Slovensko sa vymklo z kĺbov.
Kandidátka na prezidenta, tá, čo pol roka tvrdí, že nechce kandidovať, a navrhuje preto mužov, napokon kandiduje, ale len kyslo, akoby za trest. Taký doják – donútiť niekoho prihlásiť sa za prezidenta – tu ešte fakt nebol.
Tí, čo zvolením Hrehu zničili posledné zvyšky šancí STV, pretože namiesto programu a slobody uprednostnili želania politikov, ho chcú zrazu odvolať. Peniaze sa minuli v správnych vreckách, tak čo už s ním. Skvelé, páni, hráte to arci dobre. A minister vnútra, ten, čo Hedvigu ponížil pred celým národom, pozýva do Tatier novinárku, poníženú jeho políciou. Až sa slza tlačí do očí, feši jeden citlivý.
Ale najlepšie sa iba chystalo, dlho a dôkladne. Až to napokon prišlo – vláda sa pred našimi očami nevie dohodnúť, kto je v nej viac korupčný. Začal sa veľmi vyrovnaný súboj argumentov o každú ukradnutú miliardičku. Bude to parádna férovka, ľúty politický triler s naozaj otvoreným koncom. Fico, Mečiar, Slota – nadmieru ťažký tiket.
Fico začal dobre. Aspoň tak hudú prudko investigatívne médiá. Tvrdí, že nechce zničiť povesť svojej vlády miliardovou korupciou. On, čo mu stranu postavili miliardoví zbohatlíci, aby si svoj majetok navždy ochránili. Zrazu je k novinárom milý, politiku vraj neberie osobne, len musí hájiť princíp čistoty, aj keby tým mala padnúť vláda. Nádherná, ľúba reč. Konečne premiér, ktorý ctí nadovšetko – aj nad vlastnú moc – obyčajnú slušnosť. No nie je chutný, chlapec náš novembrovo–zábudlivý?
Ale aj Jureňa je fajný. Nemal vraj kompetencie ničomu zabrániť, stal sa len obetným baránkom, ktorý svoj žiaľ vyplakal skromne, pred maštaľou, takpovediac doma. A zaťal celkom vysoko, junák náš poľný – odhadol okradnutie národa na pozemkoch na rovných 50 miliárd. Čo je proti tomu nejaký Bríza? Bravó, dobrý úder, skoro ako ten proti lykožrútovi v Kôprovej.
Samozrejme, ani Mečiar pred kamerami nezaostal. Lenon vie, čo národ potrebuje. Kritizoval nečistú Ficovu hru a porušenie koaličnej zmluvy, a zahral pritom dojemnú rolu slabšieho, ktorému svet opäť nepraje. Ako vtedy s Václavom Havlom a Fedorom Gálom. HZDS ani dnes za nič nemôže. To len podlý, dohody nerešpektujúci Fico. No povedali by ste pred pár rokmi, že práve z Elektry, sídla intríg a politickej lži, vzíde napokon džentlmen klasického strihu, pre ktorého sú dohoda a dané slovo sväté? Evolúcia si asi naozaj nevyberá.
A samozrejme Dzurinda, ten nemohol chýbať. Najnovšie našiel záľubu v odvolávaní. Až takú, že ešte aj jeho partneri žasnú. On, Gabov kamoš, čo rozprášil jednu skupinku, aby sa druhá mala z čoho tešiť, on takto verejne rozkrádať štát nenechá. Všetkých poodvoláva. Ale dupeme, povedal mravec slonovi a Dzurinda Mečiarovi. A k tomu Hrušovského teátro v Tatrách s krížikom po funuse, a Csáky, neborák čo tají dych, lebo poškuľuje po Ficovi, až to z neho kričí. Konečne opozícia, aká má byť. Modrá, dobrá, svoja.
Ale aspoň vieme, kto je kto.
Kandidátka na prezidenta, tá, čo pol roka tvrdí, že nechce kandidovať, a navrhuje preto mužov, napokon kandiduje, ale len kyslo, akoby za trest. Taký doják – donútiť niekoho prihlásiť sa za prezidenta – tu ešte fakt nebol.
Tí, čo zvolením Hrehu zničili posledné zvyšky šancí STV, pretože namiesto programu a slobody uprednostnili želania politikov, ho chcú zrazu odvolať. Peniaze sa minuli v správnych vreckách, tak čo už s ním. Skvelé, páni, hráte to arci dobre. A minister vnútra, ten, čo Hedvigu ponížil pred celým národom, pozýva do Tatier novinárku, poníženú jeho políciou. Až sa slza tlačí do očí, feši jeden citlivý.
Ale najlepšie sa iba chystalo, dlho a dôkladne. Až to napokon prišlo – vláda sa pred našimi očami nevie dohodnúť, kto je v nej viac korupčný. Začal sa veľmi vyrovnaný súboj argumentov o každú ukradnutú miliardičku. Bude to parádna férovka, ľúty politický triler s naozaj otvoreným koncom. Fico, Mečiar, Slota – nadmieru ťažký tiket.
Fico začal dobre. Aspoň tak hudú prudko investigatívne médiá. Tvrdí, že nechce zničiť povesť svojej vlády miliardovou korupciou. On, čo mu stranu postavili miliardoví zbohatlíci, aby si svoj majetok navždy ochránili. Zrazu je k novinárom milý, politiku vraj neberie osobne, len musí hájiť princíp čistoty, aj keby tým mala padnúť vláda. Nádherná, ľúba reč. Konečne premiér, ktorý ctí nadovšetko – aj nad vlastnú moc – obyčajnú slušnosť. No nie je chutný, chlapec náš novembrovo–zábudlivý?
Ale aj Jureňa je fajný. Nemal vraj kompetencie ničomu zabrániť, stal sa len obetným baránkom, ktorý svoj žiaľ vyplakal skromne, pred maštaľou, takpovediac doma. A zaťal celkom vysoko, junák náš poľný – odhadol okradnutie národa na pozemkoch na rovných 50 miliárd. Čo je proti tomu nejaký Bríza? Bravó, dobrý úder, skoro ako ten proti lykožrútovi v Kôprovej.
Samozrejme, ani Mečiar pred kamerami nezaostal. Lenon vie, čo národ potrebuje. Kritizoval nečistú Ficovu hru a porušenie koaličnej zmluvy, a zahral pritom dojemnú rolu slabšieho, ktorému svet opäť nepraje. Ako vtedy s Václavom Havlom a Fedorom Gálom. HZDS ani dnes za nič nemôže. To len podlý, dohody nerešpektujúci Fico. No povedali by ste pred pár rokmi, že práve z Elektry, sídla intríg a politickej lži, vzíde napokon džentlmen klasického strihu, pre ktorého sú dohoda a dané slovo sväté? Evolúcia si asi naozaj nevyberá.
A samozrejme Dzurinda, ten nemohol chýbať. Najnovšie našiel záľubu v odvolávaní. Až takú, že ešte aj jeho partneri žasnú. On, Gabov kamoš, čo rozprášil jednu skupinku, aby sa druhá mala z čoho tešiť, on takto verejne rozkrádať štát nenechá. Všetkých poodvoláva. Ale dupeme, povedal mravec slonovi a Dzurinda Mečiarovi. A k tomu Hrušovského teátro v Tatrách s krížikom po funuse, a Csáky, neborák čo tají dych, lebo poškuľuje po Ficovi, až to z neho kričí. Konečne opozícia, aká má byť. Modrá, dobrá, svoja.
Ale aspoň vieme, kto je kto.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.