Razia v rockovom klube, po ktorej zostal jeden zranený hudobník a množstvo zdesených divákov, je ďalšie upozornenie o plazivých návratoch pred rok 1989. Tentoraz v oblasti základných slobôd, keďže výpovede o zásahu „kukláčov“ v Nitre nápadne pripomínajú zážitky niekdajších návštevníkov koncertov Plastic People...
Závery inšpekcie ministerstva vnútra, hoci na ne netrpezlivo čakáme, nie sú najpodstatnejšie. Prvá a zásadná vec je, že útvary osobitného určenia, takzvaní kukláči, nemajú čo hľadať pri prevencii nalievania alkoholu mladistvým, čo bol „dôvod“ akcie. Špeciálne komandá sú cvičené a určené na boj proti teroristom, únoscom, vrahom a organizovanému zločinu. Aj keby samotný priebeh zákroku v klube Naozzay bol v súlade s policajným zákonom, je úplne neprijateľné, aby sa elitná jednotka, zameraná proti najzávažnejším formám kriminality, zaoberala takými činnosťami, ktorých dlhodobou bilanciou v Nitre je „86 mladistvých, ktorí si vypili, 3 napálené cédečká a dvaja podozriví z extrémizmu“. To je predsa neskutočné.
Na tomto elementárnom fakte nič nemení, že z Nitry sa naozaj stáva akási Mekka extrémizmu. Násilné prepadnutia a bitky, ktorých frekvencia v posledných mesiacoch rastie, indikujú páchateľov z neonacistického prostredia. Práve v týchto kauzách, ktoré sú spoločensky nebezpečné a musia sa potierať nekompromisne, však vyšetrovanie väčšinou zlyháva a pribúdajú indície o zámernej zdĺhavosti až sabotovaní trestného stíhania. Tvrdiť z voleja, že sú za tým politické direktívy, sa nedá, avšak hromadný výskyt „pochybení“ (Dobroslav Trnka ich priznal aj v kauze Hedviga), do ktorých zásah v Naozzay zapadá, je systémovou chybou. Bez diskusie.
Neexistuje legitímny dôvod, aby sa v slobodnej spoločnosti starali o verejný poriadok „kukláči“. Ich dnešné nasadzovanie väzí vo falošnom „boji proti extrémizmu“. Ten si dala vláda do programového vyhlásenia predovšetkým preto, lebo ona sama je podozrievaná z národného radikalizmu. A keďže samotný Smer, najmä premiér, je mentálne zakotvený v prednovembrovej minulosti, „boj proti extrémizmu“ na Slovensku 2007 nesie mnohé znaky dobre známeho boja proti vnútornému nepriateľovi. Prepady koncertov či pohostinských zariadení „kukláčmi“, nevídaná arogancia až brutalita v kontakte so „problémovými“ skupinami, identifikovanými podľa výzoru, to všetko tu už bolo. Typické pre neslobodné režimy je pritom už samo preukazovanie totožnosti bez príčiny. Ale najhoršie je, že kým štátna moc útočí na slobodu prejavu dokonca väzobným stíhaním hailujúcich hlupákov, nositeľov vytetovaných keltských krížov, prípadne nášiviek s úchylnou symbolikou, akty dokonanej fyzickej agresie s podozrením na rasovo-etnické pohnútky sa množia a zostávajú v „lepšom“ prípade nepotrestané, v horšom dokonca manipulované. Tak to vyzerá, keď národní socialisti objavia vnútorného nepriateľa...
Závery inšpekcie ministerstva vnútra, hoci na ne netrpezlivo čakáme, nie sú najpodstatnejšie. Prvá a zásadná vec je, že útvary osobitného určenia, takzvaní kukláči, nemajú čo hľadať pri prevencii nalievania alkoholu mladistvým, čo bol „dôvod“ akcie. Špeciálne komandá sú cvičené a určené na boj proti teroristom, únoscom, vrahom a organizovanému zločinu. Aj keby samotný priebeh zákroku v klube Naozzay bol v súlade s policajným zákonom, je úplne neprijateľné, aby sa elitná jednotka, zameraná proti najzávažnejším formám kriminality, zaoberala takými činnosťami, ktorých dlhodobou bilanciou v Nitre je „86 mladistvých, ktorí si vypili, 3 napálené cédečká a dvaja podozriví z extrémizmu“. To je predsa neskutočné.
Na tomto elementárnom fakte nič nemení, že z Nitry sa naozaj stáva akási Mekka extrémizmu. Násilné prepadnutia a bitky, ktorých frekvencia v posledných mesiacoch rastie, indikujú páchateľov z neonacistického prostredia. Práve v týchto kauzách, ktoré sú spoločensky nebezpečné a musia sa potierať nekompromisne, však vyšetrovanie väčšinou zlyháva a pribúdajú indície o zámernej zdĺhavosti až sabotovaní trestného stíhania. Tvrdiť z voleja, že sú za tým politické direktívy, sa nedá, avšak hromadný výskyt „pochybení“ (Dobroslav Trnka ich priznal aj v kauze Hedviga), do ktorých zásah v Naozzay zapadá, je systémovou chybou. Bez diskusie.
Neexistuje legitímny dôvod, aby sa v slobodnej spoločnosti starali o verejný poriadok „kukláči“. Ich dnešné nasadzovanie väzí vo falošnom „boji proti extrémizmu“. Ten si dala vláda do programového vyhlásenia predovšetkým preto, lebo ona sama je podozrievaná z národného radikalizmu. A keďže samotný Smer, najmä premiér, je mentálne zakotvený v prednovembrovej minulosti, „boj proti extrémizmu“ na Slovensku 2007 nesie mnohé znaky dobre známeho boja proti vnútornému nepriateľovi. Prepady koncertov či pohostinských zariadení „kukláčmi“, nevídaná arogancia až brutalita v kontakte so „problémovými“ skupinami, identifikovanými podľa výzoru, to všetko tu už bolo. Typické pre neslobodné režimy je pritom už samo preukazovanie totožnosti bez príčiny. Ale najhoršie je, že kým štátna moc útočí na slobodu prejavu dokonca väzobným stíhaním hailujúcich hlupákov, nositeľov vytetovaných keltských krížov, prípadne nášiviek s úchylnou symbolikou, akty dokonanej fyzickej agresie s podozrením na rasovo-etnické pohnútky sa množia a zostávajú v „lepšom“ prípade nepotrestané, v horšom dokonca manipulované. Tak to vyzerá, keď národní socialisti objavia vnútorného nepriateľa...
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.