„Rakovina, to je naša Angelina,“ povedal vo februári tohto roku v rozhovore pre Newyorker Dr. Mehmet Oz, ktorý má v USA megaúspešnú televíznu tolkšou o zdraví s názvom The Dr. Oz Show. Tak ako Angelina Jolie na titulke predá akýkoľvek magazín, tak rakovina (a ešte chudnutie) zaručuje najvyššiu sledovanosť jeho šou. Vtedy ešte nemohol tušiť, že už onedlho sa tieto dva ťaháky spoja, a to ešte len bude mediálna smršť. Stalo sa tak pred troma týždňami, keď sa v médiách objavil list od Angeliny Jolie, ktorá sa rozhodla podrobne informovať verejnosť o takmer trojmesačnej procedúre, ktorej výsledkom bola preventívna obojstranná mastektómia a ktorou znížila šancu, že sa u nej vyvinie rakovina prsníkov z 87 na 5 percent.
Médiá aj internet zaplavili články, citácie a konšpirácie, viac či menej drsné vtipy, na sociálnych sieťach sa ľudia pohoršovali, hádali, jedni Angelinu adorovali za jej hrdinské a zodpovedné rozhodnutie, iní ju zas odsudzovali a podozrievali, že si chcela len umelo vylepšiť zničené prsia po pôrodoch a sústavnom chudnutí, a ešte to dobre predala, lebo za tým všetkým je firma, ktorá dobre zarobí na drahých testoch a ktoré si teraz budú dávať hromadne robiť všetky ženy. A budú tlačiť politikov do toho, aby to každej žene hradila poisťovňa. Jednorazové rýchle riešenie namiesto toho, aby si radšej ďalej samovyšetrovali prsníky a nezanedbávali preventívne prehliadky u lekára.
Vo všetkom je trochu pravdy aj trochu dezinformácií, tak si to preberme. Skutočne má zmysel preventívne si dať odstrániť prsníky? A úplne celé, tak ako sa to objavilo na pohotovo namaľovanom obraze švédskeho umelca Johana Anderssona? Nie celkom. Pri preventívnom odstránení prsníkov sa môže nechať 5 až 10 percent podkožného tkaniva vrátane bradaviek a potom urobiť rekonštrukcia prsníka implantátmi. Tak to opisuje aj Angelina vo svojom liste a tvrdí, že výsledok môže byť krásny. Keď sa však už nádor objaví, musí sa odstraňovať viac, napríklad celý prsník s kožou a bradavkou, aby žiadne bunky nezostali, a berie sa aj najbližšia lymfatická uzlina. To sa niekedy robí aj ženám, ktoré mali nádor v jednom prsníku a dávajú si preventívne odstrániť druhý, ktorý bol zatiaľ zdravý. Keďže rovnaké ohrozenie sa týka aj vaječníkov, sú ženy, ktoré si po zotavení z chemoterapie dajú preventívne vybrať maternicu a vaječníky.
.gén BRCA1 stratený v preklade
Angelinu k radikálnemu riešeniu viedla predošlá zlá rodinná anamnéza, jej matka zomrela vo veku 56 rokov, a tak sa dala geneticky vyšetriť. Vo zverejnenom liste spomína, že je nositeľkou chybného génu BRCA1 a ako to už býva zvykom, všeličo sa stratilo v preklade, takže mnohí ľudia (aj novinári) nadobudli dojem, že niekto tento gén má a niekto iný nie. Gén BRCA1 máme všetci, a to je dobre. Ľudia majú v genóme okolo 20 000 génov, muži aj ženy, muži vďaka chromozómu Y majú nejaké navyše. „Jeden gén je akoby zápis písmen, ktoré sa rôznym spôsobom opakujú. Tých písmen môže byť niekoľko desiatok (krátky gén) alebo niekoľko tisíc a v drobných detailoch sa u rôznych ľudí môžu líšiť. Zmeny v kóde sa volajú mutácie a tie sa dedia z rodičov na deti,“ vysvetľuje pre .týždeň biofyzička Ľuba Lacinová z Ústavu molekulárnej fyziológie a genetiky SAV.„BRCA1 je na chromozóme 17. Je dlhý, má vyše 80 000 písmen. Gén BRCA1 kóduje proteín, ktorý bráni vzniku niektorých druhov nádorov – najmä prsníka a vaječníkov, ale v tomto roku bol publikovaný článok, ktorý ho dáva do súvisu aj s rakovinovým nádorom v brušnej dutine v oblasti slepého čreva. To na margo vtipných otázok na internete, čo si dá Angelina odstrániť ako ďalšie. Ak sa teda v géne BRCA1 vyskytnú určité mutácie, neplní plnohodnotne obrannú funkciu a zvyšuje sa riziko rakoviny prsníka a vaječníkov. Zvýšené riziko závisí od mutácií, ktoré u každého človeka BRCA1 má. Rozsah zvýšenia rizika je pre rôzne mutácie rôzny,“ dodáva Lacinová. Zaujímavosťou je že rizikové mutácie tohto génu sú časté u Islanďanov a aškenázskych Židov.
Milovníci konšpiračných teórií okamžite prišli s vysvetlením, aké je skutočné pozadie za odrezanými prsníkmi. Server NaturalNews.com za tým vidí miliardový biznis s génovými patentmi, pretože celá Angelinina kampaň bola načasovaná na termín, keď má Najvyšší súd USA rozhodnúť o legálnosti patentu firmy Myriad na gén BRCA1. Cena testu závisí od komplexnosti analýzy a môže dosiahnuť až 3 000 amerických dolárov. U nás ho poisťovňa hradí len v prípade, že také vyšetrenie odporučí špecialista a pacientka spĺňa zdravotnú indikáciu, čo je napríklad výskyt ochorenia u priamych príbuzných. Aj samotná mastektómia a plastika pŕs je hradená z verejného zdravotného poistenia len v prípade, ak je indikovaná ošetrujúcim lekárom zo zdravotných dôvodov. Preventívny zákrok na žiadosť poistenky hradený nie je.
.ako mať zdravé prsia
Na Slovensku sa pre preventívny zákrok rozhodne len štvrtina z indikovaných nositeliek mutácie génu. Ostatné ženy uprednostnia častejšie kontroly. Ak aj žena má tento gén v poriadku, rovnako ako gén s podobnou funkciou BRCA2, stále je tu určité riziko, že rakovina sa u nej objaví. I keď je menej pravdepodobné, že sa to stane pred menopauzou.
Ako sa dalo čakať a potvrdila nám to i prezidentka Ligy proti rakovine Eva Siracká, celý poprask okolo Angeliny veľa žien pochopilo nesprávne a na Linke pomoci sa teraz ozývajú so žiadosťami o genetické vyšetrenie ženy, ktoré mali v rodine rakovinu pľúc u otca či inú rakovinu u ďalších príbuzných. Podľa doktorky Sirackej najväčším problémom je, že na Slovensku neexistuje kontrolovaný skríning, ktorý by prinútiť ženy, aby pravidelne chodili na prehliadky. U žien do 40 rokov je vhodné ultrazvukové vyšetrenie, každá žena nad 40 rokov má raz za dva roky nárok na preventívne mamografické vyšetrenie, pretože čím je žena staršia, tým je riziko vzniku rakoviny prsníka vyššie. Najčastejší výskyt rakoviny prsníka je vo veku 50 – 65 rokov.
Hrčky, ktoré sa nájdu počas rutinného skríningu alebo pri samovyšetrovaní, sa vo väčšine prípadov zaraďujú do skorého štádia ochorenia s dobrou prognózou vyliečenia. Len cca 5 až 10 percent žien s diagnostikovanou rakovinou prsníka má v čase iniciálnej diagnózy metastázy. Podľa najnovšej Výročnej správy Ligy proti rakovine predstavuje karcinóm prsníka 23,2 percenta zo všetkých karcinómov v ženskej populácii na Slovensku. V roku 2012 malo byť podľa odhadu EUCAN a Národného onkologického registra SR novodiagnostikovaných 2 312 karcinómov prsníka u žien. Výskyt zhubných nádorov prsníka má dlhodobo stúpajúcu tendenciu, približne o 0,2 percenta ročne, čo súvisí s rastom rokov prežitia.
Na stránke zdraveprsia.sk, ktorá je súčasťou projektov firmy Avon pre boj s rakovinou prsníka a do ktorej je dnes zapojených 50 krajín sveta, sa dá nájsť veľa užitočných informácií o samotnom ochorení, diagnostike, liečbe i prevencii. A tiež o chystanom každoročnom Avon pochode proti rakovine prsníka aj možnostiach, ako sa zapojiť, pomôcť či prispieť. Je tu i on-line poradňa garanta projektu, MUDr. Vladimíra Bellu, primára Mamologického oddelenia Onkologického ústavu Nemocnice sv. Alžbety v Bratislave. Ženám radí najmä zaujímať sa o rodinnú anamnézu, dbať na správnu životosprávu, pretože nadváha, alkohol a cigarety zvyšujú hrozbu rakoviny, v mesačných intervaloch sa venovať samovyšetrovaniu, chodiť na pravidelné gynekologické vyšetrenia ku lekárovi, ktorý je k problémom pacientky všímavý a vyšetrí pravidelne i prsia.
Či už bol za zverejnením Angeliniho rozhodnutia kalkul, alebo úprimná snaha upozorniť ženy na hrozbu, oboje na chvíľu zatienilo celé roky osvetovej práce organizácií, ktoré sa problému venujú systematicky a skutočne pomáhajú potrebným. Netreba však zabúdať, že Angelina drastickým zákrokom znížila pravdepodobnosť vzniku karcinómu z 87 na 5 percent. Nie na nulu. Takže ani tak nemôže zabudnúť na samovyšetrovanie a preventívne prehliadky. Žiadna žena by nemala.
Médiá aj internet zaplavili články, citácie a konšpirácie, viac či menej drsné vtipy, na sociálnych sieťach sa ľudia pohoršovali, hádali, jedni Angelinu adorovali za jej hrdinské a zodpovedné rozhodnutie, iní ju zas odsudzovali a podozrievali, že si chcela len umelo vylepšiť zničené prsia po pôrodoch a sústavnom chudnutí, a ešte to dobre predala, lebo za tým všetkým je firma, ktorá dobre zarobí na drahých testoch a ktoré si teraz budú dávať hromadne robiť všetky ženy. A budú tlačiť politikov do toho, aby to každej žene hradila poisťovňa. Jednorazové rýchle riešenie namiesto toho, aby si radšej ďalej samovyšetrovali prsníky a nezanedbávali preventívne prehliadky u lekára.
Vo všetkom je trochu pravdy aj trochu dezinformácií, tak si to preberme. Skutočne má zmysel preventívne si dať odstrániť prsníky? A úplne celé, tak ako sa to objavilo na pohotovo namaľovanom obraze švédskeho umelca Johana Anderssona? Nie celkom. Pri preventívnom odstránení prsníkov sa môže nechať 5 až 10 percent podkožného tkaniva vrátane bradaviek a potom urobiť rekonštrukcia prsníka implantátmi. Tak to opisuje aj Angelina vo svojom liste a tvrdí, že výsledok môže byť krásny. Keď sa však už nádor objaví, musí sa odstraňovať viac, napríklad celý prsník s kožou a bradavkou, aby žiadne bunky nezostali, a berie sa aj najbližšia lymfatická uzlina. To sa niekedy robí aj ženám, ktoré mali nádor v jednom prsníku a dávajú si preventívne odstrániť druhý, ktorý bol zatiaľ zdravý. Keďže rovnaké ohrozenie sa týka aj vaječníkov, sú ženy, ktoré si po zotavení z chemoterapie dajú preventívne vybrať maternicu a vaječníky.
.gén BRCA1 stratený v preklade
Angelinu k radikálnemu riešeniu viedla predošlá zlá rodinná anamnéza, jej matka zomrela vo veku 56 rokov, a tak sa dala geneticky vyšetriť. Vo zverejnenom liste spomína, že je nositeľkou chybného génu BRCA1 a ako to už býva zvykom, všeličo sa stratilo v preklade, takže mnohí ľudia (aj novinári) nadobudli dojem, že niekto tento gén má a niekto iný nie. Gén BRCA1 máme všetci, a to je dobre. Ľudia majú v genóme okolo 20 000 génov, muži aj ženy, muži vďaka chromozómu Y majú nejaké navyše. „Jeden gén je akoby zápis písmen, ktoré sa rôznym spôsobom opakujú. Tých písmen môže byť niekoľko desiatok (krátky gén) alebo niekoľko tisíc a v drobných detailoch sa u rôznych ľudí môžu líšiť. Zmeny v kóde sa volajú mutácie a tie sa dedia z rodičov na deti,“ vysvetľuje pre .týždeň biofyzička Ľuba Lacinová z Ústavu molekulárnej fyziológie a genetiky SAV.„BRCA1 je na chromozóme 17. Je dlhý, má vyše 80 000 písmen. Gén BRCA1 kóduje proteín, ktorý bráni vzniku niektorých druhov nádorov – najmä prsníka a vaječníkov, ale v tomto roku bol publikovaný článok, ktorý ho dáva do súvisu aj s rakovinovým nádorom v brušnej dutine v oblasti slepého čreva. To na margo vtipných otázok na internete, čo si dá Angelina odstrániť ako ďalšie. Ak sa teda v géne BRCA1 vyskytnú určité mutácie, neplní plnohodnotne obrannú funkciu a zvyšuje sa riziko rakoviny prsníka a vaječníkov. Zvýšené riziko závisí od mutácií, ktoré u každého človeka BRCA1 má. Rozsah zvýšenia rizika je pre rôzne mutácie rôzny,“ dodáva Lacinová. Zaujímavosťou je že rizikové mutácie tohto génu sú časté u Islanďanov a aškenázskych Židov.
Milovníci konšpiračných teórií okamžite prišli s vysvetlením, aké je skutočné pozadie za odrezanými prsníkmi. Server NaturalNews.com za tým vidí miliardový biznis s génovými patentmi, pretože celá Angelinina kampaň bola načasovaná na termín, keď má Najvyšší súd USA rozhodnúť o legálnosti patentu firmy Myriad na gén BRCA1. Cena testu závisí od komplexnosti analýzy a môže dosiahnuť až 3 000 amerických dolárov. U nás ho poisťovňa hradí len v prípade, že také vyšetrenie odporučí špecialista a pacientka spĺňa zdravotnú indikáciu, čo je napríklad výskyt ochorenia u priamych príbuzných. Aj samotná mastektómia a plastika pŕs je hradená z verejného zdravotného poistenia len v prípade, ak je indikovaná ošetrujúcim lekárom zo zdravotných dôvodov. Preventívny zákrok na žiadosť poistenky hradený nie je.
.ako mať zdravé prsia
Na Slovensku sa pre preventívny zákrok rozhodne len štvrtina z indikovaných nositeliek mutácie génu. Ostatné ženy uprednostnia častejšie kontroly. Ak aj žena má tento gén v poriadku, rovnako ako gén s podobnou funkciou BRCA2, stále je tu určité riziko, že rakovina sa u nej objaví. I keď je menej pravdepodobné, že sa to stane pred menopauzou.
Ako sa dalo čakať a potvrdila nám to i prezidentka Ligy proti rakovine Eva Siracká, celý poprask okolo Angeliny veľa žien pochopilo nesprávne a na Linke pomoci sa teraz ozývajú so žiadosťami o genetické vyšetrenie ženy, ktoré mali v rodine rakovinu pľúc u otca či inú rakovinu u ďalších príbuzných. Podľa doktorky Sirackej najväčším problémom je, že na Slovensku neexistuje kontrolovaný skríning, ktorý by prinútiť ženy, aby pravidelne chodili na prehliadky. U žien do 40 rokov je vhodné ultrazvukové vyšetrenie, každá žena nad 40 rokov má raz za dva roky nárok na preventívne mamografické vyšetrenie, pretože čím je žena staršia, tým je riziko vzniku rakoviny prsníka vyššie. Najčastejší výskyt rakoviny prsníka je vo veku 50 – 65 rokov.
Hrčky, ktoré sa nájdu počas rutinného skríningu alebo pri samovyšetrovaní, sa vo väčšine prípadov zaraďujú do skorého štádia ochorenia s dobrou prognózou vyliečenia. Len cca 5 až 10 percent žien s diagnostikovanou rakovinou prsníka má v čase iniciálnej diagnózy metastázy. Podľa najnovšej Výročnej správy Ligy proti rakovine predstavuje karcinóm prsníka 23,2 percenta zo všetkých karcinómov v ženskej populácii na Slovensku. V roku 2012 malo byť podľa odhadu EUCAN a Národného onkologického registra SR novodiagnostikovaných 2 312 karcinómov prsníka u žien. Výskyt zhubných nádorov prsníka má dlhodobo stúpajúcu tendenciu, približne o 0,2 percenta ročne, čo súvisí s rastom rokov prežitia.
Na stránke zdraveprsia.sk, ktorá je súčasťou projektov firmy Avon pre boj s rakovinou prsníka a do ktorej je dnes zapojených 50 krajín sveta, sa dá nájsť veľa užitočných informácií o samotnom ochorení, diagnostike, liečbe i prevencii. A tiež o chystanom každoročnom Avon pochode proti rakovine prsníka aj možnostiach, ako sa zapojiť, pomôcť či prispieť. Je tu i on-line poradňa garanta projektu, MUDr. Vladimíra Bellu, primára Mamologického oddelenia Onkologického ústavu Nemocnice sv. Alžbety v Bratislave. Ženám radí najmä zaujímať sa o rodinnú anamnézu, dbať na správnu životosprávu, pretože nadváha, alkohol a cigarety zvyšujú hrozbu rakoviny, v mesačných intervaloch sa venovať samovyšetrovaniu, chodiť na pravidelné gynekologické vyšetrenia ku lekárovi, ktorý je k problémom pacientky všímavý a vyšetrí pravidelne i prsia.
Či už bol za zverejnením Angeliniho rozhodnutia kalkul, alebo úprimná snaha upozorniť ženy na hrozbu, oboje na chvíľu zatienilo celé roky osvetovej práce organizácií, ktoré sa problému venujú systematicky a skutočne pomáhajú potrebným. Netreba však zabúdať, že Angelina drastickým zákrokom znížila pravdepodobnosť vzniku karcinómu z 87 na 5 percent. Nie na nulu. Takže ani tak nemôže zabudnúť na samovyšetrovanie a preventívne prehliadky. Žiadna žena by nemala.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.