KNIHA Zuzana Golianová: Ako z cukru (Marenčin PT, 2013)
Trinásť poviedok v debutovej zbierke bývalej novinárky, v súčasnosti šéfky komunikačného oddelenia Štúdia L+S Zuzany Golianovej prekvapia témou a zaujmú jazykom. Sú to totiž poviedky erotické, ich témou sú rôzne konštelácie erotického vzťahu osamelej mladej ženy a skoro vždy staršieho, zväčša ženatého muža. Miestom deja je masážny stôl u susedov, starý gauč, ktorý zmenil majiteľa, no nie majiteľku, slnkom rozpálená Florencia či nemocničná izba. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby to celé nebolo tak šikovne napísané. Knihu možno vnímať aj ako album etúd na tému erotika. Zuzana dokáže popísať explicitné scény ako pôsobivé tieňohry, erotické napätie dokáže navodiť aj vtedy, keď je hrdinka sama v lese či medzi cudnými mníchmi v kláštore. Trinásť variácií na jednu tému. Variácie ukazujú nenápadnú literárnu virtuozitu a aj téma je viac-menej v poriadku.
.jk
KNIHA Tereza Boučková: Šíleně smutné povídky (Odeon, 2013)
Trinásť príbehov, trinásť životov. Sú to príbehy obyčajných ľudí, napísané jednoduchou rečou. Hádam ani nie sú také smutné ako živé. Vymyslené smutné poviedky alebo reálne príbehy ľudí, tak šialene pripomínajúce vlastný život? Obyčajné, bez kompromisov, plné radosti a krutosti. Krátke silné vety. Tereze Boučkovej sa podarilo majstrovské dielo. Na pár stránkach vtiahne čitateľa do života cudzieho človeka tak, akoby to bol jeho vlastný. Už si nemôžete prečítať ten ďalší. Treba počkať a nechať prejsť celým telom. Stráviť. Tak ako prvé letné čerešne. Len keď vypľujete všetky kôstky, môžete sa pustiť do ďalšieho oberania. V nešťastí objavíte šťastie ranného prebudenia. „Šli spolu. Tři lidi a kočárek s dítětem, a všichni vypadali tak šťastně a spokojeně. Šli přes most v krásném podzimním dni. Za mostem je hřbitov. Cestou zpátky tři velcí hořce plakali. Prtě spokojeně spalo.“ Krásna knižka.
.mária Chudíková
OPERA Dido a Aeneas/Hrad kniežaťa Modrofúza (Opera Frankfurt)
Psychológia nezdravých (závislých) vzťahov ako inscenačný kľúč spojila do jedného večera krátku barokovú operu Dido a Aeneas od Henryho Purcella s jednoaktovkou Bélu Bartóka zo začiatku 20. storočia – Hrad kniežaťa Modrofúza. Obe inscenácie pre Operu Frankfurt naštudoval Barrie Kosky, intendant Berlínskej komickej opery. Výsledkom sú dve diela, budované prostredníctvom psychologickej interpretácie iracionálnych presvedčení a z nich vyplývajúcich emocionálnych zmien. Kým Dido a Aeneas nadobúda vďaka postavám transgenderových čarodejníc aj komický podtón, Hrad kniežaťa Modrofúza je plnokrvnou vypätou psychodrámou. Zatiaľ čo prvá opera stavia na výtvarnej stránke, ktorá podporuje aj symboliku zmeny identít, druhá opera je metaforou túžby žien, preniknúť do zákutí mužskej duše. Ako Dido zaujala mezzosopranistka Sharon Carty. V Bartókovej jednoaktovke svoju interpretačnú bravúru naplno využili Simon Bailey aj Michaela Schuster.
.peter Scherhaufer
HUDBA Laura Marling: Once I Was An Eagle (Ribbon Music/Universal)
Britskú folkovú speváčku na začiatku porovnávali s Joni Mitchell, lenže vtedy bolo toto prirovnanie trochu povrchné. Pri podobných kritériách by každá druhá folkerka s vysokým hlasom a gitarou mohla byť budúcou Joni Mitchell. Lenže v prípade 23-ročnej Laury Marling nemožno zostať len pri prirovnávaní, pretože novým štvrtým albumom ukazuje, že je dobrá ako Joni, no po svojom. Once I Was je najviac kalifornsky znejúci album, počnúc päťpiesňovou suitou, pripomínajúcou malú folkrockovú operu s charakteristickým motívom, ktorý sa na albume objaví ešte viackrát. Nahrávka má svoje vrcholy, ale aj krásne nenápadné zákutia, čakajúce na objavenie, a to najmä vďaka citlivej produkcii Ethana Johnsa (Ryan Adams, Ray Lamontagne). Možno len prílišná dĺžka je jediným mínusom Once I Was An Eagle, ale ktorú zo 16 piesní by sme vyhodili? Preto radšej nešpekulujme, ale počúvajme mladučkú folkerku s hlasom škovránka, hľadajúcou aký-taký balans v tomto nahnutom svete.
.peter Bálik
HUDBA Daughter: If you leave (Glass Note)
Londýnska formácia okolo gitaristky a speváčky Eleny Tonra, Daughter, vydala po dvoch EP svoj debutový dlhohrajúci album s názvom If you leave. Je veľmi intímnou výpoveďou mladej ženy, ktorá sa textami i hudbou vyrovnáva s nešťastnou láskou. Melancholická gitarová hudba s koreňmi v pesničkárskej tvorbe folkových umelcov je tu oblečená v ambientnom šate. Pôsobí to veľmi étericky a jemne. Pripomína to hádam známejších Bat for Lashes. Stretávajú sa tu autentické emócie, mrazivá atmosférickosť celej nahrávky, kvalitný spev, skvelý a vyvážený zvuk. Nadelayované gitary stúpajú a klesajú v strieborných vlnách ako pri morskom príboji a trieštia sa o skaly. Hudba chvíľu naberá na intenzite, aby sa opäť upokojila a ustálila. Skutočne má atmosféru chladného morského pobrežia, keď sa podvečer dívate na vlny a vyplavené riasy. Na ten kolobeh príchodov a odchodov. Veľmi pekné, nežné a najmä nevyumelkované a uveriteľné dielo.
.renat Khallo
Trinásť poviedok v debutovej zbierke bývalej novinárky, v súčasnosti šéfky komunikačného oddelenia Štúdia L+S Zuzany Golianovej prekvapia témou a zaujmú jazykom. Sú to totiž poviedky erotické, ich témou sú rôzne konštelácie erotického vzťahu osamelej mladej ženy a skoro vždy staršieho, zväčša ženatého muža. Miestom deja je masážny stôl u susedov, starý gauč, ktorý zmenil majiteľa, no nie majiteľku, slnkom rozpálená Florencia či nemocničná izba. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby to celé nebolo tak šikovne napísané. Knihu možno vnímať aj ako album etúd na tému erotika. Zuzana dokáže popísať explicitné scény ako pôsobivé tieňohry, erotické napätie dokáže navodiť aj vtedy, keď je hrdinka sama v lese či medzi cudnými mníchmi v kláštore. Trinásť variácií na jednu tému. Variácie ukazujú nenápadnú literárnu virtuozitu a aj téma je viac-menej v poriadku.
.jk
KNIHA Tereza Boučková: Šíleně smutné povídky (Odeon, 2013)
Trinásť príbehov, trinásť životov. Sú to príbehy obyčajných ľudí, napísané jednoduchou rečou. Hádam ani nie sú také smutné ako živé. Vymyslené smutné poviedky alebo reálne príbehy ľudí, tak šialene pripomínajúce vlastný život? Obyčajné, bez kompromisov, plné radosti a krutosti. Krátke silné vety. Tereze Boučkovej sa podarilo majstrovské dielo. Na pár stránkach vtiahne čitateľa do života cudzieho človeka tak, akoby to bol jeho vlastný. Už si nemôžete prečítať ten ďalší. Treba počkať a nechať prejsť celým telom. Stráviť. Tak ako prvé letné čerešne. Len keď vypľujete všetky kôstky, môžete sa pustiť do ďalšieho oberania. V nešťastí objavíte šťastie ranného prebudenia. „Šli spolu. Tři lidi a kočárek s dítětem, a všichni vypadali tak šťastně a spokojeně. Šli přes most v krásném podzimním dni. Za mostem je hřbitov. Cestou zpátky tři velcí hořce plakali. Prtě spokojeně spalo.“ Krásna knižka.
.mária Chudíková
OPERA Dido a Aeneas/Hrad kniežaťa Modrofúza (Opera Frankfurt)
Psychológia nezdravých (závislých) vzťahov ako inscenačný kľúč spojila do jedného večera krátku barokovú operu Dido a Aeneas od Henryho Purcella s jednoaktovkou Bélu Bartóka zo začiatku 20. storočia – Hrad kniežaťa Modrofúza. Obe inscenácie pre Operu Frankfurt naštudoval Barrie Kosky, intendant Berlínskej komickej opery. Výsledkom sú dve diela, budované prostredníctvom psychologickej interpretácie iracionálnych presvedčení a z nich vyplývajúcich emocionálnych zmien. Kým Dido a Aeneas nadobúda vďaka postavám transgenderových čarodejníc aj komický podtón, Hrad kniežaťa Modrofúza je plnokrvnou vypätou psychodrámou. Zatiaľ čo prvá opera stavia na výtvarnej stránke, ktorá podporuje aj symboliku zmeny identít, druhá opera je metaforou túžby žien, preniknúť do zákutí mužskej duše. Ako Dido zaujala mezzosopranistka Sharon Carty. V Bartókovej jednoaktovke svoju interpretačnú bravúru naplno využili Simon Bailey aj Michaela Schuster.
.peter Scherhaufer
HUDBA Laura Marling: Once I Was An Eagle (Ribbon Music/Universal)
Britskú folkovú speváčku na začiatku porovnávali s Joni Mitchell, lenže vtedy bolo toto prirovnanie trochu povrchné. Pri podobných kritériách by každá druhá folkerka s vysokým hlasom a gitarou mohla byť budúcou Joni Mitchell. Lenže v prípade 23-ročnej Laury Marling nemožno zostať len pri prirovnávaní, pretože novým štvrtým albumom ukazuje, že je dobrá ako Joni, no po svojom. Once I Was je najviac kalifornsky znejúci album, počnúc päťpiesňovou suitou, pripomínajúcou malú folkrockovú operu s charakteristickým motívom, ktorý sa na albume objaví ešte viackrát. Nahrávka má svoje vrcholy, ale aj krásne nenápadné zákutia, čakajúce na objavenie, a to najmä vďaka citlivej produkcii Ethana Johnsa (Ryan Adams, Ray Lamontagne). Možno len prílišná dĺžka je jediným mínusom Once I Was An Eagle, ale ktorú zo 16 piesní by sme vyhodili? Preto radšej nešpekulujme, ale počúvajme mladučkú folkerku s hlasom škovránka, hľadajúcou aký-taký balans v tomto nahnutom svete.
.peter Bálik
HUDBA Daughter: If you leave (Glass Note)
Londýnska formácia okolo gitaristky a speváčky Eleny Tonra, Daughter, vydala po dvoch EP svoj debutový dlhohrajúci album s názvom If you leave. Je veľmi intímnou výpoveďou mladej ženy, ktorá sa textami i hudbou vyrovnáva s nešťastnou láskou. Melancholická gitarová hudba s koreňmi v pesničkárskej tvorbe folkových umelcov je tu oblečená v ambientnom šate. Pôsobí to veľmi étericky a jemne. Pripomína to hádam známejších Bat for Lashes. Stretávajú sa tu autentické emócie, mrazivá atmosférickosť celej nahrávky, kvalitný spev, skvelý a vyvážený zvuk. Nadelayované gitary stúpajú a klesajú v strieborných vlnách ako pri morskom príboji a trieštia sa o skaly. Hudba chvíľu naberá na intenzite, aby sa opäť upokojila a ustálila. Skutočne má atmosféru chladného morského pobrežia, keď sa podvečer dívate na vlny a vyplavené riasy. Na ten kolobeh príchodov a odchodov. Veľmi pekné, nežné a najmä nevyumelkované a uveriteľné dielo.
.renat Khallo
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.