Koniec splnomocnenca

Odmietnutie dvojjazyčného označovania železničných staníc totiž prišlo ako na zavolanie z vyššieho princípu: Pridŕžanie sa darovaného postu vo vláde, ktorá sa vo fundamentálnych kauzách – prokurátor, tunelovanie tajných služieb – práve dostala za hranu ústavnosti, by bolo v elementárnom rozpore so sebadefiníciou strany, ktorá o sebe tvrdí, že je opozičná. Je skrátka vysoko nedôveryhodné hrať takú hru, že vlastným telom bránime demokraciu pred Smerom, a súčasne – akoby nesnežilo – robíme s ním spoločnú národnostnú politiku. To sa nedá.
Znovuzískanie opozičnej identity je takto pre Most nezamýšľaným dôsledkom sporu o dvojjazyčnosť. To maslo má však Bugár za ušami preto, lebo Fico nebol úplne vedľa, keď pripomenul, že predmetnú úpravu zákona mohli pokojne dotiahnuť za Radičovej vlády. Smer je zodpovedný na Slovensku za veľa zlého, ale nie za to, že bývalá štvorkoalícia bola taká rozhádaná, že nevedela odhlasovať ani tie zákony, ktoré už de facto dohodnuté boli.
Most tvrdí, že Smer porušil menšinové status quo, ktoré sa zaviazal rešpektovať. No, mohla by byť zaujímavá teoretická debata, či je narušením rovnováhy odmietnutie akejsi vykonávacej doložky k zákonu, ktorou nepohla ani vláda, v ktorej Most-Híd sedel. To však nie je podstatné. Status či nestatus, zásadné je iné: Ak to niekto so spolužitím na zmiešaných územiach myslí dobre, nemá dôvod blokovať úpravu, ktorá Slovákom nič neberie, len zvyšuje komfort menšiny, aby tu mala pocit domoviny.
Je teda jedno, či Fico status quo narušil, alebo nie. Podstatné je, že opäť a znova presvedčil, že pozná jedinú menšinovú politiku: tú, ku ktorej sa nedávno prihlásil vo svojej „martinskej“ deklarácii. „Od menšín na Slovensku vídame iba požadovačnosť, ale nijaké povinnosti voči štátu“. Odvolať splnomocnenca Nagya mohol Bugár pokojne už po tomto výroku.
Prvotným hriechom, ktorého sa Bugár dopustil, bolo už prijatie Ficovej ponuky na menšinového splnomocnenca. Vláda je predsa vláda a opozícia je opozícia. Za kontrolu nad dotáciami na menšinovú kultúru, ktorú takto získal, sa Most podujal robiť Smeru „krovie“, aby sa mohol predvádzať, že robí civilizovanú národnostnú politiku. Tento kšeft bol politicky výnosný jedine pre Fica, čoho si Bugár mal a musel byť vedomý už pred rokom. Zámer získať za kolaboráciu od Smeru nejakú pozornosť pre maďarskú menšinu, a tým v súboji s SMK ukázať maďarskému voličovi opodstatnenosť tejto taktiky, bol naivný. A vypálil presne naopak, než ako Bugár zamýšľal.