Mladých už Trianon nezaujíma

.bolo ťažké presvedčiť školy, aby sa zúčastnili na nakrúcaní dokumentu?
Mojou pôvodnou ideou bol dokument o slovenskom a maďarskom gymnáziu v Komárne, ktoré majú spoločný dvor. Hovoril som si, ktovie, či ma pustia na maďarské gymnázium. Tam ma však prijali, no nepustila ma slovenská škola. Vraj je to politická téma, ktorá tam nepatrí.  

.ako na vás reagovali školy v Maďarsku?
Rôzne. Nedostal som sa napríklad do škôl vo Veszpréme, kde mi ako filmárovi zo Slovenska nedôverovali. Zaujímavé to bolo v Békéscsabe, kde žije slovenská menšina. Tamojšie maďarské gymnázium mi otvorilo dvere, no slovenské nemalo záujem.

.prečo?
Neviem presne. Možno preto, že tam slovenské deti vedia povedať už iba „Dobrý deň“ a „Dovidenia“. Ale možno len nechceli, aby sa zistilo, že sa tam učí o Trianone trochu inak než na maďarských školách. Ktovie.

.desiatky hodín ste sledovali slovenských a maďarských študentov, ako rozmýšľajú o Trianone a dnešku. Prekvapilo vás niečo?
Myslel som si, že to bude oveľa dramatickejšie. Ale potešilo ma, že na oboch stranách som medzi učiteľmi našiel ľudí, ktorí hovoria o tejto téme s náležitou empatiou. Napríklad pedagóg v Liptovskom Mikuláši, ktorý vysvetľoval Trianon pri interaktívnej tabuli, bol veľmi racionálny, vôbec netlačil na nacionalistickú strunu. Tiež ma prekvapil objektívny prístup dejepisára na maďarskom gymnáziu v Békéscsabe. Mimo kamery mi len povedal, ako nepríjemne sa pred časom cítil v Bratislave, keď mu na ulici povedali, aby nehovoril po maďarsky.

.študenti vás neprekvapili?
Mladých ľudí táto téma zaujíma asi tak ako náhrobné kamene. Väčšina z nich si uvedomuje, že o hraniciach sa už raz politicky rozhodlo a svet je dnes celkom inde. Intenzívne ich trápi, že sme na tom existenčne zle a oni tu nemajú dobrú perspektívu. To ma neraz vyľakalo.

.je známe, že kým vzťah slovenskej verejnosti k dejinám je skôr ľahostajný, Maďari majú o vlastnej histórii pomerne dobré povedomie. Hovorili maďarskí tínedžeri o týchto témach premyslenejšie?
Ani nie. Podľa mňa je tu kľúčové, ako je na tieto témy nažhavený pedagóg.

.je zaujímavé, že vo vašom filme hovoria dievčatá o Trianone s hlbším záujmom aj zápalom. Máte pre to vysvetlenie?
Maturantky sú vyzretejšie než maturanti a uvažujú o svojej budúcnosti komplexnejšie. Viac uvažujú o domovine a domove, o tom, čo ho tvorí, ako si ho predstavujú a v tom veku aj viac myslia na to, že si raz založia rodinu.

.najdramatickejšia scéna sa odohrala záverom, keď slovenská Maďarka so skvelou slovenčinou hovorí o tom, ako jej Slováci nerozumejú a že by si želala zrušenie Trianonu. Na to prišla ohnivá protireakcia od jej slovenskej spolužiačky. Zažili ste takýchto scén viac?
Nie. Išlo o scénku z evanjelického gymnázia v Tisovci, to dieta, Maďarka, bolo z Košíc. Predpokladal som, že v Békéscsábe nájdem Slovenku, ktorá bude náprotivkom k scéne v Tisovci a bude hovoriť o tom, aká je šťastná, že chodí na Slovensko a že Maďari o tom neradi počúvajú. Ale môj film nechcel riešiť problém minorít. Mojím cieľom bolo porovnať, čo mladá generácia cíti, či to je historická téma, ktorá sa ich už nijako nedotýka, alebo či to má ešte v ich životoch cez dedov nejakú rezonanciu. Zistil som, že ekonomické problémy sú také veľké, že mladého človeka to príliš nezaujíma. Môžeme im hovoriť o národnej hrdosti, ale pre nich sú dôležité životné perspektívy.