciachu si potom mali niesť so sebou. Tomu sa dá rozumieť tak, že Fico a jeho družina chceli prostredníctvom tých dvoch ukázať všetkým svoju moc. Ukázali však iba to, že sa skoro ničím nelíšia od svojich prednovembrových predchodcov. Nie zákon, ale sila, nie právo, ale účel. Ako najnovšie – nie slobodný parlament, ale neuveriteľný pokus o potupenie 149 poslancov ich podareným predsedom.
Tento časopis môže existovať aj vďaka tomu, že ten istý Ladislav Rehák, ociachovaný mocou, našiel pred troma rokmi financie a pomohol svojím podielom realizovať sen Štefana Hríba vydávať nezávislý týždenník. Dokonca taký nezávislý, že ani Rehák, ako vtedy väčšinový akcionár, nemal vplyv na obsah časopisu. A to ani vtedy, keď si časopis nebral servítky pred ústa vo veľmi citlivých kauzách.
Ladislav Rehák je v mediálnej brandži skúsený. Iste si predstavoval, že značka .tyždeň bude mať v budúcnosti zaujímavú cenu. Rozumne. Stanovy akciovej spoločnosti však ani väčšinovému majiteľovi neumožňovali nič bez vôle menšiny a šéfredaktora. I keď by sa možno dali hľadať riešenia, ktoré by z pohľadu Reháka tento „problém“ obišli, on nikdy nechcel poškodiť tento časopis. Preto radšej zvolil neuveriteľne čestné riešenie. Predal svoje akcie takým spôsobom, ktorý bezpečne zaistí rozvoj tohto časopisu a uchová úplnú slobodu redakcie. Za to mu patrí veľké uznanie – a aj naša vďaka.
Z dvoch akcionárov sú dnes traja, spoločnosť nemá žiadne dlhy, časopis má výbornú čitateľskú základňu, z hľadiska inzercie jednu z najlepších na Slovensku, a dokáže si na svoju prevádzku a rozvoj sám zarobiť. Je dnes len na nás, na akcionároch, vedení a redaktoroch, ako túto veľkú šancu ďalej rozvinieme.
O kvalite týchto novín rozhodujú najmä ich redaktori, za ktorých je zodpovedný šéfredaktor. A ten si v stanovách vyvzdoroval úplnú slobodu od ostatných akcionárov. Ani pri najbujnejšej fantázii som si preto nevedel predstaviť, ako môže .tyždeň súvisieť s OKS, Veriteľom a dokonca Ivanom Miklošom. Iba ciachovanie umožňuje pospájať takéto nezmysly. Všeličo mi napadalo pri čítaní takejto správy v tlači o zmene akcionárskej štruktúry .týždňa. Napokon to len znížilo moju mienku o novinárskej práci. Ale je to škoda. Táto vláda svojím vystrájaním praje aj denníkom. Tak tú šancu už konečne nepremárňujme!
Autor je menšinový akcionár .týždňa.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.