Telo mladej predavačky našli pri pekinskom obchodnom dome. Dvadsaťdvaročné dievča, ktoré pochádzalo z vidieka, si vo veľkomeste zarábalo na živobytie a začínalo nový život. Priatelia o nej hovorili, že je obrovská optimistka a na život sa vždy pozerá z tej lepšej stránky. Keďže ju poznali, okamžite spochybnili oficiálnu verziu jej smrti. Úrady totiž po nájdení tela vyhlásili, že mladá žena spáchala samovraždu. Číňania nato vyšli do ulíc neďaleko od Námestia nebeského pokoja. Policajti museli zasahovať proti ľuďom s transparentmi, ktorí boli presvedčení, že dievča bolo najskôr skupinovo znásilnené, a potom zavraždené – páchatelia ju vraj zhodili zo strechy. Úrady aj po protestoch opakovali, že nie je potrebné robiť paniku, veď ide iba o samovraždu. Samovražda bolo predsa prijateľnejšie vysvetlenie ako čokoľvek iné. Nech už sa tento smutný prípad rozuzlí akokoľvek, k jeho paradoxom sa zaradí táto úradná argumentácia, určená na upokojenie verejnosti: Nič zvláštne sa nedeje, žena spáchala samovraždu. V Číne totiž takýto zúfalý čin ženy naozaj nie je taká mimoriadna udalosť, ako napríklad verejný protest v centre hlavného mesta.
.čínsky sklon k samovraždám
Prečo je to tak? V Číne je samovrážd celkovo pomerne veľa. Aj podľa oficiálnych vládnych štatistík tu dôjde k samovražde približne každé dve minúty. Na stotisíc ľudí tak pripadá ročne 22,23 samovraha. A to ešte nemusia byť úplne spoľahlivé údaje, pretože nárast samovrážd, osobitne na vidieku a najmä medzi mladými a starými ľuďmi, je pre úrady nepríjemnou pripomienkou, že život v komunistickom raji s trhovými prvkami nemôže byť až taký idylický.
Samovraždy sa v Číne dokonca používajú ako spôsob nátlaku pri vyjednávaní so zamestnávateľom. Asi tak, ako sa v západnej Európe hrozí hromadnými výpoveďami, pohrozili začiatkom roku 2012 hromadnou samovraždou zamestnanci v čínskej pobočke firmy Foxconn, ktorá je najväčším zmluvným výrobcom elektroniky na svete. Dôvod? Neboli im neboli vyplatené sľúbené odmeny.
Vysoký počet samovrážd vychádza z viacerých faktorov. Patrí k nim aj koncept hanby a straty tváre, ktorý čínska spoločnosť veľmi dobre pozná a ktorý je prítomný aj v konfuciánskej tradícii. Čínska spoločnosť sa zaraďuje k tým, kde sa hanba využíva ako nástroj – motivuje na správanie, aké komunita považuje za vhodné, odrádza od správania, považovaného za neprijateľné. Únik pred hanbou potom môže vyzerať aj radikálne – ako dobrovoľný odchod z tohto sveta.
Zaujímavé vysvetlenie čínskeho sklonu k samovraždám ponúka článok na blogu Seeing Red in China. Jeho autor, ktorý v Číne žije a pracuje niekoľko rokov, sa vyznáva z lásky k čínskej kultúre a dejinám, obdivuje Číňanov aj ich pohľad na svet. Zároveň neodvracia zrak pred temnými stránkami života v tejto krajine. Píše, že jedným motívom k samovražde môže byť aj snaha odplatiť sa za krivdy, ktoré na človeku spáchalo jeho okolie – či už rodina, komunita, alebo aj autority. „V tradičnom čínskom chápaní života po smrti sa treba o predkov starať... udržiavať hrob, obetovať im jedlo a kadidlo... Ak je duch predka spokojný, zabezpečuje rodine rôzne výhody.“ A čo sa stane, ak niekto spácha samovraždu? „Samovražda zaručí, že duch sa stane prízrakom, ktorý sa od spokojného predka odlišuje tým, že koná zlo. Duch môže mučiť tých, ktorí „zavinili“ jeho samovraždu. Toto chápanie potom vedie k presvedčeniu, že samovražda má odhaliť krivdy a pomstiť sa za ne.“
Nedá sa, samozrejme, spoľahlivo usúdiť, do akej miery sa čínski samovrahovia a samovrahyne usilujú svojou smrťou pomstiť tým, ktorí im za života krivdili. Štatistika však uvádza značný vzrast samovrážd napríklad medzi starými ľuďmi na vidieku – tými, ktorých život sa ku svojmu záveru stal z takého či onakého dôvodu neznesiteľným. Mnohí z týchto starcov si pripadajú zabudnutí, vyčítajú svojim deťom, že sa o nich nepostarali, ako káže tradícia, ale napríklad odišli za zárobkom do mesta. Tu už netreba ani mystické vysvetlenia o túžbe premeniť sa na pomstychtivý prízrak zo záhrobia. Postačí vedieť, že čínsky vidiek sa radikálne mení, a nie k lepšiemu. Príjmy sa stále nedajú porovnať s mestami, pričom ceny potravín idú nahor. Modernizácia spôsobuje aj veľmi rýchle premeny a neraz rozpad tradičných štruktúr. Chudoba, pocit bezvýchodiskovosti, zhoršovanie vzťahov v rodinách negatívne ovplyvňujú ľudskú psychiku.
.trikrát viac mŕtvych žien ako mužov
Aj v rámci týchto okolností je však vyše dvestotisíc samovrážd žien za rok osobitná kapitola. Pretože ani v krajinách, ktoré prekonávajú závažné premeny, nie je počet samovrahýň taký hrozivý. Prečo si však práve v Číne volí smrť trikrát viac žien než mužov, ak v ostatných krajinách sveta býva ten pomer opačný? Za hlavného vinníka sa dá podľa mnohých odborníkov označiť politika jedného dieťaťa. Opatrenie, ktoré čínska vláda považuje za pozitívne, pretože, ako aj oficiálne priznáva, „ušetrilo“ jej 400 miliónov ľudí. Za číslami sa však ukrývajú kruté príbehy. Napríklad ten, na konci ktorého bola smrť vyše štyridsaťročnej ženy. Vidiečanka otehotnela už tretí raz, a hoci lekár upozorňoval, že sterilizácia jej môže pre zdravotné komplikácie spôsobiť smrť, úrady ju donútili zákrok podstúpiť a žena po ňom zomrela.
Tento a iné podobné príbehy zverejňuje stránka LifeNews. „Počas dlhej cesty v rurálnych oblastiach juhozápadnej Číny v roku 2009... som na bárkach stretával stovky „utečencov od plánovaného rodičovstva“ – manželské páry, ktoré utekali zo svojich dedín, aby mohli nepovolené druhé či tretie dieťa porodiť v susednej provincii. Takmer každá z tehotných žien, s ktorými som hovoril, mala za sebou povinnú interrupciu,“ píše na tejto stránke Wesley J. Smith, právnik, ktorý sa venuje ľudským právam. Podľa čínskeho ministerstva zahraničných vecí, uvádza Smith, sa od roku 1971 vykonalo v Číne 336 miliónov interrupcií a 22 miliónov sterilizácií. Politika jedného dieťaťa bola zavedená v roku 1979, už predtým však úrady drasticky obmedzovali pôrodnosť.
.súvisia samovraždy s politikou?
Čínske úrady by si možno počas boja za zníženie počtu samovrážd mohli spomenúť na bývalého majstra sveta v tejto disciplíne. Bolo to Maďarsko medzi rokmi 1968 až 1987, keď na stotisíc ľudí pripadalo ročne skoro až 50 samovrahov. Boli to zároveň roky takzvaného gulášového socializmu, špecifickej formy konzumnej spoločnosti, čiže väčšej osobnej a ekonomickej slobody v porovnaní s inými krajinami východného bloku. Paradoxne, Maďarsko bolo v tých rokoch nazývané „najveselší barak“ v socialistickom tábore.
Bod zlomu v počte samovrážd bol rok 1988, čo je zároveň aj rok začiatku politického prevratu v krajine a pádu komunistického systému. Postupne rokmi slobody klesol počet samovrahov skoro na polovicu. Maďarskí odborníci tento výsledok porovnali aj s ostatnými postkomunistickými krajinami, kde takisto zaznamenali pokles, a to približne v prípade Slovenska o 18 percent, Česka o 28 percent či napríklad v prípade Bulharska asi o 8 percent. Maďarský psychiater a uznávaný odborník na samovraždy Tamás Zonda tvrdí, že sa nikdy nedá jednoznačne určiť náhly pokles či rast počtu samovrahov. No na príklade východoeurópskych krajín vraj vidieť, že pokles v tejto časti sveta súvisí najskôr s politickými zmenami z konca 80. a začiatku 90. rokov. „Nevieme nájsť žiadnu ďalšiu takúto celospoločenskú udalosť, ktorá by sa udiala v roku 1988 a nasledujúcich rokoch, časovo až neuveriteľne zhodnú s výrazným poklesom samovrážd v krajine,“ prichádza k záveru vo svojej štúdii Minulosť a súčasnosť samovražednej scény v Maďarsku.
Zažije raz aj Čína takýto náhly pokles počtu samovrážd?
.čínsky sklon k samovraždám
Prečo je to tak? V Číne je samovrážd celkovo pomerne veľa. Aj podľa oficiálnych vládnych štatistík tu dôjde k samovražde približne každé dve minúty. Na stotisíc ľudí tak pripadá ročne 22,23 samovraha. A to ešte nemusia byť úplne spoľahlivé údaje, pretože nárast samovrážd, osobitne na vidieku a najmä medzi mladými a starými ľuďmi, je pre úrady nepríjemnou pripomienkou, že život v komunistickom raji s trhovými prvkami nemôže byť až taký idylický.
Samovraždy sa v Číne dokonca používajú ako spôsob nátlaku pri vyjednávaní so zamestnávateľom. Asi tak, ako sa v západnej Európe hrozí hromadnými výpoveďami, pohrozili začiatkom roku 2012 hromadnou samovraždou zamestnanci v čínskej pobočke firmy Foxconn, ktorá je najväčším zmluvným výrobcom elektroniky na svete. Dôvod? Neboli im neboli vyplatené sľúbené odmeny.
Vysoký počet samovrážd vychádza z viacerých faktorov. Patrí k nim aj koncept hanby a straty tváre, ktorý čínska spoločnosť veľmi dobre pozná a ktorý je prítomný aj v konfuciánskej tradícii. Čínska spoločnosť sa zaraďuje k tým, kde sa hanba využíva ako nástroj – motivuje na správanie, aké komunita považuje za vhodné, odrádza od správania, považovaného za neprijateľné. Únik pred hanbou potom môže vyzerať aj radikálne – ako dobrovoľný odchod z tohto sveta.
Zaujímavé vysvetlenie čínskeho sklonu k samovraždám ponúka článok na blogu Seeing Red in China. Jeho autor, ktorý v Číne žije a pracuje niekoľko rokov, sa vyznáva z lásky k čínskej kultúre a dejinám, obdivuje Číňanov aj ich pohľad na svet. Zároveň neodvracia zrak pred temnými stránkami života v tejto krajine. Píše, že jedným motívom k samovražde môže byť aj snaha odplatiť sa za krivdy, ktoré na človeku spáchalo jeho okolie – či už rodina, komunita, alebo aj autority. „V tradičnom čínskom chápaní života po smrti sa treba o predkov starať... udržiavať hrob, obetovať im jedlo a kadidlo... Ak je duch predka spokojný, zabezpečuje rodine rôzne výhody.“ A čo sa stane, ak niekto spácha samovraždu? „Samovražda zaručí, že duch sa stane prízrakom, ktorý sa od spokojného predka odlišuje tým, že koná zlo. Duch môže mučiť tých, ktorí „zavinili“ jeho samovraždu. Toto chápanie potom vedie k presvedčeniu, že samovražda má odhaliť krivdy a pomstiť sa za ne.“
Nedá sa, samozrejme, spoľahlivo usúdiť, do akej miery sa čínski samovrahovia a samovrahyne usilujú svojou smrťou pomstiť tým, ktorí im za života krivdili. Štatistika však uvádza značný vzrast samovrážd napríklad medzi starými ľuďmi na vidieku – tými, ktorých život sa ku svojmu záveru stal z takého či onakého dôvodu neznesiteľným. Mnohí z týchto starcov si pripadajú zabudnutí, vyčítajú svojim deťom, že sa o nich nepostarali, ako káže tradícia, ale napríklad odišli za zárobkom do mesta. Tu už netreba ani mystické vysvetlenia o túžbe premeniť sa na pomstychtivý prízrak zo záhrobia. Postačí vedieť, že čínsky vidiek sa radikálne mení, a nie k lepšiemu. Príjmy sa stále nedajú porovnať s mestami, pričom ceny potravín idú nahor. Modernizácia spôsobuje aj veľmi rýchle premeny a neraz rozpad tradičných štruktúr. Chudoba, pocit bezvýchodiskovosti, zhoršovanie vzťahov v rodinách negatívne ovplyvňujú ľudskú psychiku.
.trikrát viac mŕtvych žien ako mužov
Aj v rámci týchto okolností je však vyše dvestotisíc samovrážd žien za rok osobitná kapitola. Pretože ani v krajinách, ktoré prekonávajú závažné premeny, nie je počet samovrahýň taký hrozivý. Prečo si však práve v Číne volí smrť trikrát viac žien než mužov, ak v ostatných krajinách sveta býva ten pomer opačný? Za hlavného vinníka sa dá podľa mnohých odborníkov označiť politika jedného dieťaťa. Opatrenie, ktoré čínska vláda považuje za pozitívne, pretože, ako aj oficiálne priznáva, „ušetrilo“ jej 400 miliónov ľudí. Za číslami sa však ukrývajú kruté príbehy. Napríklad ten, na konci ktorého bola smrť vyše štyridsaťročnej ženy. Vidiečanka otehotnela už tretí raz, a hoci lekár upozorňoval, že sterilizácia jej môže pre zdravotné komplikácie spôsobiť smrť, úrady ju donútili zákrok podstúpiť a žena po ňom zomrela.
Tento a iné podobné príbehy zverejňuje stránka LifeNews. „Počas dlhej cesty v rurálnych oblastiach juhozápadnej Číny v roku 2009... som na bárkach stretával stovky „utečencov od plánovaného rodičovstva“ – manželské páry, ktoré utekali zo svojich dedín, aby mohli nepovolené druhé či tretie dieťa porodiť v susednej provincii. Takmer každá z tehotných žien, s ktorými som hovoril, mala za sebou povinnú interrupciu,“ píše na tejto stránke Wesley J. Smith, právnik, ktorý sa venuje ľudským právam. Podľa čínskeho ministerstva zahraničných vecí, uvádza Smith, sa od roku 1971 vykonalo v Číne 336 miliónov interrupcií a 22 miliónov sterilizácií. Politika jedného dieťaťa bola zavedená v roku 1979, už predtým však úrady drasticky obmedzovali pôrodnosť.
.súvisia samovraždy s politikou?
Čínske úrady by si možno počas boja za zníženie počtu samovrážd mohli spomenúť na bývalého majstra sveta v tejto disciplíne. Bolo to Maďarsko medzi rokmi 1968 až 1987, keď na stotisíc ľudí pripadalo ročne skoro až 50 samovrahov. Boli to zároveň roky takzvaného gulášového socializmu, špecifickej formy konzumnej spoločnosti, čiže väčšej osobnej a ekonomickej slobody v porovnaní s inými krajinami východného bloku. Paradoxne, Maďarsko bolo v tých rokoch nazývané „najveselší barak“ v socialistickom tábore.
Bod zlomu v počte samovrážd bol rok 1988, čo je zároveň aj rok začiatku politického prevratu v krajine a pádu komunistického systému. Postupne rokmi slobody klesol počet samovrahov skoro na polovicu. Maďarskí odborníci tento výsledok porovnali aj s ostatnými postkomunistickými krajinami, kde takisto zaznamenali pokles, a to približne v prípade Slovenska o 18 percent, Česka o 28 percent či napríklad v prípade Bulharska asi o 8 percent. Maďarský psychiater a uznávaný odborník na samovraždy Tamás Zonda tvrdí, že sa nikdy nedá jednoznačne určiť náhly pokles či rast počtu samovrahov. No na príklade východoeurópskych krajín vraj vidieť, že pokles v tejto časti sveta súvisí najskôr s politickými zmenami z konca 80. a začiatku 90. rokov. „Nevieme nájsť žiadnu ďalšiu takúto celospoločenskú udalosť, ktorá by sa udiala v roku 1988 a nasledujúcich rokoch, časovo až neuveriteľne zhodnú s výrazným poklesom samovrážd v krajine,“ prichádza k záveru vo svojej štúdii Minulosť a súčasnosť samovražednej scény v Maďarsku.
Zažije raz aj Čína takýto náhly pokles počtu samovrážd?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.