Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Dve otázky

.časopis .veda

.otázka z minulého týždňa Pre dvoma týždňami sme v článku o Mendelejevovej tabuľke písali, že atómové hmotnosti (respektíve atómové váhy, ale to je prakticky to isté) poznajú ľudia od začiatku 19. storočia. Pred týždňom sme písali, že hmotnosti atómov ľudia poznajú od začiatku 20. storočia. Nie je v tom rozpor?

.odpoveď
Toto je typická otázka, preverujúca takzvané čítanie s porozumením. Z dvoch spomínaných článkov by totiž pri pozornom čítaní malo byť jasné, že atómové hmotnosti a hmotnosti atómov sú dve rôzne veci. Atómová hmotnosť je číslo, ktoré udáva, koľkokrát je daný atóm ťažší ako atóm vodíka. Hmotnosť atómu je číslo, ktoré udáva, koľko kilogramov váži daný atóm. Ak vieme, že atómová hmotnosť kyslíka je 16, tak to znamená, že atóm kyslíka je 16-krát ťažší ako atóm vodíka. Kým však nevieme, koľko kilogramov váži atóm vodíka, nevieme ani to,  koľko váži atóm kyslíka.
Ako odvážili ľudia atóm vodíka? Tak, že z výsledkov meraní charakteristík takzvaného Brownovho pohybu vypočítali takzvanú Avogadrovu konštantu. Túto konštantu zaviedol Amedeo Avogadro začiatkom 19. storočia ako počet molekúl v nejakom konkrétnom množstve látky (napríklad v 18 litroch vody). Zaviedol ju, ale nepoznal jej hodnotu. Tú presne zmeral až o sto rokov neskôr Jean Perrin práve pomocou Brownovho pohybu.
Perrin zistil, že hodnota Avogadrovej konštanty je 6x1026, odkiaľ vyplýva že hmotnosť molekuly vody je asi 3 x 10-26 kilogramu, hmotnosť atómu vodíka je 1,7 x 10-27 a hmotnosť atómu kyslíka je 2,7 x 10-26.

.otázka na tento týždeň
Keby boli atómy veľké ako jablká, aké veľké by boli jablká?

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite