.keď poslanci Smeru rozhodli, že kontrolný výbor parlamentu sa už nebude zaoberať podozreniami z rozkrádania vojenských tajných služieb za prvej Ficovej vlády, bol to jasný signál, že opozícia by mala zvýšiť obrátky. Ak totiž použije vládna strana hrubú silu v kauze, ktorá je na úrovni škandálov typu emisie či nástenka, je to drzosť, aká sa nevidí každý deň. Tým viac, že minister obrany Martin Glváč je čoraz neistejší.
Po teatrálnych gestách, že všetko je to len mediálna kačica, sa postupne stiahol, opatrnejší je aj pri formulácii záverov z vyšetrovania. Po rokovaní výboru, na ktorom bývalý rozviedčik Vladimír Suchodolinský zdokladoval, ako sa v rokoch 2006 – 2010 tuneloval majetok v rezorte obrany, totiž Glváč vyhlásil: „Verím, že celá kauza bude vyšetrená tak, aby sme vedeli, či dochádzalo, alebo nedochádzalo k trestnej činnosti.”
Od začiatku je Glváčovým slabým miestom aj jeden z hlavných podozrivých Ľubomír Skuhra, ktorý je dnes šéfom vojenského spravodajstva. Minister sa údajne ani pred svojimi spolupracovníkmi netají, že na Skuhru je krátky, keďže je to človek Roberta Kaliňáka. Aj preto ho Glváč dodnes neodvolal, ignoruje aj zverejnené fotografie, na ktorých Skuhra pózuje s Georgeom Gansém. Teda s človekom, na ktorého je údajne napísaný majetok Jána Slotu.
.šípková Ruženka
Toto všetko opozícia vie, no napriek tomu doteraz nevytvorila účinný tlak na Fica ani Glváča. Jej poslanci pritom disponujú aj dôveryhodnými informáciami, ako sú na ministerstve šikanovaní a zastrašovaní ľudia, ktorí chcú hovoriť o rozkrádaní tajných služieb, respektíve funkcionári, ktorí im chcú pomôcť. Z prostredia rezortu navyše prenikajú vážne indície o manipulácii s dokumentmi, či dokonca o zahladzovaní stôp.
Časť opozície sa však namiesto toho, aby vyhlásila stav najvyššej pohotovosti, správa tak, akoby išlo o lokálnu kauzu. Rozhýbala sa až po tom, ako začal Ľubomír Galko (SaS) zbierať podpisy pod návrh na odvolanie ministra Glváča. Dokopy ich potrebuje 30, no dnes ich má len 25, hoci opozícia disponuje 67 hlasmi. S výnimkou Zsolta Simona totiž Galka nepodporil nikto z SDKÚ, KDH ani Mostu-Híd.
Ľudová platforma rozbehla vlastnú akciu, ktorou iba prekrýva fakt, že doteraz pristupovala ku kauze tunelovania vojenských tajných služieb veľmi vlažne – narýchlo zozbierala podpisy pod návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu. Z neoficiálnych diskusií s jej poslancami je však zrejmé, že sa im do toho veľmi nechce a konajú skôr pod tlakom médií. Motívy môžu byť u každého iné.
.výhovorky?
Politici Ľudovej platformy oficiálne tvrdia, že Galka nepodporili preto, že majú inú stratégiu. „Najskôr to treba skúsiť cez výbor, potom cez rozpravu v parlamente a na základe diskusie sa rozhodnúť, ako ďalej. Nie takto zhurta,” povedal .týždňu predseda Mostu-Híd Béla Bugár. Podobne argumentuje aj Martin Fedor z SDKÚ. „Všetko má svoju postupnosť, ešte sme nepovedali posledné slovo. Pri takejto veľkej kauze sa mi nezdá múdre, aby sme okamžite prišli s návrhom na odvolávanie ministra.”
Podľa Galka však ide o výhovorky. „Kolegovia z opozície by si mali uvedomiť, že my chceme odvolať ministra Glváča preto, že kryje ľudí, podozrivých zo závažnej trestnej činnosti. Navyše im dáva každým dňom možnosť, aby zahladzovali stopy a marili vyšetrovanie.” V takejto situácii sú podľa Galka postupné kroky nezmysel. „Toto je principiálna vec, kde nie je namieste žiadny kalkul. Treba konať rýchlo.”
Bugár navyše priznal, že majú pochybnosti aj o samotnom tunelovaní: „Tajné veci niekedy treba vidieť z dvoch strán. Aj preto najskôr potrebujem všetky informácie.” V podobnom duchu sa vyjadril aj Pavol Hrušovský z KDH. Obidve strany majú pritom svojich ľudí v kontrolnom výbore parlamentu. „Poslanci KDH Kvasnička a Uhliarik boli z tých podozrení zhrození. Videli aj správu o vyšetrovaní,” pripomína Galko.
.obavy z tajných
V kuloároch sa preto špekuluje, že jedným z dôvodov, prečo časť opozície v prípade Glváča váha, môže byť aj obava, že vojenskí tajní majú informácie aj na politikov. KDH už navyše avizovalo, že pôjde v jesenných regionálnych voľbách v dvoch krajoch do koalície so Smerom. „To s tým nijako nesúvisí. Ja vždy striktne oddeľujem parlamentnú a regionálnu politiku,” tvrdí nitriansky šéf KDH Peter Muránsky. To, prečo nepodpísal návrh na odvolanie ministra Glváča, však vysvetliť nevedel.
Spoločné vládnutie so Smerom viackrát pripustil aj Most-Híd. Ľudia blízki Glváčovi sa navyše v minulosti dostali k lukratívnym pozemkom na Čiernej Vode aj vďaka bývalému šéfovi Slovenského pozemkového fondu Františkovi Hideghétymu, ktorý má blízko k Bugárovi. Rozpaky vzbudzuje aj postoj SDKÚ – poslanec Fedor síce vypracoval správu, v ktorej kontrolný výbor konštatuje, že vo vojenskej tajnej službe mohlo dôjsť k nezákonnej činnosti, o zodpovednosti konkrétnych ľudí však mlčí. So správou tak napokon nemali problém ani poslanci Smeru.
Galkovu iniciatívu nepodporili ani jeho bývalí kolegovia z SaS, ktorí sa nedávno spojili s Danielom Lipšicom. „Vecne je v poriadku, ale politicky a procesne zle. Našich päť podpisov dodáme v prípade, že Smer odmietne mimoriadnu schôdzu,” tvrdí poslanec Juraj Miškov. Galka držal v šachu aj poslanec Igor Matovič – po rozhovore s redaktorom .týždňa si to však rozmyslel a návrh podpísal (pozri rámček). Zdá sa, že delenie na starú a novú pravicu vždy neplatí: aj tí noví občas hrajú čudné hry, ktoré vzbudzujú pochybnosti o ich skutočných motívoch. Na radosť Smeru.
Po teatrálnych gestách, že všetko je to len mediálna kačica, sa postupne stiahol, opatrnejší je aj pri formulácii záverov z vyšetrovania. Po rokovaní výboru, na ktorom bývalý rozviedčik Vladimír Suchodolinský zdokladoval, ako sa v rokoch 2006 – 2010 tuneloval majetok v rezorte obrany, totiž Glváč vyhlásil: „Verím, že celá kauza bude vyšetrená tak, aby sme vedeli, či dochádzalo, alebo nedochádzalo k trestnej činnosti.”
Od začiatku je Glváčovým slabým miestom aj jeden z hlavných podozrivých Ľubomír Skuhra, ktorý je dnes šéfom vojenského spravodajstva. Minister sa údajne ani pred svojimi spolupracovníkmi netají, že na Skuhru je krátky, keďže je to človek Roberta Kaliňáka. Aj preto ho Glváč dodnes neodvolal, ignoruje aj zverejnené fotografie, na ktorých Skuhra pózuje s Georgeom Gansém. Teda s človekom, na ktorého je údajne napísaný majetok Jána Slotu.
.šípková Ruženka
Toto všetko opozícia vie, no napriek tomu doteraz nevytvorila účinný tlak na Fica ani Glváča. Jej poslanci pritom disponujú aj dôveryhodnými informáciami, ako sú na ministerstve šikanovaní a zastrašovaní ľudia, ktorí chcú hovoriť o rozkrádaní tajných služieb, respektíve funkcionári, ktorí im chcú pomôcť. Z prostredia rezortu navyše prenikajú vážne indície o manipulácii s dokumentmi, či dokonca o zahladzovaní stôp.
Časť opozície sa však namiesto toho, aby vyhlásila stav najvyššej pohotovosti, správa tak, akoby išlo o lokálnu kauzu. Rozhýbala sa až po tom, ako začal Ľubomír Galko (SaS) zbierať podpisy pod návrh na odvolanie ministra Glváča. Dokopy ich potrebuje 30, no dnes ich má len 25, hoci opozícia disponuje 67 hlasmi. S výnimkou Zsolta Simona totiž Galka nepodporil nikto z SDKÚ, KDH ani Mostu-Híd.
Ľudová platforma rozbehla vlastnú akciu, ktorou iba prekrýva fakt, že doteraz pristupovala ku kauze tunelovania vojenských tajných služieb veľmi vlažne – narýchlo zozbierala podpisy pod návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu. Z neoficiálnych diskusií s jej poslancami je však zrejmé, že sa im do toho veľmi nechce a konajú skôr pod tlakom médií. Motívy môžu byť u každého iné.
.výhovorky?
Politici Ľudovej platformy oficiálne tvrdia, že Galka nepodporili preto, že majú inú stratégiu. „Najskôr to treba skúsiť cez výbor, potom cez rozpravu v parlamente a na základe diskusie sa rozhodnúť, ako ďalej. Nie takto zhurta,” povedal .týždňu predseda Mostu-Híd Béla Bugár. Podobne argumentuje aj Martin Fedor z SDKÚ. „Všetko má svoju postupnosť, ešte sme nepovedali posledné slovo. Pri takejto veľkej kauze sa mi nezdá múdre, aby sme okamžite prišli s návrhom na odvolávanie ministra.”
Podľa Galka však ide o výhovorky. „Kolegovia z opozície by si mali uvedomiť, že my chceme odvolať ministra Glváča preto, že kryje ľudí, podozrivých zo závažnej trestnej činnosti. Navyše im dáva každým dňom možnosť, aby zahladzovali stopy a marili vyšetrovanie.” V takejto situácii sú podľa Galka postupné kroky nezmysel. „Toto je principiálna vec, kde nie je namieste žiadny kalkul. Treba konať rýchlo.”
Bugár navyše priznal, že majú pochybnosti aj o samotnom tunelovaní: „Tajné veci niekedy treba vidieť z dvoch strán. Aj preto najskôr potrebujem všetky informácie.” V podobnom duchu sa vyjadril aj Pavol Hrušovský z KDH. Obidve strany majú pritom svojich ľudí v kontrolnom výbore parlamentu. „Poslanci KDH Kvasnička a Uhliarik boli z tých podozrení zhrození. Videli aj správu o vyšetrovaní,” pripomína Galko.
.obavy z tajných
V kuloároch sa preto špekuluje, že jedným z dôvodov, prečo časť opozície v prípade Glváča váha, môže byť aj obava, že vojenskí tajní majú informácie aj na politikov. KDH už navyše avizovalo, že pôjde v jesenných regionálnych voľbách v dvoch krajoch do koalície so Smerom. „To s tým nijako nesúvisí. Ja vždy striktne oddeľujem parlamentnú a regionálnu politiku,” tvrdí nitriansky šéf KDH Peter Muránsky. To, prečo nepodpísal návrh na odvolanie ministra Glváča, však vysvetliť nevedel.
Spoločné vládnutie so Smerom viackrát pripustil aj Most-Híd. Ľudia blízki Glváčovi sa navyše v minulosti dostali k lukratívnym pozemkom na Čiernej Vode aj vďaka bývalému šéfovi Slovenského pozemkového fondu Františkovi Hideghétymu, ktorý má blízko k Bugárovi. Rozpaky vzbudzuje aj postoj SDKÚ – poslanec Fedor síce vypracoval správu, v ktorej kontrolný výbor konštatuje, že vo vojenskej tajnej službe mohlo dôjsť k nezákonnej činnosti, o zodpovednosti konkrétnych ľudí však mlčí. So správou tak napokon nemali problém ani poslanci Smeru.
Galkovu iniciatívu nepodporili ani jeho bývalí kolegovia z SaS, ktorí sa nedávno spojili s Danielom Lipšicom. „Vecne je v poriadku, ale politicky a procesne zle. Našich päť podpisov dodáme v prípade, že Smer odmietne mimoriadnu schôdzu,” tvrdí poslanec Juraj Miškov. Galka držal v šachu aj poslanec Igor Matovič – po rozhovore s redaktorom .týždňa si to však rozmyslel a návrh podpísal (pozri rámček). Zdá sa, že delenie na starú a novú pravicu vždy neplatí: aj tí noví občas hrajú čudné hry, ktoré vzbudzujú pochybnosti o ich skutočných motívoch. Na radosť Smeru.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.