Za tú najzásadnejšiu vec teraz a tu, hodnu občianskej angažovanosti, považujem súdnictvo. Nedostali sa mi však žiadne indície, že by zo strany sudcov, ktorí sa od harabinovských praktík dištancujú a volajú po očistení súdnictva, vyšiel nejaký signál alebo zhrozenie po zhliadnutí filmu, nieto ospravedlnenie za to, čo sa tu už tridsať rokov deje so štyrmi Nitranmi a ich životmi. Po filme Kauza Cervanová sa už nikto súdny nemôže tváriť, že je to „omnoho komplikovanejšie“, ako to vyzerá, alebo že o kauze„má svoje informácie“ atď... Film, okrem iných nespochybniteľných kvalít, vynáša na svetlo jednu zásadnú pravdu, ktorú nemôže nikto zamiesť pod koberec: Je príliš veľa svedectiev pod nátlakom a príliš veľa nových dôkazov, ktoré neboli na porevolučnom súde pripustené. Nitranom sa, skrátka, nedostalo spravodlivého súdu, nedostalo sa im právoplatnej možnosti obhajoby. Bodka. To, či si myslíme, že obvinení sú nevinní, ani nie je dôležité. Pri tom množstve dôkazov, ktoré odkazujú skôr na obludný monsterproces v bývalom Československu, je omnoho desivejšia skutočnosť, ako sa prípad vyvíjal po revolúcii. Vážení sudcovia, vy, ktorým naozaj leží na srdci to, aby sme sa my ostatní angažovali verejne a postavili sa na vašu stranu pri očiste súdnictva, nemôžete v prípade kauzy Cervanová ďalej mlčať. Bez ohľadu na vašu prácu a profesionálnu zdržanlivosť, je vašou ľudskou povinnosťou vyjadriť ku kauze postoj. Táto kauza je exeplárny, hraničný prípad, o ktorom po tejto vynikajúcej snímke, ktorá stála režiséra osem rokov detektívnej práce, nikto na Slovensku nemôže povedať alibisticky: „Neviem, nepoznám podrobnosti.“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.