Komunitné záhrady, obľúbené v zahraničí, už čoskoro aj vo vašom meste! Zeleninové záhrady, okrasné parky, detské ihriská, školské záhrady. Na súkromných pozemkoch alebo verejných priestranstvách, otvorené pre verejnosť či uzavreté pre členov komunity. Neexistuje pre ne jeden vzor, ich spoločným menovateľom je, že sa o ne stará skupina ľudí – komunita. Vy, vaši priatelia, susedia, ktorí prišli na brigádu po roznesení letáku, nadšení záhradníci, ktorých oslovila výzva na sociálnych sieťach. Za zakladaním komunitných záhrad sú ľudia, ktorí nečakajú, že všetko vyrieši mesto. Vedia, že sa sami môžu pustiť do skrášlenia prostredia, v ktorom žijú. Chcú zasa začať používať spoločný dvor, vyjsť z anonymity svojich 60 štvorcových metrov von a spoznať svojich susedov. Do veľkej miery za vzrastajúcim trendom komunitných záhrad stojí aj nutnosť jesť a túžba vedieť, čo jeme. Byť schopný vypestovať si vlastnú zeleninu, znížiť rodinný rozpočet, mať na konci dňa hmatateľný dôkaz svojej práce, ktorý v súčasnej dobe mnohým chýba. Ale môže za to aj móda. Lebo mať vlastné bio potraviny vo svojej špajze je taká retro vychytávka!
.základ je pozemok, dohoda a facebook
Nadšenci komunitného pestovania a skrášľovania verejných priestranstiev sa radi delia o svoj záhradnícky entuziazmus a rady. Stačí, ak do internetového prehliadača zadáte community gardening a návody, ako na to, sa na vás posypú. Nechali ste sa zlákať vidinou chrumkavej, ešte od slnka teplej papriky? Prehľadné, stručné rady k veci, ako založiť komunitnú záhradu, vám poskytne stránka communitygardens.org/rebeltomato. Môžete sa inšpirovať aj u priekopníkov slovenských komunitných záhrad. Všetkých nájdete na Facebooku, ktorý k nim patrí tak neodmysliteľne, ako rýľ či motyka.
Prvým krokom k záhrade je pozemok. Buď je to váš dvor, vnútroblok, nepoužívaný pozemok hneď vedľa vášho bytového domu, alebo pozemok len hľadáte. Ak ste ho našli, ale nepatrí vám, čaká vás komunikácia s mestom alebo súkromným majiteľom o možnosti jeho zveľadenia alebo prenájmu. O nepoužívané priestory nie je núdza a mesto aj súkromní majitelia sa radi dočasne zbavia povinnosti o ich údržbu. V Nitre sa skupina zanietených ľudí rozhodla z bývalej čiernej skládky a kalového poľa urobiť verejný parčík s názvom Hidepark. Nitrančania tu trávia voľný čas, konajú sa tu kultúrne podujatia, a dokonca je jeho súčasťou aj komunitná záhrada, v ktorej začali s pestovaním zeleniny. Bratislavská platforma Vnútroblok zmapovala nepoužívané priestory v Starom Meste, ktorých rozloha prekvapivo dosiahla 50 hektárov. Dočasnosť využívania takéhoto priestoru rieši Vnútroblok konceptom mobilnej záhrady, ktorá sa v prípade potreby môže celá presťahovať na iné nevyužité miesto. Prvú mobilnú záhradu vybudoval Vnútroblok spolu s dobrovoľníkmi z radov susedov na Sasinkovej ulici v Bratislave.
O postupe pri vytváraní komunitných záhrad sa dozviete aj na komunitnezahrady.sk. Možno vás prekvapí, aký dôraz sa dáva na dosiahnutie kompromisu pri vytváraní spoločného priestoru. Norbert Maur z Nadácie Pontis, ktorý koordinuje projekt komunitných záhrad v Žiline, zdôrazňuje, že dôležitá je dohoda susedov, na aký účel spoločný priestor využijú. Ešte pred tvorbou samotnej záhrady by sa mali dohodnúť, či v nej chcú mať detské ihrisko, priestor pre seniorov, miesto na pestovanie zeleniny alebo realizovať iné nápady. Odporúča diskusiu so širším okolím susedov. To, že nestačí poskytnúť susedom len možnosť participácie, ale aktívne sa treba uchádzať o ich súhlas s využitím priestoru, potvrdzuje aj príbeh prvej bratislavskej komunitnej záhrady– Krasňanský Zelovoc v Rači. V zahraničí často realizovaný koncept pestovania zeleniny v pešej vzdialenosti od bytu čelí kritike zo strán susedov, ktorí predtým využívali pozemok ako výbeh pre deti a psíkov. Na základe tejto skúsenosti Miroslav Dudlak zo Zelovocu radí v procese plánovania nepodceniť diskusie so susedmi o budúcnosti spoločného priestoru. Hovorí, že Zelovoc musí teraz svojimi výsledkami a aktívnou komunikáciou presvedčiť okolie o význame takéhoto projektu v Rači. Entuziazmus a odhodlanie rodinám, ktoré záhradníčia v Zelovoci, nechýba. Nedali sa odradiť ani útokom vandalov na ich úrodu minulý týždeň a v čase uzávierky tohto čísla sa pripravovali na Víkend otvorených parkov a záhrad.
.bez peňazí a poriadku to nejde
Keď sa vám podarilo nielen dosiahnuť kompromis, ale aj uspokojiť všetky zainteresované strany, gratulujem! Mám však pre vás zlú správu – bez peňazí to nepôjde. Dobrou správou je, že na rozvíjajúce sa komunitné aktivity reagujú mestá aj firmy. Mesto Bratislava a Ružomberok aktivity obyvateľov priamo podporujú cez participatívny rozpočet, na ktorého rozdeľovaní sa obyvatelia môžu priamo zúčastniť. Vo firemnej filantropii nastáva posun od preferovanej podpory sociálne orientovaných projektov k podpore občianskej participácie, skrášľovaniu verejných priestranstiev a rozvíjaniu vzťahov vnútri komunity. Napríklad komunitné záhrady v Žiline už štvrtý rok podporuje Nadačný fond Kia v Nadácii Pontis. Informácie o grantových výzvach nájdete napríklad na stránkachcpf.sk, darca.sk, intenda.sk.Takýmto spôsobom sa momentálne uchádza o grant aj Vnútroblok, za ich mobilnú záhradu môžete hlasovať na sppolocne.sk.
Pri dizajne záhrady a výbere rastlín si nechajte poradiť od odborníkov, pamätajte na orientáciu pozemku a potrebu zavlažovania. Ak ste sa rozhodli pre zeleninovú záhradku, nenáročné na pestovanie sú bylinky, ale na druhej strane rajčiny, papriky, dyne a uhorky potrebujú slnečné miesto a veľa vlahy. Polotieň je vhodný pre zemiaky, jahody, hlúbovú a koreňovú zeleninu, do tieňa môžete bez obáv zasadiť rebarboru, ríbezle, egreše, cibuľu, reďkvičku a červenú repu. Fazuli napríklad stačia len 4 hodiny svetla denne. Verejné priestory majú málokedy prístup k vodovodu, vodu na zavlažovanie však jednoducho zabezpečíte sudmi na zber dažďovej vody zo striech okolitých budov. Bežnou praxou je oplotenie záhrady, pri zeleninových hriadkach je dokonca nutnosťou na ochranu úrody. Oplotenie tiež chráni detské ihriská alebo komunitné parky, brány do týchto priestorov sú väčšinou otvorené verejnosti vo vyhradených otváracích hodinách. Mimo nich majú do záhrady prístup len ľudia priamo zainteresovaní na projekte.
Usporiadané by nemali byť len vaše hriadky. Komunita pestovateľov nutne potrebuje jasné pravidlá. Ak napríklad ide o zeleninovú záhradu, mali by ste sa vopred dohodnúť na úprave vlastného políčka, požičiavaní náradia, úrode alebo o otváracích hodinách záhrady, aby neskôr nedošlo k nedorozumeniam. Komunitné záhrady chcú byť dobrým susedom, a preto by ich vnútorné pravidlá mali byť ohľaduplné voči okoliu. Napríklad by nemali zaťažovať susedstvo hlukom alebo zapĺňať spoločné kontajnery zeleným odpadom, ale používať kompostovisko.
.ak ješ, si s nami!
Zúrodňovanie vhodných, inak nepoužívaných pozemkov nie je nič nové. Nie je to historický krok vpred, skôr návrat k tradíciám vylepšený o dobrovoľnosť, relax a vytváranie nových vzťahov. Ktovie, kam nás tento trend posunie. Možno o niekoľko rokov sa naše mestá priblížia mestečku Todmorden na severe Anglicka, kde obyvatelia pestujú jedlé rastliny na každej možnej voľnej ploche, aj pred policajnou stanicou. Proces postupného vysádzania a zapájania komunity cez lokálnych farmárov po študentov osviežujúco a vtipne opisuje Pam Warhurst vo svojej prednáške na TEDx (je prístupná na ted.com aj so slovenskými titulkami). Zdôrazňuje, že ich iniciatíva Incredible Edible (v preklade Neuveriteľne Jedlé) nie je len pre vyvolených. Naopak, mottom je If you eat, you’re in! (v preklade Ak ješ, si s nami!). Pam hovorí, že jedlo je spoločná reč pre všetky vekové kategórie, kultúry a sociálne skupiny. Zmeny, ktoré sa udiali v Todmordene počas troch rokov bez byrokracie, strategických dokumentov, s minimálnymi finančnými prostriedkami a prostredníctvom malých krôčikov, neodbytne nútia zamyslieť sa, prečo by to u nás nemohlo byť tiež tak. Pretože ak jeme, aké môžeme mať výhrady?
Autorka je spolupracovníčka .týždňa.
.základ je pozemok, dohoda a facebook
Nadšenci komunitného pestovania a skrášľovania verejných priestranstiev sa radi delia o svoj záhradnícky entuziazmus a rady. Stačí, ak do internetového prehliadača zadáte community gardening a návody, ako na to, sa na vás posypú. Nechali ste sa zlákať vidinou chrumkavej, ešte od slnka teplej papriky? Prehľadné, stručné rady k veci, ako založiť komunitnú záhradu, vám poskytne stránka communitygardens.org/rebeltomato. Môžete sa inšpirovať aj u priekopníkov slovenských komunitných záhrad. Všetkých nájdete na Facebooku, ktorý k nim patrí tak neodmysliteľne, ako rýľ či motyka.
Prvým krokom k záhrade je pozemok. Buď je to váš dvor, vnútroblok, nepoužívaný pozemok hneď vedľa vášho bytového domu, alebo pozemok len hľadáte. Ak ste ho našli, ale nepatrí vám, čaká vás komunikácia s mestom alebo súkromným majiteľom o možnosti jeho zveľadenia alebo prenájmu. O nepoužívané priestory nie je núdza a mesto aj súkromní majitelia sa radi dočasne zbavia povinnosti o ich údržbu. V Nitre sa skupina zanietených ľudí rozhodla z bývalej čiernej skládky a kalového poľa urobiť verejný parčík s názvom Hidepark. Nitrančania tu trávia voľný čas, konajú sa tu kultúrne podujatia, a dokonca je jeho súčasťou aj komunitná záhrada, v ktorej začali s pestovaním zeleniny. Bratislavská platforma Vnútroblok zmapovala nepoužívané priestory v Starom Meste, ktorých rozloha prekvapivo dosiahla 50 hektárov. Dočasnosť využívania takéhoto priestoru rieši Vnútroblok konceptom mobilnej záhrady, ktorá sa v prípade potreby môže celá presťahovať na iné nevyužité miesto. Prvú mobilnú záhradu vybudoval Vnútroblok spolu s dobrovoľníkmi z radov susedov na Sasinkovej ulici v Bratislave.
O postupe pri vytváraní komunitných záhrad sa dozviete aj na komunitnezahrady.sk. Možno vás prekvapí, aký dôraz sa dáva na dosiahnutie kompromisu pri vytváraní spoločného priestoru. Norbert Maur z Nadácie Pontis, ktorý koordinuje projekt komunitných záhrad v Žiline, zdôrazňuje, že dôležitá je dohoda susedov, na aký účel spoločný priestor využijú. Ešte pred tvorbou samotnej záhrady by sa mali dohodnúť, či v nej chcú mať detské ihrisko, priestor pre seniorov, miesto na pestovanie zeleniny alebo realizovať iné nápady. Odporúča diskusiu so širším okolím susedov. To, že nestačí poskytnúť susedom len možnosť participácie, ale aktívne sa treba uchádzať o ich súhlas s využitím priestoru, potvrdzuje aj príbeh prvej bratislavskej komunitnej záhrady– Krasňanský Zelovoc v Rači. V zahraničí často realizovaný koncept pestovania zeleniny v pešej vzdialenosti od bytu čelí kritike zo strán susedov, ktorí predtým využívali pozemok ako výbeh pre deti a psíkov. Na základe tejto skúsenosti Miroslav Dudlak zo Zelovocu radí v procese plánovania nepodceniť diskusie so susedmi o budúcnosti spoločného priestoru. Hovorí, že Zelovoc musí teraz svojimi výsledkami a aktívnou komunikáciou presvedčiť okolie o význame takéhoto projektu v Rači. Entuziazmus a odhodlanie rodinám, ktoré záhradníčia v Zelovoci, nechýba. Nedali sa odradiť ani útokom vandalov na ich úrodu minulý týždeň a v čase uzávierky tohto čísla sa pripravovali na Víkend otvorených parkov a záhrad.
.bez peňazí a poriadku to nejde
Keď sa vám podarilo nielen dosiahnuť kompromis, ale aj uspokojiť všetky zainteresované strany, gratulujem! Mám však pre vás zlú správu – bez peňazí to nepôjde. Dobrou správou je, že na rozvíjajúce sa komunitné aktivity reagujú mestá aj firmy. Mesto Bratislava a Ružomberok aktivity obyvateľov priamo podporujú cez participatívny rozpočet, na ktorého rozdeľovaní sa obyvatelia môžu priamo zúčastniť. Vo firemnej filantropii nastáva posun od preferovanej podpory sociálne orientovaných projektov k podpore občianskej participácie, skrášľovaniu verejných priestranstiev a rozvíjaniu vzťahov vnútri komunity. Napríklad komunitné záhrady v Žiline už štvrtý rok podporuje Nadačný fond Kia v Nadácii Pontis. Informácie o grantových výzvach nájdete napríklad na stránkachcpf.sk, darca.sk, intenda.sk.Takýmto spôsobom sa momentálne uchádza o grant aj Vnútroblok, za ich mobilnú záhradu môžete hlasovať na sppolocne.sk.
Pri dizajne záhrady a výbere rastlín si nechajte poradiť od odborníkov, pamätajte na orientáciu pozemku a potrebu zavlažovania. Ak ste sa rozhodli pre zeleninovú záhradku, nenáročné na pestovanie sú bylinky, ale na druhej strane rajčiny, papriky, dyne a uhorky potrebujú slnečné miesto a veľa vlahy. Polotieň je vhodný pre zemiaky, jahody, hlúbovú a koreňovú zeleninu, do tieňa môžete bez obáv zasadiť rebarboru, ríbezle, egreše, cibuľu, reďkvičku a červenú repu. Fazuli napríklad stačia len 4 hodiny svetla denne. Verejné priestory majú málokedy prístup k vodovodu, vodu na zavlažovanie však jednoducho zabezpečíte sudmi na zber dažďovej vody zo striech okolitých budov. Bežnou praxou je oplotenie záhrady, pri zeleninových hriadkach je dokonca nutnosťou na ochranu úrody. Oplotenie tiež chráni detské ihriská alebo komunitné parky, brány do týchto priestorov sú väčšinou otvorené verejnosti vo vyhradených otváracích hodinách. Mimo nich majú do záhrady prístup len ľudia priamo zainteresovaní na projekte.
Usporiadané by nemali byť len vaše hriadky. Komunita pestovateľov nutne potrebuje jasné pravidlá. Ak napríklad ide o zeleninovú záhradu, mali by ste sa vopred dohodnúť na úprave vlastného políčka, požičiavaní náradia, úrode alebo o otváracích hodinách záhrady, aby neskôr nedošlo k nedorozumeniam. Komunitné záhrady chcú byť dobrým susedom, a preto by ich vnútorné pravidlá mali byť ohľaduplné voči okoliu. Napríklad by nemali zaťažovať susedstvo hlukom alebo zapĺňať spoločné kontajnery zeleným odpadom, ale používať kompostovisko.
.ak ješ, si s nami!
Zúrodňovanie vhodných, inak nepoužívaných pozemkov nie je nič nové. Nie je to historický krok vpred, skôr návrat k tradíciám vylepšený o dobrovoľnosť, relax a vytváranie nových vzťahov. Ktovie, kam nás tento trend posunie. Možno o niekoľko rokov sa naše mestá priblížia mestečku Todmorden na severe Anglicka, kde obyvatelia pestujú jedlé rastliny na každej možnej voľnej ploche, aj pred policajnou stanicou. Proces postupného vysádzania a zapájania komunity cez lokálnych farmárov po študentov osviežujúco a vtipne opisuje Pam Warhurst vo svojej prednáške na TEDx (je prístupná na ted.com aj so slovenskými titulkami). Zdôrazňuje, že ich iniciatíva Incredible Edible (v preklade Neuveriteľne Jedlé) nie je len pre vyvolených. Naopak, mottom je If you eat, you’re in! (v preklade Ak ješ, si s nami!). Pam hovorí, že jedlo je spoločná reč pre všetky vekové kategórie, kultúry a sociálne skupiny. Zmeny, ktoré sa udiali v Todmordene počas troch rokov bez byrokracie, strategických dokumentov, s minimálnymi finančnými prostriedkami a prostredníctvom malých krôčikov, neodbytne nútia zamyslieť sa, prečo by to u nás nemohlo byť tiež tak. Pretože ak jeme, aké môžeme mať výhrady?
Autorka je spolupracovníčka .týždňa.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.