Rovnako sú ohromení turisti z Milána, Londýna, New Yorku, z Hollywoodu. Dnes je Moskva mestom rušnej dopravy vo dne i v noci. Tri hlavné letiská – Domodedovo, Vnukovo a Šeremetevo – museli postaviť železničné spojenie do centra, inak cesta trvala neraz dlhšie ako let a stála toľko ako polovica letenky.
.svorka čiernych hummerov
Migalky, medvede a bjelaja polosa, to je to pravé moskovské. Migalka – modrý maják, znamená prednosť v jazde za každých okolností. Komu to nedochádza, na toho sa trúbi osobitným chrapľavým tónom – a ten sa volá medveď.
Bjelaja polosa je prednosť v strede vozovky, aj v protismere. Pravda, pre tých, čo majú migalku a ozývajú sa ako medveď. Na jednom z hlavných bulvárov Moskvy ministerské auto s majákom rozšrotovalo vozidlo s dvoma známymi lekárkami, matkou a dcérou. Moskva, ktorá má migaliek dávno plné zuby, vrela. Prezident sa musel zaručiť, že prípad vyšetria a zmenia pomery na cestách.
Nič však nepredstihne zážitok z toho, ako prichádza prezident do Kremľa – po Kutuzovskom prospekte, niekdajšej tepne moci a hrdých stavieb. Po dlhej širokej trase sa tadiaľ do stredu mesta valia tisíce a tisíce áut. A odrazu, ako keď utne – na niekoľkých kilometroch pohyb zamrie, plocha sa vyprázdni. Rútia sa len policajné mercedesy a za nimi štyri veľké čierne, aj proti pancierovej pästi odolné hummery s nepriestrelnými sklami – prezidentská limuzína, rezervná prezidentská limuzína a dve autá ochranky.
Pred očami sa vám odohráva ruská skutočnosť. Všetko na trase stojí. Medvedí klaksón polície zaženie každého, kto sa nestačil stiahnuť na okraj. Len čo prejde aj posledné policajné auto, udržiavajúce za prezidentskou kolónou bezpečnostný odstup, vyrúti sa kolóna bežných vodičov. Prví využívajú rýchlosť, ja som raz stihla stoštyridsiatku, a tak sa preženiete po Kutuzovskom bulvári, kým vás to zasa za mostom na Nový Arbat nezabrzdí.
Koľkokrát túto scénu videli Moskovčania? To neviem, ale viem dobre, čo si o nej myslia. To nie je len vec dopravy. Je to politická záležitosť, ktorá formuje vzťah obyvateľa k vrchnosti. Na pomoc si vezmem neruského svedka. Korešpondent londýnskych Timesov, ktorý videl kolónu nielen Putina, ale aj Jeľcina, napísal svoj záverečný článok, rozlúčku s Moskvou, práve o doprave na Kutuzovskom prospekte. Skončil vetou: „Rusko bude normálne, keď sa bude jazdiť po prospekte normálne a už nikdy sa všetko nezastaví. Keď doprava nezamrie len preto, že tadiaľ prechádza prezidentova kolóna. Vtedy bude Moskva taká normálna ako iné európske mestá.“
Korešpondent Timesov nemohol tušiť, ako problém vyrieši Putin – nie likvidáciou výhod vrchnosti, ale vrtuľníkom. Moskva, donedávna s nepriepustným vzdušným priestorom, bude mať heliport, pristávaciu plochu pre vrtuľníky v Kremli. Za 200 miliónov rubľov tak Vladimír Vladimirovič plní jeden zo svojich prezidentských sľubov, „oslobodiť Moskvu od prejazdov prezidentskej kolóny“.
Prezident sa vznesie nad dopravu na palube osobitnej letky Rossija. Tej dodajú nielen ruské vrtuľníky Mi-8 MTV, ale aj Augusta Westland /AW 139 – sú síce talianske, ale už sa začínajú vyrábať v Rusku. A tak je prezident z Vnukova v Kremli o päť, šesť minút. Pravda, musel sa riešiť aj problém ochrany pamiatky. Kremeľ je totiž v zozname pamiatok svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
.aj Chruščov letel
Dva pokusy pristáť v Kremli ruským vrtuľníkom sa skončili síce úspešne, ale bolo jasné, že sa nedajú zopakovať. V roku 1959 sa chcel sovietsky vodca Nikita Chruščov vyrovnať Američanom a Bielemu domu, tak dal upraviť pristávaciu plochu. Nakoniec letel iba jediný raz. Pristál na Ivanovskom námestí vedľa chránenej dominanty Kremľa, Veže Ivana Veľkého. No vtedy bolo áut v uliciach málo.
Moskovské zápchy vyvolali za čias prezidenta Jeľcina druhý pokus. V roku 1993 vrtuľník ruskej výroby pristál na Chrámovom námestí. V centre svetového pamiatkového unikátu všetko dunelo, triaslo sa a každému bolo jasné, že je to naposledy. Vtedy šlo najmä o sovietsky problém. Teraz, keď sa aj UNESCO a svetová verejnosť postavili proti stavbe mrakodrapu Gazprom v historickom Sankt Peterburgu, je nové riešenie v priestoroch historického Kremľa predmetom širšieho záujmu.
Tentoraz heliport, v novoruštine vertoljotodrom, vyriešili v zóne, ktorá v Kremli nikdy nebola návštevníkom prístupná. Tajnickij sad prilieha ku kremeľskej stene na strane rieky, je to južná strana Kremľa. Nebude sa nalietavať ponad Kremeľ, ale od rieky, a tak ďaleko od pamiatok, že vibrácie, ktoré sa budú sledovať osobitnými prístrojmi, by nemali škodiť.
Prezident Putin bude lietať na ťažkom vrtuľníku Mi-8. Tento typ je však spojený s mnohými tragédiami a uvádza sa aj v ruskej knihe tragických havárií s najväčším počtom obetí. Premiér Medvedev už do sídla vlády lieta, ale na ľahkom vrtuľníku Agusta AW 139.
Nie je to prvé otvorenie neba nad Moskvou – na streche hotela nákupného centra Krokus City otvorili v máji plochu pre ľahké vrtuľníky – prvým zákazníkom bol módny návrhár Judaškin. Potenciálnym pasažierom stačí na vyhliadkový let približne 50 000 rubľov, okolo 700 až 800 eur. Nič z toho, pravda, nerieši dopravu v Moskve. Naopak, znovu ožili návrhy verejnosti premiestniť všetky ústredné vládne objekty mimo stredu Moskvy.
.svorka čiernych hummerov
Migalky, medvede a bjelaja polosa, to je to pravé moskovské. Migalka – modrý maják, znamená prednosť v jazde za každých okolností. Komu to nedochádza, na toho sa trúbi osobitným chrapľavým tónom – a ten sa volá medveď.
Bjelaja polosa je prednosť v strede vozovky, aj v protismere. Pravda, pre tých, čo majú migalku a ozývajú sa ako medveď. Na jednom z hlavných bulvárov Moskvy ministerské auto s majákom rozšrotovalo vozidlo s dvoma známymi lekárkami, matkou a dcérou. Moskva, ktorá má migaliek dávno plné zuby, vrela. Prezident sa musel zaručiť, že prípad vyšetria a zmenia pomery na cestách.
Nič však nepredstihne zážitok z toho, ako prichádza prezident do Kremľa – po Kutuzovskom prospekte, niekdajšej tepne moci a hrdých stavieb. Po dlhej širokej trase sa tadiaľ do stredu mesta valia tisíce a tisíce áut. A odrazu, ako keď utne – na niekoľkých kilometroch pohyb zamrie, plocha sa vyprázdni. Rútia sa len policajné mercedesy a za nimi štyri veľké čierne, aj proti pancierovej pästi odolné hummery s nepriestrelnými sklami – prezidentská limuzína, rezervná prezidentská limuzína a dve autá ochranky.
Pred očami sa vám odohráva ruská skutočnosť. Všetko na trase stojí. Medvedí klaksón polície zaženie každého, kto sa nestačil stiahnuť na okraj. Len čo prejde aj posledné policajné auto, udržiavajúce za prezidentskou kolónou bezpečnostný odstup, vyrúti sa kolóna bežných vodičov. Prví využívajú rýchlosť, ja som raz stihla stoštyridsiatku, a tak sa preženiete po Kutuzovskom bulvári, kým vás to zasa za mostom na Nový Arbat nezabrzdí.
Koľkokrát túto scénu videli Moskovčania? To neviem, ale viem dobre, čo si o nej myslia. To nie je len vec dopravy. Je to politická záležitosť, ktorá formuje vzťah obyvateľa k vrchnosti. Na pomoc si vezmem neruského svedka. Korešpondent londýnskych Timesov, ktorý videl kolónu nielen Putina, ale aj Jeľcina, napísal svoj záverečný článok, rozlúčku s Moskvou, práve o doprave na Kutuzovskom prospekte. Skončil vetou: „Rusko bude normálne, keď sa bude jazdiť po prospekte normálne a už nikdy sa všetko nezastaví. Keď doprava nezamrie len preto, že tadiaľ prechádza prezidentova kolóna. Vtedy bude Moskva taká normálna ako iné európske mestá.“
Korešpondent Timesov nemohol tušiť, ako problém vyrieši Putin – nie likvidáciou výhod vrchnosti, ale vrtuľníkom. Moskva, donedávna s nepriepustným vzdušným priestorom, bude mať heliport, pristávaciu plochu pre vrtuľníky v Kremli. Za 200 miliónov rubľov tak Vladimír Vladimirovič plní jeden zo svojich prezidentských sľubov, „oslobodiť Moskvu od prejazdov prezidentskej kolóny“.
Prezident sa vznesie nad dopravu na palube osobitnej letky Rossija. Tej dodajú nielen ruské vrtuľníky Mi-8 MTV, ale aj Augusta Westland /AW 139 – sú síce talianske, ale už sa začínajú vyrábať v Rusku. A tak je prezident z Vnukova v Kremli o päť, šesť minút. Pravda, musel sa riešiť aj problém ochrany pamiatky. Kremeľ je totiž v zozname pamiatok svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
.aj Chruščov letel
Dva pokusy pristáť v Kremli ruským vrtuľníkom sa skončili síce úspešne, ale bolo jasné, že sa nedajú zopakovať. V roku 1959 sa chcel sovietsky vodca Nikita Chruščov vyrovnať Američanom a Bielemu domu, tak dal upraviť pristávaciu plochu. Nakoniec letel iba jediný raz. Pristál na Ivanovskom námestí vedľa chránenej dominanty Kremľa, Veže Ivana Veľkého. No vtedy bolo áut v uliciach málo.
Moskovské zápchy vyvolali za čias prezidenta Jeľcina druhý pokus. V roku 1993 vrtuľník ruskej výroby pristál na Chrámovom námestí. V centre svetového pamiatkového unikátu všetko dunelo, triaslo sa a každému bolo jasné, že je to naposledy. Vtedy šlo najmä o sovietsky problém. Teraz, keď sa aj UNESCO a svetová verejnosť postavili proti stavbe mrakodrapu Gazprom v historickom Sankt Peterburgu, je nové riešenie v priestoroch historického Kremľa predmetom širšieho záujmu.
Tentoraz heliport, v novoruštine vertoljotodrom, vyriešili v zóne, ktorá v Kremli nikdy nebola návštevníkom prístupná. Tajnickij sad prilieha ku kremeľskej stene na strane rieky, je to južná strana Kremľa. Nebude sa nalietavať ponad Kremeľ, ale od rieky, a tak ďaleko od pamiatok, že vibrácie, ktoré sa budú sledovať osobitnými prístrojmi, by nemali škodiť.
Prezident Putin bude lietať na ťažkom vrtuľníku Mi-8. Tento typ je však spojený s mnohými tragédiami a uvádza sa aj v ruskej knihe tragických havárií s najväčším počtom obetí. Premiér Medvedev už do sídla vlády lieta, ale na ľahkom vrtuľníku Agusta AW 139.
Nie je to prvé otvorenie neba nad Moskvou – na streche hotela nákupného centra Krokus City otvorili v máji plochu pre ľahké vrtuľníky – prvým zákazníkom bol módny návrhár Judaškin. Potenciálnym pasažierom stačí na vyhliadkový let približne 50 000 rubľov, okolo 700 až 800 eur. Nič z toho, pravda, nerieši dopravu v Moskve. Naopak, znovu ožili návrhy verejnosti premiestniť všetky ústredné vládne objekty mimo stredu Moskvy.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.