Krátko po americkej premiére na televíznom kanále HBO sa najnovší diel ocitne na internete a je otázkou dní, kým k nemu nadšenci dorobia titulky. Hra o tróny bola najčastejšie ilegálne sťahovaným seriálom minulého roka. HBO sa síce snaží čeliť internetovému pirátstvu, no jeho programový riaditeľ Michael Lombardo sa vyjadril, že tento druh záujmu o seriál je pre nich komplimentom. Viac ako nezrealizované zisky mu robí starosti kvalita, v ktorej nákladný výpravný seriál uvidia internetoví diváci. Hru o tróny si vo svete pochvaľujú kritici i diváci. Na Slovensku je populárna najmä v určitej skupine prevažne mladých, internetovo a jazykovo zdatných ľudí, ktorí namiesto reklamami prerušovaného Paneláka sledujú po večeroch na notebookoch epické seriálové drámy.
.lenivý spisovateľ
Dnes 64-ročnému Martinovi nemožno vyčítať, že by si úspech neoddrel. Pochádza z mesta Bayonne v americkom štáte New Jersey. Prvé „R“ v mene má po otcovi Raymondovi, ktorý pracoval ako prístavný robotník. Rodina žila v chudobnej štvrti mesta a nevlastnili ani auto. Nikdy neboli na dovolenke a život malého Georgea bol priestorovo obmedzený na pár ulíc. Komiksy a knižné príbehy sa mu stali bránami do iných svetov. Čoskoro začal aj sám poviedky písať a potom ich predával kamarátom zo susedstva. Prvé literárne ocenenie dostal už ako 17-ročný. O päť rokov neskôr predal prvú poviedku vedecko-fantastickému magazínu Galaxy. Bolo to na začiatku 70. rokov a Martin vtedy ukončil štúdium žurnalistiky, ktorú neskôr aj sám prednášal na vysokej škole.
Aby nemusel narukovať do Vietnamu, uplatnil si výhradu vo svedomí. Urobil tak, hoci, ako dnes priznáva, nie je pacifista, vojna a jej protirečivá kombinácia hrdinstva a ukrutnosti ho fascinuje. O spisovateľoch sa niekedy mylne predpokladá, že sami musia mať vzrušujúce životy, keďže o vzrušujúcich veciach píšu. No Martinova kariéra vyzerá podobne ako kariéry mnohých iných profesionálnych autorov. Lemujú ju roky vydaných diel a literárnych ocenení. Sám v jednom rozhovore priznal, že niektoré silné veci, o ktorých čítal alebo písal, sú pre neho reálnejšie než veci, ktoré na vlastnej koži zažil. No Martin sa vždy pohyboval v priestore science-fiction, hororu a fantasy, čo boli v očiach literatúry hlavného prúdu tak trochu podceňované žánre.
V roku 1983 ho románový neúspech priviedol k práci pre televíziu. Písal scenáre k seriálom Twilight Zone či Kráska a zviera. No v 90. rokoch sa vrátil k písaniu kníh a tu sa zrodila jeho veľkolepá románová fantasy sága Pieseň ľadu a ohňa, ktorá slúži ako predloha pre televízny seriál Hra o tróny. V skutočnosti ide o sériu siedmich kníh. Medzi rokmi 1996 a 2011 ich vyšlo zatiaľ päť. Martin priznáva, že je v mnohých ohľadoch pomalý, rozptyľujú ho iné aktivity a jeho slimačie tempo spôsobilo, že medzi publikáciou jednotlivých dielov je čoraz väčší časový interval. Skalných fanúšikov to hnevá. Niektorí sa dokonca boja, či stihne sériu dopísať ešte za svojho života. Keď Martin napríklad napíše na blog, že si pozrel futbalový zápas, ihneď dostáva e-maily od fanúšikov, aby radšej písal. „Sú neradi, keď robím čokoľvek iné, než je písanie,“ posťažoval sa britským novinám Daily Telegraph.
.tolkien bez ideálov
Pieseň ľadu a ohňa, respektíve Hra o tróny sa odohráva vo fiktívnom svete, pripomínajúcom európsky stredovek. Martin sa inšpiroval aj reálnymi dejinami, ktorých matný odraz si znalci histórie v deji určite všimnú. Niekoľko šľachtických rodov sa pokúša uchvátiť kráľovský trón, zatiaľ čo sa blíži hrozivá zima, ktorá v tomto svete trvá celé roky. Vyskytuje sa tu síce mágia i draci, no tieto fantasy prvky slúžia len ako kulisy, v popredí ktorých dominuje dynamika vzťahov medzi hlavnými postavami. Inak povedané, je to rozprávka, ktorá pôsobí autenticky.
Z Hry o tróny robí taký populárny fenomén zrejme predovšetkým kombinácia násilia, ľahkej erotiky, duchaplných dialógov, náhlych dejových zvratov a morálnej dvojznačnosti postáv. Tie nie sú buď dobré, alebo zlé. Ich psychológia i motivácie sú veľmi komplexné. Čitateľ alebo divák teda nikdy presne nevie, ako sa dej bude vyvíjať ďalej. Pomáha tomu aj skutočnosť, že kedykoľvek môžu zomrieť aj postavy, ktoré sa javili hlavnými. Ľudia sa tu objavujú a zase miznú tak trochu ako figúrky na orloji. Kým C. S. Lewis, autor fantasy série Kroniky Narnie a J. R. R. Tolkien, autor Pána prsteňov boli kresťania, čo sa odrazilo aj na ich diele, Martin sa považuje za agnostika. Jeho sága je temnejšia a cynickejšia. „Keď hráte hru o tróny, buď vyhráte alebo zomriete. Neexistuje stredná cesta,“ hovorí jedna z postáv.
Okrem zneužívania moci a dynastických sporov, v ktorých sú rodinné putá často len nástrojom politických záujmov, je jednou z tém ságy aj fenomén prijatia a odvrhnutia. Medzi divákmi možno najpopulárnejšou postavou je Tyrion Lannister, ktorý trpí achondropláziou, teda trpasličím vzrastom. Aj keď členovia vlastnej rodiny ho nenávidia, Tyrion má nesmierne bystrú myseľ a postupne sa naučil svoj fyzický hendikep používať ako silnú stránku. „Nikdy nezabúdaj, čo si. Ani zvyšok sveta nezabudne. Nos svoje znevýhodnenie ako brnenie a nikdy nebude použiteľné proti tebe,“ odporúča trpaslík Tyrion Lannister ďalšiemu vydedencovi, bastardovi Jonovi Snowovi. George R. R. Martin nie je vyvrheľ, ale po Lewisovi a Tolkienovi aj on prispel k tomu, aby si podceňovaný a kedysi okrajový fantasy žáner získal rešpekt hlavného prúdu.
.lenivý spisovateľ
Dnes 64-ročnému Martinovi nemožno vyčítať, že by si úspech neoddrel. Pochádza z mesta Bayonne v americkom štáte New Jersey. Prvé „R“ v mene má po otcovi Raymondovi, ktorý pracoval ako prístavný robotník. Rodina žila v chudobnej štvrti mesta a nevlastnili ani auto. Nikdy neboli na dovolenke a život malého Georgea bol priestorovo obmedzený na pár ulíc. Komiksy a knižné príbehy sa mu stali bránami do iných svetov. Čoskoro začal aj sám poviedky písať a potom ich predával kamarátom zo susedstva. Prvé literárne ocenenie dostal už ako 17-ročný. O päť rokov neskôr predal prvú poviedku vedecko-fantastickému magazínu Galaxy. Bolo to na začiatku 70. rokov a Martin vtedy ukončil štúdium žurnalistiky, ktorú neskôr aj sám prednášal na vysokej škole.
Aby nemusel narukovať do Vietnamu, uplatnil si výhradu vo svedomí. Urobil tak, hoci, ako dnes priznáva, nie je pacifista, vojna a jej protirečivá kombinácia hrdinstva a ukrutnosti ho fascinuje. O spisovateľoch sa niekedy mylne predpokladá, že sami musia mať vzrušujúce životy, keďže o vzrušujúcich veciach píšu. No Martinova kariéra vyzerá podobne ako kariéry mnohých iných profesionálnych autorov. Lemujú ju roky vydaných diel a literárnych ocenení. Sám v jednom rozhovore priznal, že niektoré silné veci, o ktorých čítal alebo písal, sú pre neho reálnejšie než veci, ktoré na vlastnej koži zažil. No Martin sa vždy pohyboval v priestore science-fiction, hororu a fantasy, čo boli v očiach literatúry hlavného prúdu tak trochu podceňované žánre.
V roku 1983 ho románový neúspech priviedol k práci pre televíziu. Písal scenáre k seriálom Twilight Zone či Kráska a zviera. No v 90. rokoch sa vrátil k písaniu kníh a tu sa zrodila jeho veľkolepá románová fantasy sága Pieseň ľadu a ohňa, ktorá slúži ako predloha pre televízny seriál Hra o tróny. V skutočnosti ide o sériu siedmich kníh. Medzi rokmi 1996 a 2011 ich vyšlo zatiaľ päť. Martin priznáva, že je v mnohých ohľadoch pomalý, rozptyľujú ho iné aktivity a jeho slimačie tempo spôsobilo, že medzi publikáciou jednotlivých dielov je čoraz väčší časový interval. Skalných fanúšikov to hnevá. Niektorí sa dokonca boja, či stihne sériu dopísať ešte za svojho života. Keď Martin napríklad napíše na blog, že si pozrel futbalový zápas, ihneď dostáva e-maily od fanúšikov, aby radšej písal. „Sú neradi, keď robím čokoľvek iné, než je písanie,“ posťažoval sa britským novinám Daily Telegraph.
.tolkien bez ideálov
Pieseň ľadu a ohňa, respektíve Hra o tróny sa odohráva vo fiktívnom svete, pripomínajúcom európsky stredovek. Martin sa inšpiroval aj reálnymi dejinami, ktorých matný odraz si znalci histórie v deji určite všimnú. Niekoľko šľachtických rodov sa pokúša uchvátiť kráľovský trón, zatiaľ čo sa blíži hrozivá zima, ktorá v tomto svete trvá celé roky. Vyskytuje sa tu síce mágia i draci, no tieto fantasy prvky slúžia len ako kulisy, v popredí ktorých dominuje dynamika vzťahov medzi hlavnými postavami. Inak povedané, je to rozprávka, ktorá pôsobí autenticky.
Z Hry o tróny robí taký populárny fenomén zrejme predovšetkým kombinácia násilia, ľahkej erotiky, duchaplných dialógov, náhlych dejových zvratov a morálnej dvojznačnosti postáv. Tie nie sú buď dobré, alebo zlé. Ich psychológia i motivácie sú veľmi komplexné. Čitateľ alebo divák teda nikdy presne nevie, ako sa dej bude vyvíjať ďalej. Pomáha tomu aj skutočnosť, že kedykoľvek môžu zomrieť aj postavy, ktoré sa javili hlavnými. Ľudia sa tu objavujú a zase miznú tak trochu ako figúrky na orloji. Kým C. S. Lewis, autor fantasy série Kroniky Narnie a J. R. R. Tolkien, autor Pána prsteňov boli kresťania, čo sa odrazilo aj na ich diele, Martin sa považuje za agnostika. Jeho sága je temnejšia a cynickejšia. „Keď hráte hru o tróny, buď vyhráte alebo zomriete. Neexistuje stredná cesta,“ hovorí jedna z postáv.
Okrem zneužívania moci a dynastických sporov, v ktorých sú rodinné putá často len nástrojom politických záujmov, je jednou z tém ságy aj fenomén prijatia a odvrhnutia. Medzi divákmi možno najpopulárnejšou postavou je Tyrion Lannister, ktorý trpí achondropláziou, teda trpasličím vzrastom. Aj keď členovia vlastnej rodiny ho nenávidia, Tyrion má nesmierne bystrú myseľ a postupne sa naučil svoj fyzický hendikep používať ako silnú stránku. „Nikdy nezabúdaj, čo si. Ani zvyšok sveta nezabudne. Nos svoje znevýhodnenie ako brnenie a nikdy nebude použiteľné proti tebe,“ odporúča trpaslík Tyrion Lannister ďalšiemu vydedencovi, bastardovi Jonovi Snowovi. George R. R. Martin nie je vyvrheľ, ale po Lewisovi a Tolkienovi aj on prispel k tomu, aby si podceňovaný a kedysi okrajový fantasy žáner získal rešpekt hlavného prúdu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.