.žilinská univerzita bola vďaka jej bývalému rektorovi Milanovi Dadovi akýmsi prvolezcom. „Rozhľadeli sme sa po svete a videli sme, že tie najlepšie univerzity majú inštitúty, ktoré zabezpečujú kontakt univerzity so svetom,“ spomína Dado. Stavať začali na zelenej lúke, keďže projekty tohto typu Slovensko nepoznalo, a preto inkubátor nemohol rátať so žiadnou podporou od štátu. Ako to vyzerá dnes?
.priestor pre nápady
„Brainstormingová“ miestnosť na druhom podlaží inkubátora pôsobí skôr ako škôlka než zasadačka pre vážne porady. Tabuľa, kde si môžu podnikatelia kresliť vízie a plány, je jediným štandardným prvkom. Okolo nízkeho stolíka uprostred sú namiesto stoličiek rozprestrené sedacie vaky všemožných farieb. „Je to na neformálne firemné porady,“ vysvetľuje šéf inkubátora Juraj Kavecký.
Mladí podnikatelia si v inkubátore prenajmú kanceláriu za 115 eur na mesiac. Tento nájom nie je najnižší v meste, no jeho výhodou je, že firma si nemusí prenajať celé poschodie ešte aj s výťahom. Platí len za kanceláriu a ostatné spoločné priestory využíva zadarmo. Spolu s rýchlym internetom a službami právnika a účtovníka.
Dôležitý je aj servis konzultantov, ktorí sa so začínajúcimi podnikateľmi porozprávajú o ich víziách. „Povedia nám svoju predstavu, alebo sa ich k nejakej snažíme priviesť a dáme im spätnú väzbu. Ale je nás málo, nie sme špecialisti na každý odbor,“ hovorí Kavecký. Kľúčovou súčasťou inkubátora, ktorá je určená aj študentom univerzity, je organizovanie rôznych aktivít, napríklad stretnutia s takzvanými biznis anjelmi, teda bohatými podnikateľmi, ktorí sú pripravení investične vstúpiť do zaujímavých startupov. Na stretnutí im títo podnikatelia porozprávajú o svojich vlastných začiatkoch a zároveň im predstavia, čo očakávajú od projektu, do ktorého by radi vložili kapitál.
.úspešné zárodky
Medzi prvé úspešné plody inkubátora patrí firma iQ services (viac sme o nej písali v čísle 20/2013), ktorá už v jeho priestoroch nepôsobí. Dnes je dostatočne silná, aby sa mohla od jeho pupočnej šnúry odstrihnúť. Väčšinu zákaziek robia pre zahraničnú klientelu, najmä nemeckú ako Audi či BMW. Podľa spolumajiteľa firmy Františka Janíčka im najprv stačil rýchly internet, ktorý im inkubátor poskytol. „Najväčšou výhodou je, že v každých dverách je nejaká firma, s ktorou sa viete poradiť,“ hovorí ďalší nájomník priestorov Žilinského inkubátora Tomáš Lodňan, ktorý spolu s ďalšími deviatimi ľuďmi vyvíja smartfónovú aplikáciu TrashOut na odhaľovanie skládok nelegálneho odpadu. Základná služba je už vyvinutá, je zdarma na stiahnutie a jej používatelia vďaka nej odhalili niekoľko tisíc čiernych skládok (nielen na Slovensku). Dnes vyvíjajú nadštandardné služby, na ktorých si firma buduje komerčnú klientelu – napríklad mestá či firmy v sektore odpadového hospodárstva –, aby mohla aj zarábať. „Sme vedľa univerzity a blízko sú internáty,“ pokračuje Lodňan ďalšou výhodou inkubátora. „Pomáha nám vstúpiť do povedomia študentov, keďže na univerzite robí workshopy, kde sa môžeme prezentovať, prípadne ich na škole sami organizovať. Veľa pracujeme so študentmi, aj my sme začínali ako jej čerství absolventi.“ Lodňan vďaka stretnutiam s podnikateľmi v inkubátore našiel aj svojho „biznis anjela“, spolumajiteľa a zakladateľa portálu Azet.sk Milana Dubeca. „Zaujal ho náš projekt, vymenili sme si vizitky a povedal nám – zavolajte mi chalani. Hovorí sa, že na to, aby vstúpili investor do startupu, projekt sa mu musí páčiť osobne, lebo sa investuje nielen do nápadu, ale najmä do ľudí,“ hovorí Lodňan.
.slovenská opatrnosť
O investičnom vstupe biznis anjelov do rizikových startupov sa hovorí, že uspeje len každá desiata investícia – zvyšok sú stratené peniaze. Podľa Kaveckého je to na Slovensku opačne: „Takéto údaje platia v Amerike, kde sa do startupu naleje veľa peňazí, aby sa rýchlo ukázalo, či to pôjde,“ vraví. Na Slovensku je však rozšírenejšia kultúra podnikateľov, ktorí uspeli na prvý raz, alebo neuspeli a viac to neskúšali. „Táto mentalita sa potom prenáša aj do ich financovania startupov, radšej opatrne investujú menej a potom dlho čakajú. Výsledok je, že u nás prežije deväť z desiatich firiem, no nie sú také atraktívne.“
Nie každý však z inkubátora rýchlo vyletí. Veterán Ľudovít Jambrich sa s nadhľadom usmeje: „Som tu už pätnásť rokov, vlastne som taký inventár a stále nemám veľké milióny.“ Univerzitu absolvoval pred dvadsiatimi rokmi a prvé roky sa živil ako „cestovateľ v slobodnom povolaní“. O svojich „batôžkových“ exotických cestách – napríklad transibírskou magistrálou do Číny – napísal cestopisy. Reportáž z jeho svadobnej cesty, ktorú s manželkou absolvovali stopom po Európe, sa dokonca dostala do ročenky Lonely Planet. Keďže jeho knihy, ktorých vydanie si sám manažoval, mali dobrý ohlas, začal vytvárať portály s informáciami pre cestovateľov. Založil portál Skrz.sk, kde si cestovatelia vymieňali svoje skúsenosti a postrehy z ciest a s kolegami zveľadili lyžiarsky portál Jety.sk, v súčasnosti rozvíjajú portál Relaxos.eu, ktorý sa venuje rezervačnému systému a online katalógu zameranému na wellness a kúpeľné pobyty. „Dnes v inkubátore platím komerčný nájom, ale stále je to pre mňa výhodné, keďže pracujem so študentmi,“ vraví a pokračuje. „Malí začínajúci podnikatelia majú kontaktné miesto, ktoré im môže pomôcť z programu pre malých s stredných podnikateľov čerpať granty a implementovať projekty.“
.inkubátor ako firma
Inkubátor sa rozvíja len pomaly, škola ho totiž významne neživí a k dispozícii nie je ani veľa peňazí z národných zdrojov. V minulosti dostali 80-tisíc eur od Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania (NADSME), ale inak sú verejné kanály viac-menej zamrznuté. „Takmer všetky peniaze na svoju činnosť musíme získať z vlastných projektov,“ vraví Kavecký. Tento rok ich prevádzka bude stáť približne 430-tisíc eur. A tak, hoci poslaním inkubátora je podporovať malé startupy, žilinský inkubátor sa musí venovať vlastným podnikateľským projektom, aby prežil.
Na Slovensku sa pod gesciou NADSME postavilo ďalších šestnásť podnikateľských inkubátorov. Pohľad na ich rozmiestnenie na mape však napovedá, že aj tu rozhodoval najmä regionálny lobing. „Do inkubátorov išla miliarda korún, ale bola to úplná katastrofa,“ vraví bývalý splnomocnenec vlády pre vedomostnú ekonomiku Martin Bruncko. „Podporovali sa smiešne inkubátory na miestach, kde to nedávalo zmysel. Inkubátory majú zmysel v Bratislave, Košiciach alebo v Žiline, kde je potenciál vďaka technickej univerzite. Všade inde zostanú prázdne.“
Výsledkom je, že takéto inkubátory sa snažia prenajať voľné priestory akýmkoľvek firmám, a svoju rolu podpory zrodu perspektívnych firiem neplnia. Pritom inkubátor v Handlovej sa podporil napriek tomu, že v tesnej blízkosti sú inkubátory Banská Bystrica, Prievidza a Martin. Už po otvorení ich internetovej stránky vyskočí inzercia na prenájom priestorov a kurz základov práce s počítačom. Medzi ďalšie firmy v handlovskom inkubátore patrí nechtové štúdio, kaderníčka, drogéria či predaj obuvi a svadobných šiat. Prieskum štruktúry firiem, ktoré v podporených inkubátoroch pôsobia, však NADSME nemá.
Pravdaže, existujú aj úspešné projekty. Okrem Košíc a Prešova, ktoré majú za sebou podhubie miestneho projektu IT Valley, nedávno oslávil siedme výročie aj malý inkubátor Slovenskej technickej univerzity, kde vyrástli menšie, no dynamické technologické firmy ako Innovatrics, Konštrukt a Defendion. Inovatívna firma sa môže zrodiť aj na periférii: dôkazom je spoločnosť Medalt, ktorá sa venuje biomedicínskym technológiám a vyrástla v inkubátore v Malackách.
Podporu zo strany štátu berie Kavecký s veľkou rezervou. Za celé obdobie si inkubátor neprišiel obzrieť nik z vlády či ministerských úradníkov. Zato americkí veľvyslanci prišli na návštevu obaja. „Kedysi som si myslel, že Amerika je tvrdá, za všetko sa platí. Potom sme tu mali chlapíka, ktorý prevádzkuje inkubátor v texaskom Austine, kde ho kompletne financuje mesto. Najťažšia práca s inkubátormi je na Slovensku, všade inde je to silne dotované.“ Podľa Bruncka sa však inkubátory musia z verejných zdrojov podporovať: „Na začiatku je to všade štát, kto to nakopol.“
Kavecký si myslí, že medzi ľuďmi, ktorí rozhodujú o verejných zdrojoch, panuje v súvislosti s inováciami veľká krátkozrakosť. „Je úplne zbytočné prísť na ministerstvo hospodárstva, stretnúť sa s riaditeľom sekcie, ktorý je tam dvadsať rokov a rozprávať mu o inkubátoroch. On sa zaujíma o to isté, čo robil pred dvadsiatimi rokmi,“ reflektuje Kavecký vlastnú skúsenosť. „Tí ľudia sú orientovaní na pomoc pre štátne podniky alebo veľké firmy.“
Budúcnosti žilinského inkubátora napriek všetkému Kavecký verí. V plánoch majú stavbu technologického centra za 16-miliónov eur, ktoré zafinancujú súkromné zdroje.
.priestor pre nápady
„Brainstormingová“ miestnosť na druhom podlaží inkubátora pôsobí skôr ako škôlka než zasadačka pre vážne porady. Tabuľa, kde si môžu podnikatelia kresliť vízie a plány, je jediným štandardným prvkom. Okolo nízkeho stolíka uprostred sú namiesto stoličiek rozprestrené sedacie vaky všemožných farieb. „Je to na neformálne firemné porady,“ vysvetľuje šéf inkubátora Juraj Kavecký.
Mladí podnikatelia si v inkubátore prenajmú kanceláriu za 115 eur na mesiac. Tento nájom nie je najnižší v meste, no jeho výhodou je, že firma si nemusí prenajať celé poschodie ešte aj s výťahom. Platí len za kanceláriu a ostatné spoločné priestory využíva zadarmo. Spolu s rýchlym internetom a službami právnika a účtovníka.
Dôležitý je aj servis konzultantov, ktorí sa so začínajúcimi podnikateľmi porozprávajú o ich víziách. „Povedia nám svoju predstavu, alebo sa ich k nejakej snažíme priviesť a dáme im spätnú väzbu. Ale je nás málo, nie sme špecialisti na každý odbor,“ hovorí Kavecký. Kľúčovou súčasťou inkubátora, ktorá je určená aj študentom univerzity, je organizovanie rôznych aktivít, napríklad stretnutia s takzvanými biznis anjelmi, teda bohatými podnikateľmi, ktorí sú pripravení investične vstúpiť do zaujímavých startupov. Na stretnutí im títo podnikatelia porozprávajú o svojich vlastných začiatkoch a zároveň im predstavia, čo očakávajú od projektu, do ktorého by radi vložili kapitál.
.úspešné zárodky
Medzi prvé úspešné plody inkubátora patrí firma iQ services (viac sme o nej písali v čísle 20/2013), ktorá už v jeho priestoroch nepôsobí. Dnes je dostatočne silná, aby sa mohla od jeho pupočnej šnúry odstrihnúť. Väčšinu zákaziek robia pre zahraničnú klientelu, najmä nemeckú ako Audi či BMW. Podľa spolumajiteľa firmy Františka Janíčka im najprv stačil rýchly internet, ktorý im inkubátor poskytol. „Najväčšou výhodou je, že v každých dverách je nejaká firma, s ktorou sa viete poradiť,“ hovorí ďalší nájomník priestorov Žilinského inkubátora Tomáš Lodňan, ktorý spolu s ďalšími deviatimi ľuďmi vyvíja smartfónovú aplikáciu TrashOut na odhaľovanie skládok nelegálneho odpadu. Základná služba je už vyvinutá, je zdarma na stiahnutie a jej používatelia vďaka nej odhalili niekoľko tisíc čiernych skládok (nielen na Slovensku). Dnes vyvíjajú nadštandardné služby, na ktorých si firma buduje komerčnú klientelu – napríklad mestá či firmy v sektore odpadového hospodárstva –, aby mohla aj zarábať. „Sme vedľa univerzity a blízko sú internáty,“ pokračuje Lodňan ďalšou výhodou inkubátora. „Pomáha nám vstúpiť do povedomia študentov, keďže na univerzite robí workshopy, kde sa môžeme prezentovať, prípadne ich na škole sami organizovať. Veľa pracujeme so študentmi, aj my sme začínali ako jej čerství absolventi.“ Lodňan vďaka stretnutiam s podnikateľmi v inkubátore našiel aj svojho „biznis anjela“, spolumajiteľa a zakladateľa portálu Azet.sk Milana Dubeca. „Zaujal ho náš projekt, vymenili sme si vizitky a povedal nám – zavolajte mi chalani. Hovorí sa, že na to, aby vstúpili investor do startupu, projekt sa mu musí páčiť osobne, lebo sa investuje nielen do nápadu, ale najmä do ľudí,“ hovorí Lodňan.
.slovenská opatrnosť
O investičnom vstupe biznis anjelov do rizikových startupov sa hovorí, že uspeje len každá desiata investícia – zvyšok sú stratené peniaze. Podľa Kaveckého je to na Slovensku opačne: „Takéto údaje platia v Amerike, kde sa do startupu naleje veľa peňazí, aby sa rýchlo ukázalo, či to pôjde,“ vraví. Na Slovensku je však rozšírenejšia kultúra podnikateľov, ktorí uspeli na prvý raz, alebo neuspeli a viac to neskúšali. „Táto mentalita sa potom prenáša aj do ich financovania startupov, radšej opatrne investujú menej a potom dlho čakajú. Výsledok je, že u nás prežije deväť z desiatich firiem, no nie sú také atraktívne.“
Nie každý však z inkubátora rýchlo vyletí. Veterán Ľudovít Jambrich sa s nadhľadom usmeje: „Som tu už pätnásť rokov, vlastne som taký inventár a stále nemám veľké milióny.“ Univerzitu absolvoval pred dvadsiatimi rokmi a prvé roky sa živil ako „cestovateľ v slobodnom povolaní“. O svojich „batôžkových“ exotických cestách – napríklad transibírskou magistrálou do Číny – napísal cestopisy. Reportáž z jeho svadobnej cesty, ktorú s manželkou absolvovali stopom po Európe, sa dokonca dostala do ročenky Lonely Planet. Keďže jeho knihy, ktorých vydanie si sám manažoval, mali dobrý ohlas, začal vytvárať portály s informáciami pre cestovateľov. Založil portál Skrz.sk, kde si cestovatelia vymieňali svoje skúsenosti a postrehy z ciest a s kolegami zveľadili lyžiarsky portál Jety.sk, v súčasnosti rozvíjajú portál Relaxos.eu, ktorý sa venuje rezervačnému systému a online katalógu zameranému na wellness a kúpeľné pobyty. „Dnes v inkubátore platím komerčný nájom, ale stále je to pre mňa výhodné, keďže pracujem so študentmi,“ vraví a pokračuje. „Malí začínajúci podnikatelia majú kontaktné miesto, ktoré im môže pomôcť z programu pre malých s stredných podnikateľov čerpať granty a implementovať projekty.“
.inkubátor ako firma
Inkubátor sa rozvíja len pomaly, škola ho totiž významne neživí a k dispozícii nie je ani veľa peňazí z národných zdrojov. V minulosti dostali 80-tisíc eur od Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania (NADSME), ale inak sú verejné kanály viac-menej zamrznuté. „Takmer všetky peniaze na svoju činnosť musíme získať z vlastných projektov,“ vraví Kavecký. Tento rok ich prevádzka bude stáť približne 430-tisíc eur. A tak, hoci poslaním inkubátora je podporovať malé startupy, žilinský inkubátor sa musí venovať vlastným podnikateľským projektom, aby prežil.
Na Slovensku sa pod gesciou NADSME postavilo ďalších šestnásť podnikateľských inkubátorov. Pohľad na ich rozmiestnenie na mape však napovedá, že aj tu rozhodoval najmä regionálny lobing. „Do inkubátorov išla miliarda korún, ale bola to úplná katastrofa,“ vraví bývalý splnomocnenec vlády pre vedomostnú ekonomiku Martin Bruncko. „Podporovali sa smiešne inkubátory na miestach, kde to nedávalo zmysel. Inkubátory majú zmysel v Bratislave, Košiciach alebo v Žiline, kde je potenciál vďaka technickej univerzite. Všade inde zostanú prázdne.“
Výsledkom je, že takéto inkubátory sa snažia prenajať voľné priestory akýmkoľvek firmám, a svoju rolu podpory zrodu perspektívnych firiem neplnia. Pritom inkubátor v Handlovej sa podporil napriek tomu, že v tesnej blízkosti sú inkubátory Banská Bystrica, Prievidza a Martin. Už po otvorení ich internetovej stránky vyskočí inzercia na prenájom priestorov a kurz základov práce s počítačom. Medzi ďalšie firmy v handlovskom inkubátore patrí nechtové štúdio, kaderníčka, drogéria či predaj obuvi a svadobných šiat. Prieskum štruktúry firiem, ktoré v podporených inkubátoroch pôsobia, však NADSME nemá.
Pravdaže, existujú aj úspešné projekty. Okrem Košíc a Prešova, ktoré majú za sebou podhubie miestneho projektu IT Valley, nedávno oslávil siedme výročie aj malý inkubátor Slovenskej technickej univerzity, kde vyrástli menšie, no dynamické technologické firmy ako Innovatrics, Konštrukt a Defendion. Inovatívna firma sa môže zrodiť aj na periférii: dôkazom je spoločnosť Medalt, ktorá sa venuje biomedicínskym technológiám a vyrástla v inkubátore v Malackách.
Podporu zo strany štátu berie Kavecký s veľkou rezervou. Za celé obdobie si inkubátor neprišiel obzrieť nik z vlády či ministerských úradníkov. Zato americkí veľvyslanci prišli na návštevu obaja. „Kedysi som si myslel, že Amerika je tvrdá, za všetko sa platí. Potom sme tu mali chlapíka, ktorý prevádzkuje inkubátor v texaskom Austine, kde ho kompletne financuje mesto. Najťažšia práca s inkubátormi je na Slovensku, všade inde je to silne dotované.“ Podľa Bruncka sa však inkubátory musia z verejných zdrojov podporovať: „Na začiatku je to všade štát, kto to nakopol.“
Kavecký si myslí, že medzi ľuďmi, ktorí rozhodujú o verejných zdrojoch, panuje v súvislosti s inováciami veľká krátkozrakosť. „Je úplne zbytočné prísť na ministerstvo hospodárstva, stretnúť sa s riaditeľom sekcie, ktorý je tam dvadsať rokov a rozprávať mu o inkubátoroch. On sa zaujíma o to isté, čo robil pred dvadsiatimi rokmi,“ reflektuje Kavecký vlastnú skúsenosť. „Tí ľudia sú orientovaní na pomoc pre štátne podniky alebo veľké firmy.“
Budúcnosti žilinského inkubátora napriek všetkému Kavecký verí. V plánoch majú stavbu technologického centra za 16-miliónov eur, ktoré zafinancujú súkromné zdroje.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.