Zatknutie dôležitých ľudí vrátane pravej ruky premiéra Petra Nečasa, exposlancov a dvoch šéfov tajných služieb, a najmä množstvo prehliadok rôznych priestorov, pri ktorých bolo zaistených 150 miliónov korún a desiatky kilogramov zlata, je téma, ktorá prirodzene zatriasla celým Českom. Keďže zaisťovanie dôkazov stále beží a kauza sa výbušne rozširuje aj na kmotrov českej politiky, koncovka je zatiaľ v nedohľadne. Ale niekoľko dôležitých poučení možno vysledovať už dnes.
Poučenie prvé: v česko-slovenskom priestore sa zneužívanie tajných služieb stáva pravidlom. U nás sme to naplno zažili za Lexu, a odvtedy sa zneužitie tajných služieb na politické a ekonomické ciele ustavične opakuje, v dnešnom Česku sa tajné služby nechali zneužiť dokonca už aj na manažovanie osobných vzťahov Petra Nečasa jeho priateľkou. Nikdy by som nepovedal, že si raz položím túto otázku, ale neviem si pomôcť: Sme my vôbec schopní mať tajné služby a je ich pôsobenie v tomto priestore aj niečím iným, než ďalšou z ciest, ako podvádzať?
Poučenie druhé: Zatknutie českých poslancov, ktorí za odstúpenie z parlamentu prijali funkcie v podnikoch, kde má štát podiel, je hodená rukavica do sporu o tom, čo je ešte bežná politická dohoda a čo už korupcia. Až doteraz sme zvyknutí, že takýto deal je normálny, že politici medzi sebou uskutočňujú rôzne bartre, že za hlasovanie o rozpočte dostane jeden poslanec lepšiu cestu v rodnej dedine, a onen zasa opravu miestnej školy. Keď stratila väčšinu Dzurindova vláda, na jej znovuzískanie prišli vhod prebehlíci, ktorí potom zázračne získavali rôzne advokátske a iné zákazky a neskôr aj asistentské posty. Teraz je tu nová výzva – chceme, aby politik, ktorý za svoje hlasovanie či odstúpenie prijme akúkoľvek protislužbu, spojenú so štátnym rozpočtom, bol za to v prípade odhalenia súdený? Ľahko sa povie áno, ale je to veľmi zaujímavá otázka, ktorá si vyžaduje vyjasnenie mnohých pojmov.
Poučenie tretie, a pre Slovensko kľúčové: Ak má byť boj s korupciou účinný, na čele polície a prokuratúry (v českom vydaní ide o štátne zastupiteľstvo) musia byť nezávislí a slobodní ľudia. Český príbeh to jasne ukázal – v okamihu, keď sa zjavilo podozrenie, že dozorujúci štátny zástupca z Prahy by mohol vec zmariť, prípad bol okamžite pridelený inému tímu z Olomouca. A to bez slobody a nezávislosti na vrchole príslušných orgánov, ktoré umožnila práve Nečasova vláda, nie je možné. Inými slovami, ak raz chceme vidieť podobne rázny zásah na najvyšších poschodiach moci aj u nás, bez nezávislého generálneho prokurátora to nepôjde. A tu sme pri slovenskej pointe českého zatýkania – celý dvojročný príbeh o voľbe nášho generálneho prokurátora je v skutočnosti príbehom strachu politikov zo slobodného a nezávislého človeka na čele GP. A priateľ predsedu vlády, ktorý navyše prijal kandidatúru napriek neukončenému konaniu Ústavného súdu, ním, žiaľ, nebude. Z definície.
Poučenie prvé: v česko-slovenskom priestore sa zneužívanie tajných služieb stáva pravidlom. U nás sme to naplno zažili za Lexu, a odvtedy sa zneužitie tajných služieb na politické a ekonomické ciele ustavične opakuje, v dnešnom Česku sa tajné služby nechali zneužiť dokonca už aj na manažovanie osobných vzťahov Petra Nečasa jeho priateľkou. Nikdy by som nepovedal, že si raz položím túto otázku, ale neviem si pomôcť: Sme my vôbec schopní mať tajné služby a je ich pôsobenie v tomto priestore aj niečím iným, než ďalšou z ciest, ako podvádzať?
Poučenie druhé: Zatknutie českých poslancov, ktorí za odstúpenie z parlamentu prijali funkcie v podnikoch, kde má štát podiel, je hodená rukavica do sporu o tom, čo je ešte bežná politická dohoda a čo už korupcia. Až doteraz sme zvyknutí, že takýto deal je normálny, že politici medzi sebou uskutočňujú rôzne bartre, že za hlasovanie o rozpočte dostane jeden poslanec lepšiu cestu v rodnej dedine, a onen zasa opravu miestnej školy. Keď stratila väčšinu Dzurindova vláda, na jej znovuzískanie prišli vhod prebehlíci, ktorí potom zázračne získavali rôzne advokátske a iné zákazky a neskôr aj asistentské posty. Teraz je tu nová výzva – chceme, aby politik, ktorý za svoje hlasovanie či odstúpenie prijme akúkoľvek protislužbu, spojenú so štátnym rozpočtom, bol za to v prípade odhalenia súdený? Ľahko sa povie áno, ale je to veľmi zaujímavá otázka, ktorá si vyžaduje vyjasnenie mnohých pojmov.
Poučenie tretie, a pre Slovensko kľúčové: Ak má byť boj s korupciou účinný, na čele polície a prokuratúry (v českom vydaní ide o štátne zastupiteľstvo) musia byť nezávislí a slobodní ľudia. Český príbeh to jasne ukázal – v okamihu, keď sa zjavilo podozrenie, že dozorujúci štátny zástupca z Prahy by mohol vec zmariť, prípad bol okamžite pridelený inému tímu z Olomouca. A to bez slobody a nezávislosti na vrchole príslušných orgánov, ktoré umožnila práve Nečasova vláda, nie je možné. Inými slovami, ak raz chceme vidieť podobne rázny zásah na najvyšších poschodiach moci aj u nás, bez nezávislého generálneho prokurátora to nepôjde. A tu sme pri slovenskej pointe českého zatýkania – celý dvojročný príbeh o voľbe nášho generálneho prokurátora je v skutočnosti príbehom strachu politikov zo slobodného a nezávislého človeka na čele GP. A priateľ predsedu vlády, ktorý navyše prijal kandidatúru napriek neukončenému konaniu Ústavného súdu, ním, žiaľ, nebude. Z definície.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.