Aj v nebi majú svätí každoročne dovolenku. Bratia Nikolaj a Kasián si vybrali za destináciu širokú ruskú krajinu. Pri svojej prechádzke zbadali ruského mužíka, ako s fúrou zapadol do blata. Neúnavne bil koníka, aby sa dostal na suchú cestu. Nikolaj povedal: „Poďme mu trocha potlačiť, nech to úbohé zviera tak netýra.“ Ale Kasián chránil nebeskú cnosť. „Aby sme si nezašpinili svoje biele rúcho, nechaj ho, on sa z toho dostane.“ Nikolajovi to však nedalo, potlačil a mužik sa s nákladom vyhupol na suchú cestu.
Bolo po dovolenke. Pri nebeskej bráne sa sv. Peter všetko dozvedel. Slávnostne vyhlásil: „Nikolaj, keďže si pomohol ruskému mužíkovi, budeš mať u nich sviatok tri razy za rok. Ty, Kasian, iba raz za štyri roky“.
Práca a modlitba. Ora et labora. Činnosť a zdanlivé ničnerobenie. Keby to bolo ľahké, ľudia by sa modlili vo dne v noci.
My sme si zvolili prácu. Tešíme sa, ak ju máme, nezamestnaní nám závidia. Máme o nej množstvo literatúry, dokonca aj teológiu. Totalitné režimy ju pokladali za cestu k slobode človeka. Mala dať zmysel nášmu životu. Raj na zemi však nenastal.
Pýtali sa ma, akú knižnicu mám pre svojich klientov. Peknú, ale zbytočnú. Zodretí ľudia nenájdu cestu ku knihe. Anjela v nich nik neprebudil.
Objavme témy tvorivej nečinnosti. Ticho, krásu prírody a láskavé mlčanie. Na hodinách jogy ma naučili, čo ma núdza naučila počas dlhých samotiek. Pokojne si sadnúť, na nič nemyslieť, celé hodiny hľadieť na jeden bod. Je to tak blízko. Je to v nás. Nič sa nesmie preháňať, ale uštvaných aj unudených by nás to mohlo úžasne obohatiť. No nemáme už na to učiteľov.
Bolo po dovolenke. Pri nebeskej bráne sa sv. Peter všetko dozvedel. Slávnostne vyhlásil: „Nikolaj, keďže si pomohol ruskému mužíkovi, budeš mať u nich sviatok tri razy za rok. Ty, Kasian, iba raz za štyri roky“.
Práca a modlitba. Ora et labora. Činnosť a zdanlivé ničnerobenie. Keby to bolo ľahké, ľudia by sa modlili vo dne v noci.
My sme si zvolili prácu. Tešíme sa, ak ju máme, nezamestnaní nám závidia. Máme o nej množstvo literatúry, dokonca aj teológiu. Totalitné režimy ju pokladali za cestu k slobode človeka. Mala dať zmysel nášmu životu. Raj na zemi však nenastal.
Pýtali sa ma, akú knižnicu mám pre svojich klientov. Peknú, ale zbytočnú. Zodretí ľudia nenájdu cestu ku knihe. Anjela v nich nik neprebudil.
Objavme témy tvorivej nečinnosti. Ticho, krásu prírody a láskavé mlčanie. Na hodinách jogy ma naučili, čo ma núdza naučila počas dlhých samotiek. Pokojne si sadnúť, na nič nemyslieť, celé hodiny hľadieť na jeden bod. Je to tak blízko. Je to v nás. Nič sa nesmie preháňať, ale uštvaných aj unudených by nás to mohlo úžasne obohatiť. No nemáme už na to učiteľov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.